Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael vypustil na obežnú dráhu špionážnu družicu Ofek-13

Izrael v stredu skoro ráno úspešne vypustil do vesmíru špionážnu družicu Ofek-13. Ministerstvo obrany, ktoré o tom informovalo, očakáva, že táto družica bude armáde poskytovať kvalitnejšie snímky ako jeho predchodkyne.

Družicu vyniesla do vesmíru nosná raketa Šavit, ktorá štartovala z leteckej základne a kozmodrómu Palmachim v stredu o 02.10 miestneho času.

Niekoľko hodín po štarte ministerstvo uviedlo, že družica "úspešne vstúpila na obežnú dráhu, začala vysielať údaje a dokončila úvodnú sériu kontrol v súlade s pôvodnými plánmi štartu". TASR o tom informuje s odvolaním sa na web denníka The Times of Israel (TOI).

Podľa ministerstva bude personál riadiaceho centra "pokračovať vo vopred naplánovaných kontrolách pred tým, ako (družica) v blízkej budúcnosti začne plnú operačnú činnosť".

TOI podotkol, že Izrael je jednou z mála krajín sveta, ktoré prevádzkujú špionážne satelity, vďaka čomu má technologicky pokročilé možnosti na zhromažďovanie spravodajských informácií.

Od roku 2020 k týmto krajinám patrí aj Irán, ktorý vtedy po rokoch neúspešných pokusov úspešne vypustil na obežnú dráhu svoju špionážnu družicu.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó telefonoval s ruským vicepremiérom Novakom o spolupráci v energetike

Aktuálne otázky maďarsko-ruskej spolupráce v energetike boli hlavnou témou telefonického rozhovoru maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s podpredsedom ruskej vlády Alexandrom Novakom. Šéf maďarskej diplomacie to uviedol v utorok podvečer na sociálnej sieti, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Konštatovali sme, že dodávky ropy aj zemného plynu sú realizované bez prerušenia a v súlade so zmluvou. Alexander Novak ma ubezpečil, že aj napriek medzinárodným sankciám bude ruská strana schopná vykonať údržbu plynovodu Turecký prúd, takže dodávky zemného plynu pre Maďarsko budú aj v nasledujúcom období nerušené," píše Szijjártó.

Maďarský minister informoval podpredsedu ruskej vlády o rokovaniach s francúzskou firmou Framatome, ktorých cieľom je zabezpečiť do novej elektrárne (Paks 2) západoeurópsky riadiaci systém napriek blokovaniu nemeckou vládou.

Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV Szijjártó v utorok v Bruseli na tlačovej konferencii v prestávke zasadnutia Rady ministrov pre energetiku oznámil, že Maďarsko a Poľsko hlasovali proti novému návrhu Európskej komisie, ktorý bude opäť vyžadovať 15-percentné zníženie spotreby zemného plynu ako rozšírenie predchádzajúceho nariadenia.

"Využitie energie, zostavovanie národného energetického mixu a definovanie štruktúry hospodárstva sú špecifické kompetencie jednotlivých štátov. Nariadením zníženia spotreby zemného plynu prakticky porušujú vlastne suverénne právo členského štátu," konštatoval maďarský minister.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Museli sme vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinármi agentúry AP zopakoval požiadavky Kyjeva na dodanie ďalších modernejších zbraní. Poznamenal tiež, že Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany, ktorý mu dodala jedna z európskych krajín.

"Máme úžasné rozhodnutia týkajúce sa (systémov protivzdušnej obrany) Patriot, ale v skutočnosti ich nemáme," povedal Zelenskyj v súvislosti s Patriotmi, ktoré Kyjevu prisľúbili Spojené štáty. Ukrajina podľa jeho slov potrebuje na ochranu pred ruskými raketami 20 batérií Patriotov, pričom možno ani tento počet nebude postačujúci, keďže "žiadna krajina na svete nebola vystavená toľkým útokom balistickými strelami".

Zelenskyj v rámci utorkového rozhovoru pre AP dodal, že jedna z európskych krajín poslala Ukrajine iný systém protivzdušnej obrany, ktorý však nefungoval, a "museli ho znova a znova vymieňať". Ukrajinský líder nespresnil, o ktorú krajinu išlo.

Okrem toho Zelenskyj zopakoval dlhodobú požiadavku Kyjeva na dodávky bojových stíhačiek. "Ak hovoríme o moderných bojových lietadlách, stále nemáme nič," konštatoval.

Denník The Guardian pripomína, že Poľsko a Slovensko sa rozhodli poskytnúť Ukrajine stíhačky sovietskej výroby, avšak žiadna západná krajina zatiaľ nesúhlasila s dodaním moderných lietadiel. Dôvodom sú obavy z rizika eskalácie konfliktu a toho, že ukrajinské sily by nadobudli kapacity na to, aby mohli zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Ako ďalší argument uvádzajú dlhé časové obdobie nutné na výcvik pilotov a pozemných posádok. Dodávky tejto techniky v krátkodobom horizonte sú preto považované za nepraktické.

(tasr)

Minúta  |  

Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neadoptovali "ukradnuté" deti z Ukrajiny

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neosvojovali deti, ktoré boli z Ukrajiny "ukradnuté" počas vojny a deportované do Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Dôrazne odporúčam, aby si ruskí občania neadoptovali ukrajinské siroty, ktoré boli nelegálne vzaté z dočasne okupovaných území Ukrajiny," uviedla v utorok Vereščuková na platforme Telegram.

Varovala pri tom všetkých Rusov, ktorí si vzali do adopcie alebo opatery ukradnuté ukrajinské deti, že sa za to budú musieť "skôr či neskôr zodpovedať".

Podľa údajov ukrajinského ministerstva pre integráciu okupovaných území je v súčasnosti nelegálne deportovaných 19 514 detí.

Moskva prezentuje svoj program prevozu tisícov detí do Ruska ako humanitárnu pomoc zameranú na ochranu sirôt a opustených detí v oblastiach bojov. K najväčšiemu počtu deportácií detí došlo v prvých mesiacoch vojny a predtým, než Kyjev koncom augusta spustil rozsiahlu protiofenzívu zameranú na opätovné dobytie okupovaných území na východe a juhu krajiny, približuje Reuters.

Ruské ministerstvo obrany v polovici augusta uviedlo, že do Ruska dovtedy dorazilo 3,5 milióna ľudí vrátane viac ako pol milióna detí. Spojené štáty v júli uviedli, že Rusko z Ukrajiny "nútene deportovalo" 260-tisíc detí.

Ruská štátna agentúra TASS citovala utorkové vyhlásenie Moskvou dosadeného šéfa okupovaných častí ukrajinskej Charkovskej oblasti Vitalija Gančeva, podľa ktorého bola skupina detí z tohto regiónu vlani poslaná do Ruska so súhlasom ich rodičov. Ako tvrdí, týmto deťom boli zaistené "vynikajúce" životné podmienky a v Rusku zostanú dovtedy, pokým si po ne neprídu ich rodičia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal začiatkom marca zatykač na šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, ktorých obvinil z vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca rozhodol, že bývalý viceprezident USA Mike Pence musí vypovedať pred veľkou porotou

Federálny sudca rozhodol, že bývalý viceprezident Mike Pence bude musieť vypovedať pred veľkou porotou v rámci vyšetrovania ministerstva spravodlivosti zameraného na snahy bývalého prezidenta Donalda Trumpa a jeho spojencov o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020.

Pre agentúru AP to prezradili dva zdroje, ktoré si však želali zostať v anonymite, pretože rozhodnutie je ešte zapečatené.

Pence podľa rozhodnutia nebude musieť odpovedať na otázky o tom, čo on sám robil 6. januára 2021, keď Trumpovi podporovatelia zaútočili na Kapitol. Republikánsky viceprezident v tom čase predsedal spoločnému zasadnutiu Kongresu, ktoré malo potvrdiť volebné víťazstvo demokrata Joea Bidena. Bude však musieť vypovedať o všetkých potenciálne protizákonných krokoch, ktoré podnikol bývalý prezident, uviedol jeden zo zdrojov.

Pence a jeho právnici sa predvolaniu veľkej poroty vydanému pred niekoľkými týždňami pokúšali brániť odvolávajúc sa na ústavné dôvody. Tvrdili, že keďže Pence v ten deň vykonával funkciu predsedu Senátu, je chránený pred tým, aby musel vypovedať, na základe ústavnej klauzuly o „prejave alebo rozprave“, ktorá má chrániť členov Kongresu pred výsluchmi o oficiálnych legislatívnych aktoch.

Proti tomu, aby Pence vyhovel predvolaniu, namietali aj Trumpovi právnici, ktorí sa odvolávali na výsadu výkonnej moci.

Trumpov hovorca rozhodnutie kritizoval vo vyhlásení, v ktorom obvinili ministerstvo spravodlivosti z „neustáleho prekračovania štandardných noriem v snahe zničiť dlhodobo akceptované, dlhodobo dodržiavané, ústavne založené štandardy advokátskej a výkonnej mlčanlivosti“. Tvrdil tiež, že žiadny prípad proti Trumpovi nemá faktický ani právny základ, no nereagoval na otázky, ako by mohol reagovať jeho právnický tím.

Pence sa v utorok večer vyjadril, že jeho tím prehodnocuje sudcovo rozhodnutie, aby sa rozhodol, či sa proti nemu v nadchádzajúcich dňoch odvolá. Vyjadril pritom potešenie, že sudca prijal ich argument o tom, že sa na neho vzťahuje ústavná klauzula o „prejave alebo rozprave“.

Zapečatené rozhodnutie sudcu Jamesa Boasberga predstavuje bezprecedentný scenár, keď by mal bývalý viceprezident vypovedať proti prezidentovi, s ktorým kedysi slúžil. A to v čase, keď sa Pence blíži k oznámeniu, že sa uchádza o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024, čo ho postaví do priamej konkurencie proti jeho bývalému šéfovi.

Okrem vyšetrovania ministerstva spravodlivosti Trump čelí vyšetrovaniam aj v Georgii a v New Yorku, kde veľká porota počúva svedectvá o platbách ženám za mlčanie v Trumpovom mene počas kampane v roku 2016. Táto veľká porota sa však, podľa dvoch ľudí oboznámených so situáciou, už tento týždeň vyšetrovaním nebude zaoberať, čo znamená, že prípadné hlasovanie o jeho možnom obvinení sa uskutoční najskôr na budúci týždeň.

Pence sa o Trumpovom nátlaku v dňoch pred šiestym januárom, keď ho žiadal, aby odmietol Bidenovo víťazstvo, verejne vyjadroval pomerne obšírne, pričom sa tomu venoval aj vo svojej knihe So Help Me God (2022). Pence mal ako viceprezident ceremoniálnu úlohu, keď dohliadal na sčítavanie hlasov v Zbore voliteľov, nemal však moc ovplyvniť výsledky, i keď Trump tvrdil opak. Trump podľa Pencea ohrozil jeho rodinu a všetkých ostatných, ktorí boli v ten deň v Kapitole, a história ho bude brať „na zodpovednosť“.

(sita)

Minúta  |  

Tender na generálnu opravu Vodnej elektrárne Gabčíkovo chcú vyhlásiť koncom roka

Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) sa nedočká svojej generálnej opravy ani v tomto roku. Štátna spoločnosť Vodohospodárska výstavba, ktorá najväčšiu slovenskú vodnú elektráreň prevádzkuje, totiž vo štvrtom kvartáli tohto roka plánuje ešte len vyhlásiť medzinárodný tender na generálnu opravu. Ubehlo tak už osem rokov, keď vtedajší premiér Robert Fico hovoril o akútnej potrebe generálky gabčíkovskej elektrárne, čo bol aj jedným z dôvodov jej odobratia z rúk Slovenských elektrární.

Ako uviedol pre agentúru SITA štátny podnik Vodohospodárska výstavba, spoločnosť je pripravená realizovať projekt Inovácia a modernizácia VEG hneď po ukončení a vyhodnotení medzinárodného tendra a výbere úspešného uchádzača. Začiatky prípravných prác sa tak odhadujú na rok 2024 a samotná montáž turbíny by sa mohla začať v roku 2025.

Projekt je v súčasnosti v štádiu prípravy súťažných podkladov, ktoré sú potrebné na vyhlásenie medzinárodného tendra. Štátny podnik aktuálne pripravuje technické špecifikácie a ostatné náležitosti súťažných podkladov. „Realizovali sme prípravu štúdie realizovateľnosti a CBA analýzu pre definovanie možností a výber optimálnej alternatívy inovácie a modernizácie a následne sme realizovali prípravné trhové konzultácie s cieľom overiť dosiahnuteľnosť plánovaných parametrov inovovanej technológie. Zároveň pripravujeme podklady pre štátnu expertízu, ktorej realizácia je podmienkou pre vyhlásenie tendra,“ konštatovala spoločnosť Vodohospodárska výstavba.

V marci 2015 vláda Roberta Fica „dobrovoľne nasilu“ vzala Slovenským elektrárňam Vodnú elektráreň Gabčíkovo a dala ju do prevádzky štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba. Vtedajší vládni predstavitelia to opakovane zdôvodňovali tým, že je nutná jej generálna oprava, ktorú ale Slovenské elektrárne na čele s talianskym akcionárom Enel vraj nechceli vykonať. V súčasnosti už bývalý premiér Robert Fico a jeho ministri tvrdili, že len štát vie vykonať tak rýchlo akútnu generálku najväčšej vodnej elektrárne na Slovensku.

Manažéri Vodohospodárskej výstavby dosadení Ficovou vládou síce medzinárodný tender na generálku gabčíkovskej elektrárne vyhlásili a aj vyhodnotili, príchodom nominantov súčasnej vlády bol však celý proces zmetený zo stola. Nové vedenie totiž vyhodnotilo, že tender mal viacero nedostatkov a pochybení. Víťazné konzorcium firiem v zrušenom tendri Združenie Gabčíkovo chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur.

Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.