Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Konflikt na Ukrajine odhalil dvojité štandardy Západu, sťažuje sa Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) vo svojej výročnej správe za rok 2022 zverejnenej v utorok poukázala na "dvojité štandardy" Západu, čo sa týka porušovania ľudských práv vo svete. AI dala do kontrastu reakciu západných krajín na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine a ich mlčanie ohľadom situácie v Egypte, Saudskej Arábii či k zaobchádzaniu Izraelčanov s Palestínčanmi.

"Rešpekt vzbudzujúca reakcia Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu zdôraznila dvojité štandardy, keď odhalila, aké nekonzistentné bola ich odozva v prípade mnohých iných porušení Charty OSN," povedala v Paríži generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová.

Poznamenala, že reakcia západného sveta na vojnu na Ukrajine ukázala, čo je možné dosiahnuť, ak existuje politická vôľa konať. Tento konflikt však podľa jej slov zároveň upozornil na zlyhania Západu v prípade porušovania ľudských práv v iných častiach sveta.

Problémoví Izraelčania aj Saudi

V Izraeli boli napríklad vlani zavedené opatrenia, ktoré podľa AI prinútili opustiť domovy mnohých Palestínčanov, rozšírili nelegálne židovské osady a zlegalizovali už existujúce osady v okupovanom Predjordánsku. Napriek tomu, že izraelské sily tam usmrtili "najmenej 153 civilistov vrátane desiatok detí", Západ voči izraelskému "systému útlaku" nevystúpil, uvádza Amnesty.

AI vo svojej správe tiež uviedla, že v Saudskej Arábii sú väznení ľudskoprávni aktivisti a ľudia odsúdení v nespravodlivých súdnych procesoch za svoje názory a že sú tam vykonávané hromadné popravy.

Tisíce obhajcov ľudských práv, novinárov, demonštrantov a disidentov sú zadržiavané aj v egyptských väzniciach, kde zostáva rozšírenou praxou aj mučenie.

Najviac obetí bolo v Etiópii

Hoci európske krajiny prijali množstvo ukrajinských utečencov, podľa AI nepreukázali rovnakú solidaritu s ľuďmi utekajúcimi pred konfliktmi v Sýrii, Afganistane a Líbyi. Utečencov z Ukrajiny privítali aj Spojené štáty, ktoré však "podľa praktík a zakorenených v protičernošskom rasizme od septembra 2021 do mája 2022 vyhostili viac ako 25-tisíc Haiťanov a mnohých z nich vystavili mučeniu a zlému zaobchádzaniu", uviedla AI.

Organizácia odsúdila aj zlyhania globálnych inštitúcií, čo sa týka adekvátnej odozvy na konflikty, pri ktorých boli zabité tisíce ľudí, napríklad v Etiópii, Mjanmarsku a Jemene. "Konflikt s najvyšším počtom obetí nebol v roku 2022 na Ukrajine, ale v Etiópii," uviedla Callamardová.

Vojna na Ukrajine podľa AI "odviedla zdroje a pozornosť od klimatickej krízy, ďalších dlhodobých konfliktov a ľudského utrpenia na celom svete". Počas minulého roka boli zaznamenané aj rozsiahle porušovania práv žien v krajinách, akými sú Irán či Afganistan. AI upriamila pozornosť aj na vlaňajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil ústavne garantované právo žien na prerušenie tehotenstva.

(tasr)

Minúta  |  

Mexiko: V centre pre migrantov vypukol požiar, obetí môžu byť desiatky

Pravdepodobne niekoľko desiatok obetí si vyžiadal požiar v zadržiavacom stredisku pre migrantov v meste Ciudad Juárez na hraniciach so Spojenými štátmi. Podľa miestnych médií plamene zachvátili stredisko ešte v noci na utorok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vypuknutie požiaru potvrdil i tlačový hovorca miestnej pobočky mexického Národného migračného inštitútu (INM), odmietol však poskytnúť informácie o počte obetí. Podľa miestnych médií by však mohlo ísť o desiatky mŕtvych. Španielska agentúra EFE uvádza, že obetí by malo byť 37.

Podľa záchranára, ktorý chcel zostať v anonymite, sa v stredisku pre migrantov nachádzalo asi 70 Venezuelčanov.

Agentúra AFP pripomína, že Ciudad Juárez v blízkosti texaského mesta El Paso je jedným z pohraničných miest, kde každoročne uviazne veľké množstvo migrantov, ktorí sa snažia dostať do Spojených štátov. Podľa najnovšej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zomrelo od roku 2014 pri pokuse dostať sa z Mexika do USA viac ako 7 600 migrantov.

(tasr)

Minúta  |  

PS kritizuje legislatívny chaos v parlamente

Mimoparlamentné Progresívne Slovensko (PS) kritizuje legislatívny chaos v Národnej rade (NR) SR. Ako poukázal v utorok predseda hnutia a podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka, poslanci nedokázali nájsť väčšinu na zákony potrebné na vyplatenie financií z plánu obnovy, čím podľa neho ohrozujú budúcnosť Slovenska.

Hovorí tiež o neserióznych návrhoch, napríklad na zriadenie nového ministerstva pár mesiacov pred voľbami, zakotvenie hotovosti do ústavy či zavedenie 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách.

Šimečku mrzí návrh uznesenia, ktorým chce parlament vyjadriť nesúhlas s uznesením Európskeho parlamentu v súvislosti s LGBTI+ komunitou prijatom po vražde na Zámockej ulici. Ako komentoval, uznesenie malo byť signálom solidarity a parlament namiesto toho, aby vyšiel v ústrety ľuďom z LGBTI+ komunity, "urazeneckým spôsobom" kritizuje naspäť Európsky parlament.

V súvislosti s plánom obnovy zdôraznil nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v PS, že Slovensko nie je v situácii, aby mohlo o peniaze prísť. Zopakoval, že je pripravený podporiť všetky dobré návrhy súvisiace s plánom obnovy. Šimečka verí v dohodu na školskom zákone, ktorý je tiež súčasťou.

Členka predsedníctva hnutia Tamara Stohlová upozornila aj na návrh novely zákona predložený prostredníctvom Valáška, ktorý by zakázal predaj a použitie hlučnej pyrotechniky a zároveň obmedzil jej používanie na miestach, ako sú útulky či nemocnice. Vyzvala poslancov, aby za návrh zahlasovali. Poukázala na vyše 60-tisíc podpisov pod petíciou k tejto téme.

Hnutie namieta aj návrh z dielne Sme rodina, ktorý by podľa neho oslabil úlohu Útvaru hodnoty za peniaze pri veľkých diaľničných projektoch.

(tasr)

Minúta  |  

Domácnosti by mali mať silovú elektrinu za zastropovanú cenu aj v budúcom roku

Dočasne poverená vláda počíta s dotovanou cenou silovej elektriny pre domácnosti aj v budúcom roku. Už v tomto roku na základe memoranda s dominantným výrobcom elektriny, Slovenskými elektrárňami, dostávajú domácnosti silovú elektrinu, ktorá tvorí zhruba polovicu koncovej ceny elektriny, za cenu 61,2 eura za megawatthodinu.

Vláda chce, aby rovnaké podmienky pre dodávku silovej elektriny pre domácnosti platili aj v budúcom roku, preto v utorok schválila všeobecný hospodársky záujem na zabezpečenie bezpečnosti, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny pre domácnosti v SR v roku 2024 – fáza I.

„Ministerstvo hospodárstva počíta s plnením memoranda a zmluvy o implementácii, na základe ktorých budú Slovenské elektrárne povinné vyrobiť a dodať agentovi [spoločnosť SPP – pozn. red.] elektrinu v kumulatívnom ročnom množstve 6,15 terawatthodín elektriny pre účely jej dodávky spotrebiteľom v domácnosti za cenu 61,2077 eura za megawatthodinu, a to aj v priebehu roku 2024,“ uviedlo ministerstvo.

Ministerstvo hospodárstva počíta s pomocou Slovenských elektrární pri dodávke silovej elektriny pre domácnosti za zastropovanú cenu aj v budúcom roku aj napriek tomu, že ešte stále sa nepodarilo podpísať medzi vládou a dominantným výrobcom elektriny zmluvu ani na tento rok. „Vzhľadom na to, že zmluva o implementácii ešte nie je uzatvorená a pred jej uzatvorením ju treba notifikovať Európskej komisii, je potrebné do uzatvorenia zmluvy o implementácii zabezpečiť množstvo elektriny určenej pre odberateľov v domácnosti za trhové ceny a odstrániť neistotu oprávnených dodávateľov v súvislosti s nákupom komodity pre odberateľov v domácnosti na rok 2024. Po uzatvorení zmluvy o implementácii sa počíta s vydaním nových rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme,“ uviedol rezort hospodárstva.

Vládou schválený materiál predstavuje podľa ministerstva prvú fázu komplexného riešenia. Nateraz chce ministerstvo hospodárstva zabrániť, aby dodávatelia už začali od začiatku apríla nakupovať pre domácnosti na budúci rok silovú elektrinu z trhu, a nie od agenta za zastropovanú cenu. „Cieľom predkladaného materiálu je aj predísť tejto situácii a zabezpečiť nákup elektriny ako komodity pre domácnosti na rok 2024 len prostredníctvom SPP ako agenta, od Slovenských elektrární,“ konštatovalo ministerstvo hospodárstva.

Predloženie ďalších fáz riešenia vláde predpokladá ministerstvo hospodárstva najneskôr po schválení zmluvy o implementácii Európskou komisiou a pred jej podpisom. „Ak by však do konca marca 2023 nevydalo ministerstvo hospodárstva rozhodnutie o uložení povinností SPP ako agentovi a dodávateľom elektriny vo všeobecnom hospodárskom záujme na nákup elektriny, ako predpokladá tento materiál, bolo by celé riešenie ohrozené začatím nákupu elektriny pre domácnosti zo strany dodávateľov,“ uzavrelo ministerstvo hospodárstva.

(sita)

Minúta  |  

Vláda stiahla nomináciu Martina Klusa na člena Európskeho dvora audítorov

Vláda stiahla nomináciu Martina Klusa na kandidáta SR za člena Európskeho dvora audítorov (EDA). Kabinet o tom rozhodol na utorkovom zasadnutí po tom, ako sa Klus vzdal kandidatúry.

Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre kontrolu rozpočtu v stredu (22. 3.) odporučil plénu neschváliť slovenského kandidáta Martina Klusa za člena EDA. Po vypočutí Klusa hlasovalo proti nemu 20 členov výboru, pričom nikto nehlasoval za a traja členovia sa hlasovania zdržali.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová následne požiadala dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, aby vláda Klusovu nomináciu stiahla. Heger reagoval, že sa má Klus k situácii postaviť čelom a požiadať o stiahnutie kandidatúry.

(tasr)

Minúta  |  

Japonsko zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,1

Zemetrasenie s magnitúdou 6,1 zasiahlo v utorok večer miestneho času severovýchod Japonska. Ako uviedol japonský meteorologický ústav (JMA), otrasy postihli prefektúru Aomori na ostrove Honšú a vznikli v hĺbke 20 kilometrov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Japonské médiá nateraz nepriniesli informácie o škodách či zranených. Vydané nebolo ani varovanie pred vlnami cunami. Geologická služba Spojených štátov (USGS) stanovila magnitúdu zemetrasenia, ku ktorému došlo o 18.18 h tamojšieho času (11.18 h SELČ), na 6,2.

Zemetrasenia sú v Japonsku pomerne bežným javom, pretože sa nachádza v oblasti nazývanej "Ohnivý kruh", kde je intenzívna seizmická činnosť.

Japonsko má zavedené prísne stavebné predpisy, ktoré majú zaručiť, že budovy vydržia aj silné zemetrasenia, a pravidelne organizuje pohotovostné nácviky, aby sa dobre pripravilo i na veľkú katastrofu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.