Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj Grossimu: Obnoviť bezpečnosť v ZAE nie je možné, kým ju ovláda Rusko

Obnoviť bezpečnosť v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAE) na juhu Ukrajiny nie je možné, kým ju má pod kontrolou Rusko. V pondelok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú agentúru (MAAE) Rafaelovi Grossimu. Informuje agentúra AFP.

Zelenskyj a Grossi sa stretli v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti ešte pred ZAE. Grossi tam má ísť tento týždeň a bude to už jeho druhá návšteva v ZAE od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Najväčšiu atómovú elektráreň v Európe obsadilo Rusko pred rokom. Pracujú tam ukrajinskí zamestnanci a v súčasnosti sú v nej aj medzinárodní experti MAAE.

„Bez okamžitého stiahnutia ruských vojakov a ruského personálu zo Záporožskej atómovej elektrárne a z priľahlého územia sú všetky iniciatívy na obnovenie bezpečia odsúdené na neúspech," povedal Zelenskyj Grossimu.

Stretli sa pri vodnej elektrárni na rieke Dneper, ktorú poškodili ruské útoky.

Podľa Zelenského zamestnanci v ZAE sú pod „neustálym tlakom", a dodal, že Rusi nedodržiavajú bezpečnostné predpisy a zasahujú do fungovania elektrárne.

Šéf MAAE predtým v pondelok v tvíte napísal: „Dnes som sa v meste Záporožie stretol so Zelenským a mali sme cenný rozhovor o ochrane Záporožskej atómovej elektrárne a jej zamestnancov. Znovu som vyjadril našu plnú podporu jadrovým zariadeniam na Ukrajine."

(tasr)

Minúta  |  

Ruskí vojaci: Velitelia používajú „bariérových vojakov" - bránia nám v ústupe

Členovia nedávno vytvoreného ruského útočného útvaru tvrdia, že velitelia na nich nasadili vojakov, ktorí im majú brániť v ústupe a vyhrážajú sa im aj smrťou. Ruské sily totiž utrpeli v bojoch na východe Ukrajiny „obrovské" straty, napísal v pondelok portál britského denníka The Guardian.

Skupina približne 20 mužov vo vojenských uniformách vo videu adresovanom ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vraví, že sú zvyškom oddielu BÚRKA patriaceho pod ministerstvo obrany.

„Štrnásť dní sme sedeli pod otvorenou mínometnou a delostreleckou paľbou," hovorí ruský vojak Alexandýr Gorin v apeli, ktorý sa prvýkrát objavil v piatok 24. marca v ruskej aplikácii Telegram.

„Máme obrovské straty. Zranených bolo 34 ľudí a zomrelo 22 ďalších vrátane nášho veliteľa," dodal Gorin.

Ďalší vojak vyhlásil, že útvar na začiatku operácií pôvodne tvorilo 161 mužov.

Gorin uviedol, že jeho muži sa rozhodli vrátiť späť na veliteľstvo ruskej armády, ale nadriadení im ústup zamietli.

„Rozmiestnili za nami vojakov ako bariéry a tí nám nedovolili opustiť pozície... Vyhrážajú sa nám, že nás jedného po druhom zlikvidujú a aj ako útvar. Chcú nás popraviť ako svedkov úplne nedbalého zločineckého velenia," povedala skupina mužov vo videu určenom Putinovi.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Na základnej škole v Nashville zastrelila útočníčka šesť ľudí

Tri deti a troch dospelých zastrelila v pondelok útočníčka na súkromnej kresťanskej základnej škole v meste Nashville v americkom štáte Tennessee. Oznámila to miestna polícia, informuje agentúra AP.

Podozrivú strelkyňu zastrelili počas zásahu policajti. Tragický incident sa odohral na presbyteriánskej základnej škole pre približne 200 žiakov.

Polícia dodala, že strelkyňa bola zrejme tínedžerka. Vyzbrojená bola dvoma útočnými puškami a pištoľou.

Bezprostredne nebolo známe, či počas tohto tragického incidentu niekto ďalší utrpel zranenia. Študentov vyprevadili zo školy policajti.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu oznámil posunutie reforiem súdnictva

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil posunutie plánovaných reforiem súdnictva. Informuje agentúra AP.

Premiér chce ich odložením získať čas a nájsť v oblasti reforiem kompromis s politickou opozíciou. Posunutie reforiem v pondelok avizoval aj izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben-Gvir, predseda krajne pravicovej strany Ocma Jehudit (Židovská sila).

Desaťtisíce ľudí v pondelok demonštrovali pred budovou izraelského parlamentu a zamestnanci mnohých odvetví začali štrajk s cieľom zastaviť plánované zmeny v súdnictve.

Izrael nemá písanú ústavu a jej úlohu plnia tzv. základné zákony, ktoré môže blokovať najvyšší súd. Túto právomoc mu chce vláda pripravovanou reformou obmedziť. Podľa kritikov a účastníkov masových protestov tým ťahá krajinu smerom k autoritárstvu.

https://standard.sk/337538/odbory-ukoncili-generalny-strajk-opozicia-je-pripravena-na-dialog/

(tasr)

Minúta  |  

Patrušev: Rusko má zbrane, ktorými dokáže zničiť akéhokoľvek nepriateľa, aj USA

Rusko má zbrane, ktorými v prípade ohrozenia svojej existencie dokáže zničiť akéhokoľvek nepriateľa vrátane Spojených štátov. V pondelok to vyhlásil tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Podľa Patruševa Washington podceňuje jadrovú silu Moskvy. „Americkí politici chytení do pasce vlastnej propagandy sú naďalej presvedčení, že v prípade priameho konfliktu s Ruskom sú Spojené štáty schopné vykonať preventívny raketový úder, po ktorom už Rusko nebude schopné odpovedať. Je to krátkozraká a veľmi nebezpečná hlúposť," povedal v rozhovore pre ruské štátne noviny Rossijskaja gazeta.

Dodal, že Rusko je trpezlivé a svojou vojenskou prevahou nikoho nezastrašuje. Podľa neho však Moskva má „unikátne zbrane schopné zničiť akéhokoľvek protivníka vrátane Spojených štátov" v prípade, že bude ohrozená existencia Ruska.

Moskva tvrdí, že jeden z dôvodov, prečo vlani vo februári zaútočila na susednú Ukrajinu, bola bezpečnostná hrozba prameniaca zo zbližovania Kyjeva so Severoatlantickou alianciou.

Rusko od vypuknutia invázie na Ukrajine viackrát bez predloženia dôkazov obvinilo Západ, že sa vyhráža jadrovými zbraňami, a vyhlásilo, že za extrémnych okolností je pripravené použiť jadrový arzenál.

Ruský prezident Vladimir Putin navyše v sobotu oznámil, že Rusko rozmiestni taktické jadrové zbrane v Bielorusku, čím vyslal NATO upozornenie v spojitosti s eskaláciou napätia medzi Moskvou a Západom, konštatuje Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Fico s Kaliňákom v Štrasburgu nepochodili. ESĽP zamietol ich sťažnosti súvisiace s kauzou Súmrak

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosti šéfa Smeru-SD Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Sťažnosti súviseli s obvineniami, ktoré im boli vznesené v apríli 2022 v rámci vyšetrovania, nad ktorým vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informovalo na svojom webe.

Ministerstvo priblížilo, že špeciálny prokurátor bol v danej veci z konania vylúčený rozhodnutím generálneho prokurátora, pričom sťažovatelia vzniesli námietky zaujatosti aj voči všetkým ostatným prokurátorom ÚŠP. „Tieto námietky generálny prokurátor posúdil ako žiadosť, aby dozor nad vyšetrovaním v trestnej veci sťažovateľov vykonávala iná súčasť prokuratúry, pričom zákon o prokuratúre neumožňoval takéto opatrenie urobiť," uviedlo ministerstvo na svojom webe.

Fico s Kaliňákom sa sťažovali, že vzhľadom na všeobecnú systémovú zaujatosť ÚŠP, dozor nad vyšetrovaním v ich trestnej veci nebol nestranný, a že ich námietka zaujatosti bola svojvoľne posúdená ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci, v dôsledku čoho boli zbavení účinného prostriedku nápravy. V novembri 2022 im Generálna prokuratúra SR podľa paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenia zrušila.

„Napriek tomu sťažovatelia trvali na pokračovaní v konaní pred ESĽP tvrdiac, že dôvody zrušenia ich obvinení generálnym prokurátorom boli odlišné od dôvodov, na ktorých boli založené ich námietky zaujatosti, že nedostali žiadne odškodnenie za údajné porušenie ich práv podľa dohovoru a že neexistuje záruka, že obvinenie nebude opätovne vznesené, opäť pod dozorom ÚŠP," uviedlo ministerstvo.

ESĽP vo svojom rozhodnutí pripomenul, že otázku spravodlivosti trestného procesu možno v zmysle jeho judikatúry zodpovedať až po preskúmaní konania ako celku, teda až po jeho skončení. „Z tohto hľadiska, po rozhodnutí generálneho prokurátora z novembra 2022 voči sťažovateľom aktuálne neprebieha konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o trestnom obvinení proti nim," sprostredkovalo ministerstvo argumentáciu ESĽP.

Ďalej ESĽP pripomenul, že záruky nezávislosti a nestrannosti, zahrnuté v práve na spravodlivý proces sa vzťahujú na súd rozhodujúci o trestnom obvinení a nie na orgány prokuratúry. Pokiaľ sťažovatelia spochybňujú spôsob, akým s ich námietkou zaobchádzal generálny prokurátor, je podľa ESĽP otázne, či vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže takúto námietku nepredložili Ústavnému súdu. "Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že sťažnosti sú ako celok neprijateľné a zamietol ich," dodal rezort spravodlivosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.