Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neadoptovali "ukradnuté" deti z Ukrajiny

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neosvojovali deti, ktoré boli z Ukrajiny "ukradnuté" počas vojny a deportované do Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Dôrazne odporúčam, aby si ruskí občania neadoptovali ukrajinské siroty, ktoré boli nelegálne vzaté z dočasne okupovaných území Ukrajiny," uviedla v utorok Vereščuková na platforme Telegram.

Varovala pri tom všetkých Rusov, ktorí si vzali do adopcie alebo opatery ukradnuté ukrajinské deti, že sa za to budú musieť "skôr či neskôr zodpovedať".

Podľa údajov ukrajinského ministerstva pre integráciu okupovaných území je v súčasnosti nelegálne deportovaných 19 514 detí.

Moskva prezentuje svoj program prevozu tisícov detí do Ruska ako humanitárnu pomoc zameranú na ochranu sirôt a opustených detí v oblastiach bojov. K najväčšiemu počtu deportácií detí došlo v prvých mesiacoch vojny a predtým, než Kyjev koncom augusta spustil rozsiahlu protiofenzívu zameranú na opätovné dobytie okupovaných území na východe a juhu krajiny, približuje Reuters.

Ruské ministerstvo obrany v polovici augusta uviedlo, že do Ruska dovtedy dorazilo 3,5 milióna ľudí vrátane viac ako pol milióna detí. Spojené štáty v júli uviedli, že Rusko z Ukrajiny "nútene deportovalo" 260-tisíc detí.

Ruská štátna agentúra TASS citovala utorkové vyhlásenie Moskvou dosadeného šéfa okupovaných častí ukrajinskej Charkovskej oblasti Vitalija Gančeva, podľa ktorého bola skupina detí z tohto regiónu vlani poslaná do Ruska so súhlasom ich rodičov. Ako tvrdí, týmto deťom boli zaistené "vynikajúce" životné podmienky a v Rusku zostanú dovtedy, pokým si po ne neprídu ich rodičia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal začiatkom marca zatykač na šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, ktorých obvinil z vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca rozhodol, že bývalý viceprezident USA Mike Pence musí vypovedať pred veľkou porotou

Federálny sudca rozhodol, že bývalý viceprezident Mike Pence bude musieť vypovedať pred veľkou porotou v rámci vyšetrovania ministerstva spravodlivosti zameraného na snahy bývalého prezidenta Donalda Trumpa a jeho spojencov o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020.

Pre agentúru AP to prezradili dva zdroje, ktoré si však želali zostať v anonymite, pretože rozhodnutie je ešte zapečatené.

Pence podľa rozhodnutia nebude musieť odpovedať na otázky o tom, čo on sám robil 6. januára 2021, keď Trumpovi podporovatelia zaútočili na Kapitol. Republikánsky viceprezident v tom čase predsedal spoločnému zasadnutiu Kongresu, ktoré malo potvrdiť volebné víťazstvo demokrata Joea Bidena. Bude však musieť vypovedať o všetkých potenciálne protizákonných krokoch, ktoré podnikol bývalý prezident, uviedol jeden zo zdrojov.

Pence a jeho právnici sa predvolaniu veľkej poroty vydanému pred niekoľkými týždňami pokúšali brániť odvolávajúc sa na ústavné dôvody. Tvrdili, že keďže Pence v ten deň vykonával funkciu predsedu Senátu, je chránený pred tým, aby musel vypovedať, na základe ústavnej klauzuly o „prejave alebo rozprave“, ktorá má chrániť členov Kongresu pred výsluchmi o oficiálnych legislatívnych aktoch.

Proti tomu, aby Pence vyhovel predvolaniu, namietali aj Trumpovi právnici, ktorí sa odvolávali na výsadu výkonnej moci.

Trumpov hovorca rozhodnutie kritizoval vo vyhlásení, v ktorom obvinili ministerstvo spravodlivosti z „neustáleho prekračovania štandardných noriem v snahe zničiť dlhodobo akceptované, dlhodobo dodržiavané, ústavne založené štandardy advokátskej a výkonnej mlčanlivosti“. Tvrdil tiež, že žiadny prípad proti Trumpovi nemá faktický ani právny základ, no nereagoval na otázky, ako by mohol reagovať jeho právnický tím.

Pence sa v utorok večer vyjadril, že jeho tím prehodnocuje sudcovo rozhodnutie, aby sa rozhodol, či sa proti nemu v nadchádzajúcich dňoch odvolá. Vyjadril pritom potešenie, že sudca prijal ich argument o tom, že sa na neho vzťahuje ústavná klauzula o „prejave alebo rozprave“.

Zapečatené rozhodnutie sudcu Jamesa Boasberga predstavuje bezprecedentný scenár, keď by mal bývalý viceprezident vypovedať proti prezidentovi, s ktorým kedysi slúžil. A to v čase, keď sa Pence blíži k oznámeniu, že sa uchádza o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024, čo ho postaví do priamej konkurencie proti jeho bývalému šéfovi.

Okrem vyšetrovania ministerstva spravodlivosti Trump čelí vyšetrovaniam aj v Georgii a v New Yorku, kde veľká porota počúva svedectvá o platbách ženám za mlčanie v Trumpovom mene počas kampane v roku 2016. Táto veľká porota sa však, podľa dvoch ľudí oboznámených so situáciou, už tento týždeň vyšetrovaním nebude zaoberať, čo znamená, že prípadné hlasovanie o jeho možnom obvinení sa uskutoční najskôr na budúci týždeň.

Pence sa o Trumpovom nátlaku v dňoch pred šiestym januárom, keď ho žiadal, aby odmietol Bidenovo víťazstvo, verejne vyjadroval pomerne obšírne, pričom sa tomu venoval aj vo svojej knihe So Help Me God (2022). Pence mal ako viceprezident ceremoniálnu úlohu, keď dohliadal na sčítavanie hlasov v Zbore voliteľov, nemal však moc ovplyvniť výsledky, i keď Trump tvrdil opak. Trump podľa Pencea ohrozil jeho rodinu a všetkých ostatných, ktorí boli v ten deň v Kapitole, a história ho bude brať „na zodpovednosť“.

(sita)

Minúta  |  

Tender na generálnu opravu Vodnej elektrárne Gabčíkovo chcú vyhlásiť koncom roka

Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) sa nedočká svojej generálnej opravy ani v tomto roku. Štátna spoločnosť Vodohospodárska výstavba, ktorá najväčšiu slovenskú vodnú elektráreň prevádzkuje, totiž vo štvrtom kvartáli tohto roka plánuje ešte len vyhlásiť medzinárodný tender na generálnu opravu. Ubehlo tak už osem rokov, keď vtedajší premiér Robert Fico hovoril o akútnej potrebe generálky gabčíkovskej elektrárne, čo bol aj jedným z dôvodov jej odobratia z rúk Slovenských elektrární.

Ako uviedol pre agentúru SITA štátny podnik Vodohospodárska výstavba, spoločnosť je pripravená realizovať projekt Inovácia a modernizácia VEG hneď po ukončení a vyhodnotení medzinárodného tendra a výbere úspešného uchádzača. Začiatky prípravných prác sa tak odhadujú na rok 2024 a samotná montáž turbíny by sa mohla začať v roku 2025.

Projekt je v súčasnosti v štádiu prípravy súťažných podkladov, ktoré sú potrebné na vyhlásenie medzinárodného tendra. Štátny podnik aktuálne pripravuje technické špecifikácie a ostatné náležitosti súťažných podkladov. „Realizovali sme prípravu štúdie realizovateľnosti a CBA analýzu pre definovanie možností a výber optimálnej alternatívy inovácie a modernizácie a následne sme realizovali prípravné trhové konzultácie s cieľom overiť dosiahnuteľnosť plánovaných parametrov inovovanej technológie. Zároveň pripravujeme podklady pre štátnu expertízu, ktorej realizácia je podmienkou pre vyhlásenie tendra,“ konštatovala spoločnosť Vodohospodárska výstavba.

V marci 2015 vláda Roberta Fica „dobrovoľne nasilu“ vzala Slovenským elektrárňam Vodnú elektráreň Gabčíkovo a dala ju do prevádzky štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba. Vtedajší vládni predstavitelia to opakovane zdôvodňovali tým, že je nutná jej generálna oprava, ktorú ale Slovenské elektrárne na čele s talianskym akcionárom Enel vraj nechceli vykonať. V súčasnosti už bývalý premiér Robert Fico a jeho ministri tvrdili, že len štát vie vykonať tak rýchlo akútnu generálku najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku.

Manažéri Vodohospodárskej výstavby dosadení Ficovou vládou síce medzinárodný tender na generálku gabčíkovskej elektrárne vyhlásili a aj vyhodnotili, príchodom nominantov súčasnej vlády bol však celý proces zmetený zo stola. Nové vedenie totiž vyhodnotilo, že tender mal viacero nedostatkov a pochybení. Víťazné konzorcium firiem v zrušenom tendri Združenie Gabčíkovo chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur.

Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995.

(sita)

Minúta  |  

Zelenskyj naznačil, že prehra v Bachmute by mohla znamenať prehru Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok varoval, že pokiaľ ukrajinská armáda nezvíťazí v dlhotrvajúcej bitke o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, Rusko by mohlo začať budovať medzinárodnú podporu pre dohodu, ktorá by mohla prinútiť Ukrajinu urobiť neprijateľné kompromisy.

Ruský vodca Vladimir Putin by v takom prípade podľa Zelenského „toto víťazstvo 'predal' Západu, svojej spoločnosti, Číne, Iránu“.

„Ak bude cítiť trochu krvi a cítiť, že sme slabí, bude tlačiť, tlačiť, tlačiť,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre agentúru AP, ktorý sa uskutočnil vo vlaku z mesta Sumy do Kyjeva. Zelenskyj v uplynulých dňoch navštívil viaceré miesta na frontovej línii, aby udržal vysokú motiváciu svojej armády aj ukrajinského obyvateľstva.

Zelenskyj prognózuje, že ak by Ukrajinci v Bachmute prehrali, tlak z porážky by v takom prípade prišiel veľmi rýchlo. A to nielen od medzinárodného spoločenstva, ale aj od jeho vlastnej krajiny. „Naša spoločnosť sa bude cítiť unavená a bude ma tlačiť, aby som s nimi (Rusmi) urobil kompromis,“ povedal Zelenskyj a dodal, že zatiaľ takýto tlak nepocítil.

(sita)

Minúta  |  

Vladimir Kličko: Šéf Medzinárodného olympijského výboru slúži záujmom a farbám Ruska

Niekdajší majster sveta v boxe a brat starostu ukrajinskej metropoly Kyjev Vladimir Kličko kritizoval v stredu rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV), ktorý odporučil návrat ruských a bieloruských športovcov do súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou a bez prepojenia na armádu. Informuje o tom správa agentúry DPA.

"Toto rozhodnutie poškvrňuje olympijského ducha a je ako táto vojna: nezmysel," napísal 47-ročný Kličko na sociálnej sieti Twitter. K svojmu príspevku priložil aj fotografiu z olympiády v Atlante z roku 1996, ktorá ho zachytáva so zlatou medailou na krku.

Kličko ďalej obvinil prezidenta MOV Thomasa Bacha, že slúži "záujmom a farbám Ruska". Odporúčanie návratu Rusov a Bielorusov do medzinárodných súťaží pod „neutrálnou vlajkou“ označil za "nesprávnu vlajku".

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka patrí Vladimir Kličko vo svojej vlasti medzi najväčších kritikov Bacha, pripomína DPA.

Na základe utorkového rozhodnutia MOV majú zostať športovci i športové tímy z Ruska a Bieloruska s väzbami na armády a bezpečnostné orgány svojich krajín naďalej vylúčení z medzinárodných športových súťaží.

Bach však zdôraznil, že konečné rozhodnutie o účasti športovcov z Ruska a Bieloruska na letnej olympiáde v roku 2024 v Paríži padne až neskôr.

https://standard.sk/337899/medzinarodny-olympijsky-vybor-odporucil-navrat-rusov-a-bielorusov-pod-neutralnou-vlajkou/

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Členstvo Slovenska v NATO nebolo nikdy dôležitejšie a je zárukou obrany našej krajiny

Členstvo Slovenska v NATO nebolo nikdy dôležitejšie. Aliancia je zárukou obrany našej krajiny a bezpečnosti občanov, o ktorej nemusíme pochybovať. Povedal to poverený minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer pri príležitosti 19-ročného členstva Slovenska v NATO.

Káčer považuje členstvo v najväčšej a najsilnejšej vojensko-politickej aliancii za jedno z najdôležitejších rozhodnutí modernej histórie Slovenska. Informuje o tom v tlačovej správe Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.

„Na pozadí ruskej vojny proti Ukrajine sa viac ako kedykoľvek predtým ukazuje dejinný význam nášho vstupu do NATO. Je to základ pre zachovanie našej slobody, bezpečnosti či stability a tiež predpoklad ekonomického rozvoja a prosperity,“ skonštatoval šéf slovenskej diplomacie, podľa ktorého skupina 30 vyspelých a demokratických krajín ochotných vzájomne sa brániť je silou, o ktorej sa nedá pochybovať. Neexistuje lepší ani efektívnejší spôsob, ako Slovensko udržať v bezpečí. Význam členstva v Aliancii podľa Káčera pochopíme lepšie, keď si vypočujeme volanie Ukrajincov po bezpečnostných zárukách a keď sa zamyslíme nad bezprecedentnými rozhodnutiami Fínska a Švédska vzdať sa doterajšej neutrality. Severoatlantická aliancia ihneď po vypuknutí ruskej agresie potvrdila svoj význam a funguje ako poistka. Členstvo v NATO poskytuje Slovensku a ďalším spojencom záruky v podobe článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane.

„Vytvorenie štyroch nových mnohonárodných obranných bojových skupín NATO pomohlo zmierniť obavy štátov na východnom krídle Aliancie, v blízkosti ruskej vojny proti Ukrajine,“ dodal Káčer a pripomenul, že slovenskí vojaci v Pobaltí pomáhajú chrániť občanov iného štátu Aliancie. NATO je podľa neho dnes jednotnejšie ako kedykoľvek predtým a pripravené odstrašiť akéhokoľvek agresora, zaistiť ochranu svojich občanov a kolektívnu obranu každého centimetra územia spojencov. Slovenská republika je zodpovedným, predvídateľným a rešpektovaným spojencom, pripraveným plniť svoje záväzky vyplývajúce z členstva v Severoatlantickej aliancii.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.