Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia zverejnila video zo zásahu proti transrodovej útočníčke, ktorá vraždila deti v kresťanskej škole

Útočníčka, ktorá v pondelok na súkromnej kresťanskej základnej škole v americkom meste Nashville zastrelila šesť ľudí vrátane troch detí, si v uplynulých rokoch zákonne kúpila sedem zbraní a ukrývala ich pred svojimi rodičmi. V utorok to uviedla miestna polícia, informuje agentúra AP.

Strelkyňa Audrey Haleová (28) bola bývalou žiačkou tejto školy. Považovala sa za transrodovú osobu a identifikovala sa ako muž.

Obete si podľa polície pri útoku špecificky nevyberala. Policajti ju pri zásahu zastrelili. Vyzbrojená bola dvoma útočnými puškami a pištoľou.

Miestne úrady uviedli, že Haleovú pred útokom neregistrovali ako nebezpečnú osobu. Polícia dodala, že navštevovala lekára pre emocionálnu poruchu.

https://twitter.com/SaraGonzalesTX/status/1640722840319143938

Polícia v Nashville v utorok zverejnila na platforme YouTube šesťminútové video z pondelkového zásahu. Strelkyňu lokalizovali na druhom poschodí budovy a policajt pred výstrelom útočníčku dvakrát vyzval, aby pustila zbraň z rúk.

Strelkyňa zanechala manifest, ktorý "naznačuje, že k streľbám malo dôjsť na viacerých miestach a škola bola jednou z nich", povedal náčelník miestnej polície John Drake. Policajti tiež našli Haleovej podrobnú mapu školy s vchodmi do budovy. Motív útoku zatiaľ nie je známy.

Polícia uviedla, že od prvej informácie o streľbe v škole do zneškodnenie útočníčky prešlo 14 minút. Pri útoku zahynula aj riaditeľka školy.

Strelkyňa mala pár minút pred útokom na sociálnej sieti svojej kamarátke napísať, že "čoskoro sa stane niečo zlé," informoval denník The Guardian. "Pravdepodobne o mne budeš počuť v správach po mojej smrti," napísala.

Haleovej kamarátka o tom ešte pred tragickou streľbou informovala políciu. Podľa jej slov však policajti nereagovali dostatočne rýchlo.

Americký prezident Joe Biden v spojitosti s týmto incidentom vyzval americký Kongres, aby schválil návrh zakazujúci prechovávanie špecifického druhu strelných zbraní, označovaného v USA termínom útočná zbraň (assault weapon).

(tasr, ste)

Minúta  |  

Covid: Zdravé deti a dospievajúci už podľa WHO nepotrebujú dávku vakcíny. Treba sa zamerať na rizikové skupiny

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prispôsobila odporúčania pre očkovanie proti ochoreniu COVID-19 novej fáze pandémie. Cieľom je zamerať sa na očkovanie tých ľudí, ktorým najviac hrozí vážny priebeh nákazy a smrť na covid. TASR prevzala utorkovú správu z tlačovej agentúry Reuters.

Zdravé deti a dospievajúci podľa WHO nepotrebujú dávku vakcíny, ale staršie, vysoko rizikové skupiny ľudí by mali dostať posilňujúcu dávku šesť až 12 mesiacov po poslednej vakcíne.      

Organizácia brala do úvahy skutočnosť, že v súčasnosti už majú ľudia na celom svete vysoký stupeň imunity, a to vďaka prekonaniu covidu a očkovaniu.

WHO určila ako vysoko rizikové skupiny obyvateľstva starších dospelých a mladších ľudí s inými závažnými rizikovými faktormi. Pre túto skupinu WHO odporúča ďalšiu dávku vakcíny šesť až 12 mesiacov po poslednej dávke, a to podľa ukazovateľov ako vek a stav s oslabenou imunitou.

Agentúra uviedla, že zdravé deti a dospievajúci ľudia majú "nízku prednosť" pri očkovaní proti covidu. Pri odporúčaní očkovania pre túto skupinu treba vziať do úvahy záťaž inej choroby. WHO dodala, že vakcíny proti covidu a posilňujúce dávky sú bezpečné pre všetky vekové kategórie. V odporúčaniach však zohľadňovala aj iné faktory, ako napríklad cenovú efektívnosť.

V septembri WHO oznámila, že koniec pandémie je "v dohľade". V utorok na brífingu agentúra vyhlásila, že jej najnovšie odporúčania odrážajú súčasný obraz choroby a úroveň imunity vo svete, ale nemali by byť vnímané ako dlhodobo platné rady k tomu, či bude potrebná každoročná posilňovacia dávka.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý viceprezident USA Pence musí vypovedať v súvislosti s vyšetrovaním Trumpa

Federálny sudca rozhodol, že bývalý americký viceprezident Mike Pence musí vypovedať v rámci vyšetrovania zaoberajúceho sa snahami exprezidenta USA Donalda Trumpa o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v USA z roku 2020. Informovala o tom v utorok agentúra AP s odvolaním na nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.

Pence však nebude musieť odpovedať na otázky ohľadom svojich krokov v súvislosti so 6. januárom 2021. Dav Trumpových priaznivcov vtedy vtrhol do budovy Kapitolu v snahe zmariť potvrdenie víťazstva kandidáta demokratov a súčasného prezidenta Joea Bidena Kongresom USA, spresnili zdroje, ktoré si želali ostať v anonymite.

Bývalý viceprezident USA tvrdí, že v deň útoku na Kapitol slúžil ako predseda amerického Senátu, a preto je chránený pred výzvou vypovedať v tejto záležitosti. Odvolal sa pritom na americkú ústavu, konkrétne na ustanovenie, ktoré má členov Kongresu chrániť pred odpovedaním na otázky týkajúce sa oficiálnych legislatívnych aktov.

Pence by mohol proti Trumpovi svedčiť v čase, keď uvažuje o oznámení prezidentskej kandidatúry proti Trumpovi vo voľbách v roku 2024, konštatuje AP.

Penceov tím v súčasnosti uvažuje, či sa proti tomuto rozhodnutiu federálneho sudcu odvolá.

Vyšetrovatelia útoku na Kapitol vlani uviedli, že Trump nabádal Pencea, aby sa zapojil do zvrátenia výsledku volieb. Pence to však odmietol. Trump následne na sociálnej sieti napísal, že ,,Pence nemá odvahu urobiť to, čo malo byť urobené".

(tasr)

Minúta  |  

USA neposkytnú Rusku pre pozastavenie New START-u údaje o jadrových kapacitách

Spojené štáty neposkytnú Rusku údaje o svojich jadrových silách. Oznámil to v utorok hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ide o reakciu na februárové rozhodnutie Moskvy pozastaviť účasť na Novej dohode START obmedzujúcej počet jadrových zbraní, informuje TASR podľa stanice Sky News.

,,V súlade s medzinárodným právom sú Spojené štáty oprávnené reagovať na porušenie Novej dohody START zo strany Ruska prijatím primeraných a reverzibilných protiopatrení s cieľom prinútiť Rusko, aby sa vrátilo k plneniu svojich záväzkov," uviedol Kirby. ,,Keďže Ruskom deklarované pozastavenie účasti na Novej dohode START je právne neplatné, USA sú legálne oprávnené pozdržať našu polročnú aktualizáciu údajov v reakcii na porušenia zo strany Ruska," pokračoval.

Kirby však podľa agentúry Reuters dodal, že USA sú ochotné niektoré takéto údaje Moskve poskytnúť, ak bude dodržiavať záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Nová dohoda START obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov, ktoré smú mať obe krajiny.

Nová dohoda START z roku 2010 bola poslednou platnou dohodou o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — najväčšími jadrovými mocnosťami. Obe krajiny sa v rámci nej zaviazali, že nebudú mať viac ako 1550 jadrových hlavíc a maximálne 700 nosičov, teda rakiet a bombardovacích lietadiel. Rusko a USA vlastnia dovedna 90 percent všetkých jadrových hlavíc na svete, pripomína The Guardian.

Rozhodnutie Moskvy pozastaviť svoju účasť na dohode svedčí podľa USA o tom, že nie je zodpovedným jadrovým partnerom.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičova odmena 500 eur by zvýšila účasť vo voľbách o 22 percent. K urnám by prišlo takmer 90 percent voličov

Návrh zákona, ponúkajúci finančnú odmenu vo výške 500 eur pre každého občana, ktorý by sa zúčastnil na blížiacich sa voľbách, ukazuje podľa výsledkov prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV JOJ, že by k urnám prišlo voliť takmer 90 percent Slovákov. O 22 percent viac ako bez nej.

Viac ako 80 percent voličov (84 percent) by spomínaná odmena motivovala na to, aby sa na voľbách zúčastnili aj napriek tomu, že nevedia, koho by volili.  Zároveň by 500 eur motivovalo aj vyše 40 percent z respondentov, ktorí pri klasických preferenciách uviedli, že sa na voľbách nezúčastnia.

Zdroj: Agentúra AKO/TV JOJ

Zo všetkých opýtaných respondentov uviedlo 10,8 percenta z nich, že nevedia alebo nechcú odpovedať, alebo, že by sa na voľbách nezúčastnili. Zvyšných 89,2 percenta opýtaných by voliť, naopak, prišlo.

Podstatné je aj to, že Matovičova finančná odmena za účasť na voľbách by pritiahla do volebných miestností o 22 percent Slovákov viac, ako keby sa voľby uskutočnili bez nej.

Koho by volili potenciálni voliči?

Z analýzy výsledkov prieskumu vyplýva, že zo skupiny respondentov, ktorí by išli voliť, by 65,8 percenta volilo stranu, ktorú plánovali aj pred zavedením odmeny.

Ďalších 20,1 percenta opýtaných, ktorí by išli voliť pre odmenu, by volili strany pre nich sympatické v danej chvíli.

Stranu, ktorá by vo voľbách zaručila finančnú odmenu, teda Matovičovo OĽaNO, by na volebnom hárku zakrúžkovalo 3,1 percenta opýtaných.

Prázdnu obálku by napriek účasti na voľbách do urny hodilo necelé jedno percento (0,2 percenta) Slovákov. Zvyšní respondenti by nešli voliť (8,1 percenta), nevedeli (1,8 percenta) alebo nechceli odpovedať (0,9 percenta).

Zdroj: Agentúra AKO/TV JOJ
Zdroj: Agentúra AKO/TV JOJ

V týždni od utorka (7. marca) do nasledujúceho pondelka (13. marca) 2023 uskutočnila agentúra AKO telefonický prieskum na vzorke tisíc ľudí vo veku staršom ako 18 rokov. Respondenti neboli informovaní o zadávateľovi prieskumu.

K návrhu na odmenu 500 eur za účasť na septembrových parlamentných voľbách vystúpil v utorok v Národnej rade líder OĽaNO Igor Matovič ako navrhovateľ. Svoju zhruba hodinovú reč začal dopoludnia, po obedňajšej prestávke hovoril ďalšie tri hodiny.

Matovič v rozprave viackrát zopakoval, že na Slovensku existuje hrozba, že demokracia zanikne. Upozorňoval na hrozbu vlády mafie a extrémistov, ktorí môžu získať po voľbách ústavnú väčšinu. Preto treba dosiahnuť čo najvyššiu účasť vo voľbách. Vyhlásil, že je ochotný stiahnuť návrh a mohol by ho podať aj Smer či ľudia z ĽSNS a on by ho podporil. Tvrdí, že treba zabojovať aj o nevoličov. Myslí si, že v septembri hrozia voľby, ku ktorým príde historicky najmenej voličov

Líder OĽaNO v diskusii spomínal kauzy z čias vlád Smeru-SD, hovoril o väzbách na oligarchov. Kritizoval aj médiá za to, že sú zaujaté. Opakovane tiež spomínal KDH, že odmietlo spoluprácu s Kresťanskou úniou. Kritizoval aj Progresívne Slovensko či niektorých členov novej strany Demokrati za postoj k možnej spolupráci s Hlasom.

O Matovičovom návrhu na odmenu 500 eur za účasť na septembrových parlamentných voľbách by sa mohlo hlasovať už v stredu o 11:00 hodine.

(let, tasr)

Minúta  |  

Maďarská prezidentka Nováková podpísala ratifikáciu vstupu Fínska do NATO

Maďarská prezidentka Katalin Nováková v utorok podpísala zákon ratifikujúci vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie. Hlava štátu to uviedla na Twitteri a súčasne vyjadrila nádej, že poslanci maďarského parlamentu čoskoro ratifikujú aj vstup Švédska do NATO, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

 Nováková poznamenala, že telefonicky hovorila s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm, ktorý sa poďakoval za maďarskú podporu. ,,Dohodli sme sa na posilnení maďarsko-fínskych vzťahov," dodala prezidentka.

Poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer a v utorok viedli rozpravu k ratifikácii vstupu Švédska do aliancie. Opozícia podľa internetového vydania denníka Népszava chcela okrem iného vedieť, či parlament bráni vstupu Švédska do NATO kvôli Turkom alebo Rusom.

Štátny tajomník rezortu diplomacie Péter Sztáray v reakcii na vystúpenia opozičných poslancov okrem iného poukázal na niekoľko negatívnych a urážlivých švédskych postojov voči Maďarsku v uplynulých rokoch. ,,Nechceme sa miešať do švédskej vnútornej politiky, ale na základe vzájomného rešpektu by sme očakávali, že to bude platiť aj naopak. Najmä ak sa táto krajina veľmi chce stať naším spojencom," podčiarkol Sztáray.

Parlament v pondelok schválil návrh ratifikovania vstupu Fínska do NATO. Za návrh hlasovalo 182 poslancov, proti boli šiesti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.