Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Sme rodina nie je za 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách

Hnutie Sme rodina nepodporí paušálnu 500-eurovú odmenu za účasť vo voľbách. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia predsedu hnutia a parlamentu Borisa Kollára.

Kollár považuje návrh za diskriminačný voči ďalším voľbám. Ako poznamenal, pre niekoho sú najdôležitejšie parlamentné voľby, pre iného prezidentské či voľby do Európskeho parlamentu. "Keby sme každému mali dať po 500 eur, je to desať miliárd. Z tohto dôvodu je to neuskutočniteľné," podotkol.

Peniaze z mimoriadnej dane pre rafinérie je podľa Kollára dobré adresne použiť a dať ich tým najnúdznejším. "Ale za to, aby každý dostal paušálne 500 eur, za to rozhodne nie sme," podotkol.

K rétorike o možnom falšovaní volieb povedal, že neverí, že voľby budú falšované. Za krok k transparentnosti považuje napríklad návrh zákona o povinnom zverejňovaní zápisníc, ktorú parlament posunul do druhého čítania.

Predseda OĽaNO a poslanec Igor Matovič navrhuje v novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva za účasť na tohtoročných voľbách 500 eur pre každého voliča. Rokovanie o návrhu sa začalo v parlamente v utorok.

(tasr)

Minúta  |  

Estónsky prezident Alar Karis prišiel na oficiálnu návštevu Slovenska

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok v Košiciach privítala estónskeho prezidenta Alara Karisa, ktorý na jej pozvanie pricestoval na Slovensko. Jeho dvojdňová oficiálna návšteva sa začala ceremoniálom pred historickou radnicou v centre mesta.

Počas spoločných rokovaní budú diskutovať najmä o aktuálnej bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickej kríze, ale aj o dezinformáciách, hybridných hrozbách a digitalizácii. "Tém bude, samozrejme, viacero, aktuálna geopolitická situácia nepochybne. Takisto aj rozvoj bilaterálnej spolupráce vo všetkých ohľadoch, ktoré sú pre Slovensko zaujímavé, pretože práve o to sa snažím, aby mala každá bilaterálna návšteva nejaké konkrétne výstupy. Keďže sa s prezidentom stretávam na všetkých fórach, ktoré sa týkajú B9 alebo Severoatlantickej aliancie, tak to budú otázky bezpečnosti Slovenska," spresnila Čaputová.

Ako TASR informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, po spoločných rokovaniach hlavy štátov navštívia aj estónsku spoločnosť Civitta, ktorá je súčasťou Creative Industry Košice.

V stredu (29. 3.) spoločne navštívia Spišský hrad.

(tasr)

Minúta  |  

SaS spustila petíciu proti zákazu predaja áut so spaľovacími motormi

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) spustila petíciu proti zákazu predaja áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Ako informuje na sociálnej sieti, takýto krok urobí autá nedostupnými pre bežných ľudí, zásadne poškodí slovenské hospodárstvo a ohrozí tisíce pracovných miest v automobilovom priemysle. Liberáli taktiež upozorňujú, že spôsobí environmentálne problémy pri výrobe a likvidácii batérií a zastaví iné ekologické alternatívy v automobilovom priemysle. Podľa nich taktiež nezohľadňuje preferencie, možnosti a potreby spotrebiteľov.

Europoslanci a členské štáty Európskej únie dosiahli vlani predbežnú dohodu, ktorá fakticky znamenala, že predaj nových áut spaľujúcich pohonné látky na báze uhľovodíkov by bol od roku 2035 zakázaný. Niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, však požiadali Európsku komisiu, aby navrhla výnimku pre autá používajúce syntetické palivá s argumentom, že takéto palivá sa môžu produkovať pri použití obnoviteľných zdrojov energie. Minulý víkend obe strany potvrdili, že dosiahli dohodu v spore o budúcnosť áut so spaľovacími motormi. Tá umožní registráciu nových vozidiel s takýmito motormi aj po roku 2035 za predpokladu, že budú používať iba klimaticky neutrálne palivá.

Predstavitelia automobilového priemyslu na Slovensku počítajú s prechodom na elektromobilitu a automobilky naň sú pripravené. Sektoru skôr spôsobuje komplikácie návrh novej emisnej normy Euro 7.

(sita)

Minúta  |  

Kollár: Výpadok webu parlamentu preveruje NBÚ, pravdepodobne išlo o útok

Utorkový výpadok webovej stránky Národnej rady (NR) SR a ďalších štátnych webov preveruje Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) pravdepodobne išlo o hekerský útok. Tvrdí, že útok nemal žiadny vplyv na rokovanie parlamentu.

"Máme tri servery, jeden nám bol zablokovaný. Pravdepodobne ide o nejaký hekerský útok," načrtol Kollár s tým, že útok mal byť vedený z viacerých krajín naraz. Dodal, že situáciu vyhodnotia. Stránku parlamentu už mali sfunkčniť.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

Minúta  |  

Konflikt na Ukrajine odhalil dvojité štandardy Západu, sťažuje sa Amnesty International

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) vo svojej výročnej správe za rok 2022 zverejnenej v utorok poukázala na "dvojité štandardy" Západu, čo sa týka porušovania ľudských práv vo svete. AI dala do kontrastu reakciu západných krajín na ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine a ich mlčanie ohľadom situácie v Egypte, Saudskej Arábii či k zaobchádzaniu Izraelčanov s Palestínčanmi.

"Rešpekt vzbudzujúca reakcia Západu na ruskú inváziu na Ukrajinu zdôraznila dvojité štandardy, keď odhalila, aké nekonzistentné bola ich odozva v prípade mnohých iných porušení Charty OSN," povedala v Paríži generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová.

Poznamenala, že reakcia západného sveta na vojnu na Ukrajine ukázala, čo je možné dosiahnuť, ak existuje politická vôľa konať. Tento konflikt však podľa jej slov zároveň upozornil na zlyhania Západu v prípade porušovania ľudských práv v iných častiach sveta.

Problémoví Izraelčania aj Saudi

V Izraeli boli napríklad vlani zavedené opatrenia, ktoré podľa AI prinútili opustiť domovy mnohých Palestínčanov, rozšírili nelegálne židovské osady a zlegalizovali už existujúce osady v okupovanom Predjordánsku. Napriek tomu, že izraelské sily tam usmrtili "najmenej 153 civilistov vrátane desiatok detí", Západ voči izraelskému "systému útlaku" nevystúpil, uvádza Amnesty.

AI vo svojej správe tiež uviedla, že v Saudskej Arábii sú väznení ľudskoprávni aktivisti a ľudia odsúdení v nespravodlivých súdnych procesoch za svoje názory a že sú tam vykonávané hromadné popravy.

Tisíce obhajcov ľudských práv, novinárov, demonštrantov a disidentov sú zadržiavané aj v egyptských väzniciach, kde zostáva rozšírenou praxou aj mučenie.

Najviac obetí bolo v Etiópii

Hoci európske krajiny prijali množstvo ukrajinských utečencov, podľa AI nepreukázali rovnakú solidaritu s ľuďmi utekajúcimi pred konfliktmi v Sýrii, Afganistane a Líbyi. Utečencov z Ukrajiny privítali aj Spojené štáty, ktoré však "podľa praktík a zakorenených v protičernošskom rasizme od septembra 2021 do mája 2022 vyhostili viac ako 25-tisíc Haiťanov a mnohých z nich vystavili mučeniu a zlému zaobchádzaniu", uviedla AI.

Organizácia odsúdila aj zlyhania globálnych inštitúcií, čo sa týka adekvátnej odozvy na konflikty, pri ktorých boli zabité tisíce ľudí, napríklad v Etiópii, Mjanmarsku a Jemene. "Konflikt s najvyšším počtom obetí nebol v roku 2022 na Ukrajine, ale v Etiópii," uviedla Callamardová.

Vojna na Ukrajine podľa AI "odviedla zdroje a pozornosť od klimatickej krízy, ďalších dlhodobých konfliktov a ľudského utrpenia na celom svete". Počas minulého roka boli zaznamenané aj rozsiahle porušovania práv žien v krajinách, akými sú Irán či Afganistan. AI upriamila pozornosť aj na vlaňajšie rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil ústavne garantované právo žien na prerušenie tehotenstva.

(tasr)

Minúta  |  

Mexiko: V centre pre migrantov vypukol požiar, obetí môžu byť desiatky

Pravdepodobne niekoľko desiatok obetí si vyžiadal požiar v zadržiavacom stredisku pre migrantov v meste Ciudad Juárez na hraniciach so Spojenými štátmi. Podľa miestnych médií plamene zachvátili stredisko ešte v noci na utorok. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Vypuknutie požiaru potvrdil i tlačový hovorca miestnej pobočky mexického Národného migračného inštitútu (INM), odmietol však poskytnúť informácie o počte obetí. Podľa miestnych médií by však mohlo ísť o desiatky mŕtvych. Španielska agentúra EFE uvádza, že obetí by malo byť 37.

Podľa záchranára, ktorý chcel zostať v anonymite, sa v stredisku pre migrantov nachádzalo asi 70 Venezuelčanov.

Agentúra AFP pripomína, že Ciudad Juárez v blízkosti texaského mesta El Paso je jedným z pohraničných miest, kde každoročne uviazne veľké množstvo migrantov, ktorí sa snažia dostať do Spojených štátov. Podľa najnovšej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zomrelo od roku 2014 pri pokuse dostať sa z Mexika do USA viac ako 7 600 migrantov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.