Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ: Kritika Západu nezmení plány Ruska umiestniť v Bielorusku jadrové zbrane

Kritika zo strany Západu a možné ďalšie sankcie nespôsobia zmenu v plánoch Ruska rozmiestniť v Bielorusku taktické jadrové zbrane. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Takáto reakcia samozrejme nemôže mať vplyv na plány Ruska," povedal Peskov, ktorého citovala agentúra AFP.

Západ odsúdil sobotňajšie oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina o dohode s Bieloruskom o rozmiestnení taktických jadrových zbraní v tejto krajine. Európska únia vyzvala v nedeľu Bielorusko, aby nesúhlasilo s umiestnením týchto zbraní na svojom území. Mohlo by totiž v dôsledku toho čeliť ďalším sankciám.

"Umiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku by znamenalo nezodpovednú eskaláciu a ohrozenie európskej bezpečnosti," uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na Twitter.

"Bielorusko to ešte stále môže zastaviť, je to ich voľba," dodal. Sankcie proti Rusku a Bielorusku v nedeľu v tejto spojitosti podporila aj Litva.

Putin tiež v sobotu povedal, že Rusko v súvislosti s avizovanými plánmi týkajúcimi sa Bieloruska neporušuje žiadne dohody o nešírení jadrových zbraní. Uviedol, že Spojené štáty taktiež rozmiestnili jadrové zbrane na území svojich európskych spojencov.

(tasr)

Minúta  |  

Pred Veľkou nocou by mohli benzín a nafta klesnúť pod hranicu 1,5 eura za liter

Slovenskí motoristi by mali v nasledujúcich dňoch lacnejšie natankovať. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, na základe vývoja svetových cien ropy by sa mohli ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach pred veľkonočnými sviatkami dostať po úroveň 1,5 eura za liter.

„Vzhľadom k vývoju na ropnom trhu predpokladáme, že ceny na našich čerpacích staniciach by mohli byť naďalej pod tlakom a pred Veľkou nocou by sa mohli na určitý čas ponoriť pod jedno euro 50 centov v prípade benzínu aj nafty,“ povedal Pánis.

Pokles cien na slovenských pumpách predpokladá aj hlavný ekonóm ČOSB Marek Gábriš. „Pre motoristov by to mohlo znamenať spolu s predchádzajúcimi poklesmi predĺženie série poklesov cien na čerpacích staniciach. Diesel na európskych komoditných trhoch taktiež za uplynulé dva týždne testoval lokálne minimá a predminulý piatok klesol na najnižšiu úroveň od druhej polovice januára 2022,“ uviedol pre agentúru SITA Gábriš.

Ceny palív na slovenských čerpacích staniciach zaznamenali v 11. týždni tohto roka podľa údajov Štatistického úradu SR pokles. Najpredávanejší 95-oktánový benzín zlacnel o zhruba o päť centov na liter, teda takmer o 3,3 percenta, a dosiahol priemernú úroveň 1,511 eura za liter. Motorová nafta, ktorá je dôležitá aj pre prepravu tovaru, klesla zhruba o tri centy, čo znamená zníženie ceny takmer o dve percentá. Nafta sa na slovenských pumpách v sledovanom týždni predávala v priemere za 1,527 eura za liter. Benzín natural 98 zlacnel o 3,3 percenta na 1,698 eura za liter.

Ceny ropy na svetových trhoch klesli za ostatné zhruba tri týždne o rádovo dvanásť až 13 percent a pohybujú sa na najnižších úrovniach od decembra 2021, keď sa ropa Brent obchoduje tesne nad 70-dolárovou métou. Za poklesom cien čierneho zlata zo začiatku marca stoja podľa Pánisa najmä obavy o stav svetovej ekonomiky po ostatných otrasoch okolo bankového sektora na oboch brehoch Atlantického oceána.

Hoci podľa Pánisa nehrozí podobná finančná kríza ako po páde Lehman Brothers a bankový sektor sa podarilo stabilizovať vďaka viacerým opatreniam tvorcov politík, ako aj prísľubov na podanie pomocnej roky, určitá pachuť môže na trhoch po ostatnom strese ostať. „Môže pôsobiť ako budíček, že ostatné prudké zvyšovanie úrokových sadzieb môže spôsobiť, že sa v hospodárskom systéme môže “niečo zlomiť“. Najmä, keď sa efekt menovopolitickej reštrikcie začne s odstupom času prejavovať vo väčšej miere,“ dodal Pánis.

To by mohlo podľa neho viesť k určitej vyššej averzii voči riziku, sprísneniu finančných podmienok, obmedzovaniu poskytovania úverov a spomaleniu ekonomického rastu. „Na trhoch rastie obava z toho, či je možné dosiahnuť mäkké pristátie ekonomík bez recesie. A práve tento faktor vyvoláva obavy o budúcu silu dopytu po rope, čo tlačí aktuálne jej ceny nadol. Najmä, keď sa ukazuje, že trh je dobre zásobený a väčšina ruskej ropy napriek embargám naďalej prúdi na svetové trhy,“ konštatoval Pánis.

(sita)

Minúta  |  

Priemyselný park Valaliky, kde bude mať závod Volvo čaká archeologický výskum

Spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorá má na starosti výstavbu priemyselného parku Valaliky, plánuje v oblasti záchranný archeologický výskum. Ako vyplýva z Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, celková odhadovaná hodnota zákazky je takmer 486-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty. Jej dĺžka je stanovená na 18 mesiacov. Obstarávanie zahŕňa uzavretie rámcovej dohody s viacerými uchádzačmi. Predpokladajú sa maximálne traja účastníci. Lehota na predkladanie ponúk je podľa oznámenia 24. apríla tohto roku.

„Predmetom zákazky je zabezpečenie záchranného archeologického plošného výskumu na ploche s výmerou maximálne 2,5 hektára a vyhotovenie výskumnej dokumentácie," uvádza sa ďalej v zverejnených materiáloch. Záväzným je v tomto prípade rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice. Konkrétne ide o prvú etapu – plošný výskum na území stavby Strategické územie Valaliky v katastrálnych územiach Valaliky, Geča, Čaňa, Haniska, Sokoľany, Gyňov, Trstené pri Hornáde, Košice Šebastovce, Košice Barca, Košice Šaca a Železiarne.

Prvé stavebné práce v priemyselnom parku pri obci Valaliky rozbehli Ministerstvo hospodárstva SR a štátna spoločnosť Valaliky Industrial vo februári tohto roka. Rozpočtovými opatreniami na tento účel zatiaľ vláda poskytla 287 miliónov eur. Po úvodných fázach výkupu pozemkov, vypracovaní projektovej dokumentácie, povoľovacích konaniach a úvodnej príprave pozemku sa tak začala fáza hrubých terénnych úprav. V parku bude sídliť švédska automobilka Volvo Cars. Tá má na východné Slovensko priniesť 3 300 nových pracovných miest.

(sita)

Minúta  |  

Heger: Slovensko v EÚ určuje trendy

Slovensko patrí na západ geograficky, mentálne aj ekonomicky. Vyhlásil to dočasne poverený premiér Eduard Heger v rámci príhovoru na 21. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR. Vzhľadom na "novú éru" v globálnom svete a intenzitu dezinformácií je podľa neho dôležité zdôrazniť, kam krajina patrí.

Podotkol, že ruský útok na Ukrajinu zmenil globálnu scénu a "vsadil ju do novej doby". Ovplyvnilo to tiež podľa neho vzťah medzi domácou a zahraničnou politikou. "Čokoľvek rozhodnete v domácej politike, má automaticky dosah na globálnu a čokoľvek rozhodnete v globálnej politike má automaticky dosah na domácu," skonštatoval. Poukázal aj na množstvo dezinformácií spojených s ruskou propagandou.

"Do tohto kontextu dezinformácií a novej éry v globálnom svete si povedzme, kde sme na Slovensku. Slovensko patrí na západ a to musí jasne zaznieť. Geograficky, mentálne, ekonomicky," vyhlásil premiér. V tejto súvislosti vyzdvihol členstvo SR v EÚ, NATO či Schengenskom priestore. "Vďaka tejto integrácii dnes Slovensko a občania SR môžu povedať, že patria do elitného klubu najvyspelejších krajín," podotkol.

Vyzdvihol tiež pomoc zo strany Aliancie a EÚ po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Zdôraznil, že najväčší podiel na zahraničnej politike majú ústavní činitelia, pričom je dôležitý ich súzvuk a zhoda. Rovnako je podľa neho dôležitá aj spolupráca rezortu diplomacie s Úradom vlády SR či inými ministerstvami.

Heger tiež v rámci príhovoru ocenil, že Slovensko sa v posledných rokoch stalo v rámci Únie "trendsetterom", teda tým, kto určuje trendy. "Nehľadáme len, k akej pozícii sa v rámci Európskej rady pridáme, ale prinášame aj vlastné témy," skonštatoval s tým, že ide najmä o témy bezpečnosti či základných pilierov demokracie. Poukázal aj na zapojenie sa SR do plánu obnovy či podieľanie sa na riešení pandémie ochorenia COVID-19.

https://standard.sk/335195/bruselsky-greenwashing-treba-zrusit-a-velmi-rychlo/

(tasr/tod)

Minúta  |  

Rusko nevylučuje, že požiada o náhradu škôd spôsobených výbuchmi na Nord Streame

Rusko by mohlo žiadať náhradu škôd spôsobených minuloročnými výbuchmi na plynovodoch Nord Stream. Podľa agentúry Reuters o tom v pondelok informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruského diplomata, ktorý zároveň uviedol, že ďalšia budúcnosť týchto projektov zostáva nejasná.

Každý z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 pozostáva z dvoch potrubí určených na dodávku ruského plynu po dne Baltského mora do Nemecka. Tri zo štyroch potrubí boli v septembri minulého roka poškodené výbuchom, nepoškodené zostalo iba jedno potrubie plynovodu Nord Stream 2.

Tento plynovod sa však ani nedostal do prevádzky, keďže Berlín krátko pred inváziou Ruska na Ukrajinu nevydal na to povolenie. Nevysvetlené výbuchy Moskva označila za akt medzinárodného terorizmu.

"Nevylučujeme, že neskôr nastolíme otázku kompenzácie škôd v dôsledku výbuchov plynovodov Nord Stream," povedal v rozhovore pre tlačovú agentúru Dmitrij Biričevskij, vedúci odboru hospodárskej spolupráce ruského ministerstva zahraničných vecí.

Nepovedal, od koho bude Rusko žiadať náhradu škody v súvislosti s incidentmi na plynovodoch, ktoré mali kapacitu prepraviť ročne 110 miliárd kubických metrov plynu.

Biričevskij dodal, že budúcnosť plynovodov nie je jasná. Citoval však stanovisko odborníkov, podľa ktorých by sa poškodené vedenia mohli obnoviť.

Kremeľ nedávno uviedol, že je na všetkých akcionároch, aby rozhodli o tom, či by sa mali plynovody Nord Stream zakonzervovať.

Zdroje oboznámené s týmito plánmi minulý týždeň pre agentúru Reuters uviedli, že poškodené plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vybudovala ruská štátom kontrolovaná spoločnosť Gazprom, by mali byť zapečatené a zakonzervované, keďže nateraz neexistujú žiadne plány na ich opravu alebo opätovné sprevádzkovanie.

Biričevskij v rozhovore konštatoval, že západné krajiny sa stavajú proti Ruskom pripravenému návrhu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, v ktorom sa nalieha na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie výbuchov na plynovode Nord Stream.

"Napriek tomu máme v úmysle naďalej trvať na komplexnom a otvorenom medzinárodnom vyšetrovaní za povinnej účasti ruských zástupcov," zdôraznil Biričevskij.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľsku zadržali cudzinca podozrivého zo špionáže pre Rusko

Poľské orgány zadržali cudzinca, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Rusko. Ako spresnila poľská prokuratúra, k zadržaniu došlo 21. marca v severopoľskom prístavnom meste Gdansk, uviedla agentúra Reuters.

"Zo zistení vykonaných v tomto prípade vyplýva, že podozrivý konal v prospech ruských spravodajských služieb tým, že získaval a zhromažďoval informácie… o kritickej infraštruktúre v Pomoranskom a Kujavsko-pomoranskom vojvodstve a o činnosti služieb a orgánov zodpovedných za bezpečnosť," uviedla prokuratúra v Gdansku.

Prokurátorka Gražyna Wawryniuková dodala, že získané informácie muž odovzdal ruskej spravodajskej službe. Počas výsluchu sa podozrivý priznal k vykonávaniu špionážnej činnosti a opísal podrobnosti, ako aj okolnosti svojho naverbovania ruskou rozviedkou, spresnil poľský spravodajský web Wiadomošči.

Úlohy nariadené ruskými tajnými službami podozrivý muž plnil minimálne od januára tohto roku. V prípade uznania viny mu hrozí až desať rokov väzenia, dodal Reuters.

Agentúra Reuters vo svojej správe doplnila, že k zatknutiu podozrivého došlo po tom, ako Poľsko rozbilo ruskú špionážnu sieť, ktorá pripravovala sabotážne akcie a monitorovala železničné trasy na Ukrajinu. Jej členovia mali zbierať informácie o kritickej infraštruktúre okrem iného v blízkosti letiska Rzeszów-Jasionka, odkiaľ sa posiela vojenská pomoc Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.