Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NBS: Ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať

Slovenská ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať. Hrubý domáci produkt (HDP) by roku 2023 mal dosiahnuť úroveň 1,3 percenta, budúci rok 3,2 percenta a v roku 2025 úroveň tri percentá.

Spotrebiteľské ceny by tento rok mali dosiahnuť hodnotu 10,5 percenta, budúci rok 6,7 percenta a v roku 2025 úroveň 4,8 percenta. Uviedli to na tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír a viceguvernér NBS Ľudovít Ódor pri prezentácii jarnej prognózy.

"Inflácia by na Slovensku mala postupne klesať, v porovnaní s decembrom sa výhľad výraznejšie nemení. Tohtoročný dvojciferný rast cien zohľadňuje najmä nákladové faktory ako energie, vstupy a mzdy. V ďalších rokoch sa inflácia spomalí. Rýchlejšiemu návratu bližšie k inflačnému cieľu budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až koncom horizontu predikcie," spresnil Kažimír. Vysoká inflácia podľa neho prechodne utlmí kúpyschopnosť domácností a ekonomiku v tomto roku potiahne zvýšené čerpanie eurofondov.

"Pandemické úspory sa minuli, preto nepredpokladáme pokračovanie silného apetítu domácností z minulého roka. Spotrebiteľský dopyt by mal krátkodobo poklesnúť. Po ustúpení inflácie z terajších dlhodobo najvyšších úrovní očakávame v ďalších rokoch oživenie súkromnej spotreby podporenej rastom reálnych príjmov," poznamenal guvernér NBS.

V porovnaní s decembrovým výhľadom sa podľa Kažimíra zlepšilo zahraničné prostredie. "Priaznivejšie zahraničné prostredie, pokles cien komoditných vstupov a zmiernenie výpadkov súčiastok by mali podporiť našu exportnú výkonnosť. Globálna ekonomika však bude čeliť výzve spojenej so stále relatívne vysokou, aj keď spomaľujúcou sa infláciou a prísnejšou menovou politikou. Opätovný nárast cien komodít a prípadný stres vo finančnom systéme predstavujú významné riziko pre globálny vývoj, a tým aj pre našu ekonomiku. V rámci domáceho dopytu môžu domácnosti viac obmedziť svoje spotrebné výdavky," priblížil.

"Napriek predpokladu, že nestihneme vyčerpať všetky prostriedky z eurofondov, existuje riziko ešte slabšieho čerpania. V cenovom vývoji je riziko intenzívnejšieho a dlhšieho prenosu vstupných nákladov do spotrebiteľských cien a ďalší vývoj cien energetických komodít," upozornil guvernér centrálnej banky.

Spresnil, že na trhu práce dochádzajú zdroje pracovnej sily, čo spôsobilo spomalenie rastu zamestnanosti v druhej polovici minulého roka. "Väčšiu časť voľných pozícií obsadili zahraniční pracovníci. V ďalších mesiacoch čakáme vplyvom ochladenia spotrebiteľského dopytu stagnáciu zamestnanosti," dodal Kažimír.

Prognóza verejných financií podľa Ódora predpokladá od roku 2023 výrazne zhoršené hospodárenie verejného sektora. "V horizonte prognózy sa očakáva postupné zvyšovanie deficitu. Za zhoršením sú predovšetkým opatrenia na zmiernenie energetickej krízy a permanentné legislatívne opatrenia, najmä zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) a obedy zdarma. Mierne zlepšenie hospodárenia verejného sektora nastane až v roku 2025. Verejný dlh by mal v horizonte prognózy narásť na hranicu 60 percent HDP," doplnil Ódor.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael vypustil na obežnú dráhu špionážnu družicu Ofek-13

Izrael v stredu skoro ráno úspešne vypustil do vesmíru špionážnu družicu Ofek-13. Ministerstvo obrany, ktoré o tom informovalo, očakáva, že táto družica bude armáde poskytovať kvalitnejšie snímky ako jeho predchodkyne.

Družicu vyniesla do vesmíru nosná raketa Šavit, ktorá štartovala z leteckej základne a kozmodrómu Palmachim v stredu o 02.10 miestneho času.

Niekoľko hodín po štarte ministerstvo uviedlo, že družica "úspešne vstúpila na obežnú dráhu, začala vysielať údaje a dokončila úvodnú sériu kontrol v súlade s pôvodnými plánmi štartu". TASR o tom informuje s odvolaním sa na web denníka The Times of Israel (TOI).

Podľa ministerstva bude personál riadiaceho centra "pokračovať vo vopred naplánovaných kontrolách pred tým, ako (družica) v blízkej budúcnosti začne plnú operačnú činnosť".

TOI podotkol, že Izrael je jednou z mála krajín sveta, ktoré prevádzkujú špionážne satelity, vďaka čomu má technologicky pokročilé možnosti na zhromažďovanie spravodajských informácií.

Od roku 2020 k týmto krajinám patrí aj Irán, ktorý vtedy po rokoch neúspešných pokusov úspešne vypustil na obežnú dráhu svoju špionážnu družicu.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó telefonoval s ruským vicepremiérom Novakom o spolupráci v energetike

Aktuálne otázky maďarsko-ruskej spolupráce v energetike boli hlavnou témou telefonického rozhovoru maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s podpredsedom ruskej vlády Alexandrom Novakom. Šéf maďarskej diplomacie to uviedol v utorok podvečer na sociálnej sieti, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Konštatovali sme, že dodávky ropy aj zemného plynu sú realizované bez prerušenia a v súlade so zmluvou. Alexander Novak ma ubezpečil, že aj napriek medzinárodným sankciám bude ruská strana schopná vykonať údržbu plynovodu Turecký prúd, takže dodávky zemného plynu pre Maďarsko budú aj v nasledujúcom období nerušené," píše Szijjártó.

Maďarský minister informoval podpredsedu ruskej vlády o rokovaniach s francúzskou firmou Framatome, ktorých cieľom je zabezpečiť do novej elektrárne (Paks 2) západoeurópsky riadiaci systém napriek blokovaniu nemeckou vládou.

Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV Szijjártó v utorok v Bruseli na tlačovej konferencii v prestávke zasadnutia Rady ministrov pre energetiku oznámil, že Maďarsko a Poľsko hlasovali proti novému návrhu Európskej komisie, ktorý bude opäť vyžadovať 15-percentné zníženie spotreby zemného plynu ako rozšírenie predchádzajúceho nariadenia.

"Využitie energie, zostavovanie národného energetického mixu a definovanie štruktúry hospodárstva sú špecifické kompetencie jednotlivých štátov. Nariadením zníženia spotreby zemného plynu prakticky porušujú vlastne suverénne právo členského štátu," konštatoval maďarský minister.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Museli sme vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s novinármi agentúry AP zopakoval požiadavky Kyjeva na dodanie ďalších modernejších zbraní. Poznamenal tiež, že Ukrajina musela vrátiť nefunkčný systém protivzdušnej obrany, ktorý mu dodala jedna z európskych krajín.

"Máme úžasné rozhodnutia týkajúce sa (systémov protivzdušnej obrany) Patriot, ale v skutočnosti ich nemáme," povedal Zelenskyj v súvislosti s Patriotmi, ktoré Kyjevu prisľúbili Spojené štáty. Ukrajina podľa jeho slov potrebuje na ochranu pred ruskými raketami 20 batérií Patriotov, pričom možno ani tento počet nebude postačujúci, keďže "žiadna krajina na svete nebola vystavená toľkým útokom balistickými strelami".

Zelenskyj v rámci utorkového rozhovoru pre AP dodal, že jedna z európskych krajín poslala Ukrajine iný systém protivzdušnej obrany, ktorý však nefungoval, a "museli ho znova a znova vymieňať". Ukrajinský líder nespresnil, o ktorú krajinu išlo.

Okrem toho Zelenskyj zopakoval dlhodobú požiadavku Kyjeva na dodávky bojových stíhačiek. "Ak hovoríme o moderných bojových lietadlách, stále nemáme nič," konštatoval.

Denník The Guardian pripomína, že Poľsko a Slovensko sa rozhodli poskytnúť Ukrajine stíhačky sovietskej výroby, avšak žiadna západná krajina zatiaľ nesúhlasila s dodaním moderných lietadiel. Dôvodom sú obavy z rizika eskalácie konfliktu a toho, že ukrajinské sily by nadobudli kapacity na to, aby mohli zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Ako ďalší argument uvádzajú dlhé časové obdobie nutné na výcvik pilotov a pozemných posádok. Dodávky tejto techniky v krátkodobom horizonte sú preto považované za nepraktické.

(tasr)

Minúta  |  

Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neadoptovali "ukradnuté" deti z Ukrajiny

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Rusov, aby si neosvojovali deti, ktoré boli z Ukrajiny "ukradnuté" počas vojny a deportované do Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Dôrazne odporúčam, aby si ruskí občania neadoptovali ukrajinské siroty, ktoré boli nelegálne vzaté z dočasne okupovaných území Ukrajiny," uviedla v utorok Vereščuková na platforme Telegram.

Varovala pri tom všetkých Rusov, ktorí si vzali do adopcie alebo opatery ukradnuté ukrajinské deti, že sa za to budú musieť "skôr či neskôr zodpovedať".

Podľa údajov ukrajinského ministerstva pre integráciu okupovaných území je v súčasnosti nelegálne deportovaných 19 514 detí.

Moskva prezentuje svoj program prevozu tisícov detí do Ruska ako humanitárnu pomoc zameranú na ochranu sirôt a opustených detí v oblastiach bojov. K najväčšiemu počtu deportácií detí došlo v prvých mesiacoch vojny a predtým, než Kyjev koncom augusta spustil rozsiahlu protiofenzívu zameranú na opätovné dobytie okupovaných území na východe a juhu krajiny, približuje Reuters.

Ruské ministerstvo obrany v polovici augusta uviedlo, že do Ruska dovtedy dorazilo 3,5 milióna ľudí vrátane viac ako pol milióna detí. Spojené štáty v júli uviedli, že Rusko z Ukrajiny "nútene deportovalo" 260-tisíc detí.

Ruská štátna agentúra TASS citovala utorkové vyhlásenie Moskvou dosadeného šéfa okupovaných častí ukrajinskej Charkovskej oblasti Vitalija Gančeva, podľa ktorého bola skupina detí z tohto regiónu vlani poslaná do Ruska so súhlasom ich rodičov. Ako tvrdí, týmto deťom boli zaistené "vynikajúce" životné podmienky a v Rusku zostanú dovtedy, pokým si po ne neprídu ich rodičia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal začiatkom marca zatykač na šéfa Kremľa Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú, ktorých obvinil z vojnového zločinu nelegálnej deportácie stoviek detí a ďalších ľudí z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca rozhodol, že bývalý viceprezident USA Mike Pence musí vypovedať pred veľkou porotou

Federálny sudca rozhodol, že bývalý viceprezident Mike Pence bude musieť vypovedať pred veľkou porotou v rámci vyšetrovania ministerstva spravodlivosti zameraného na snahy bývalého prezidenta Donalda Trumpa a jeho spojencov o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020.

Pre agentúru AP to prezradili dva zdroje, ktoré si však želali zostať v anonymite, pretože rozhodnutie je ešte zapečatené.

Pence podľa rozhodnutia nebude musieť odpovedať na otázky o tom, čo on sám robil 6. januára 2021, keď Trumpovi podporovatelia zaútočili na Kapitol. Republikánsky viceprezident v tom čase predsedal spoločnému zasadnutiu Kongresu, ktoré malo potvrdiť volebné víťazstvo demokrata Joea Bidena. Bude však musieť vypovedať o všetkých potenciálne protizákonných krokoch, ktoré podnikol bývalý prezident, uviedol jeden zo zdrojov.

Pence a jeho právnici sa predvolaniu veľkej poroty vydanému pred niekoľkými týždňami pokúšali brániť odvolávajúc sa na ústavné dôvody. Tvrdili, že keďže Pence v ten deň vykonával funkciu predsedu Senátu, je chránený pred tým, aby musel vypovedať, na základe ústavnej klauzuly o „prejave alebo rozprave“, ktorá má chrániť členov Kongresu pred výsluchmi o oficiálnych legislatívnych aktoch.

Proti tomu, aby Pence vyhovel predvolaniu, namietali aj Trumpovi právnici, ktorí sa odvolávali na výsadu výkonnej moci.

Trumpov hovorca rozhodnutie kritizoval vo vyhlásení, v ktorom obvinili ministerstvo spravodlivosti z „neustáleho prekračovania štandardných noriem v snahe zničiť dlhodobo akceptované, dlhodobo dodržiavané, ústavne založené štandardy advokátskej a výkonnej mlčanlivosti“. Tvrdil tiež, že žiadny prípad proti Trumpovi nemá faktický ani právny základ, no nereagoval na otázky, ako by mohol reagovať jeho právnický tím.

Pence sa v utorok večer vyjadril, že jeho tím prehodnocuje sudcovo rozhodnutie, aby sa rozhodol, či sa proti nemu v nadchádzajúcich dňoch odvolá. Vyjadril pritom potešenie, že sudca prijal ich argument o tom, že sa na neho vzťahuje ústavná klauzula o „prejave alebo rozprave“.

Zapečatené rozhodnutie sudcu Jamesa Boasberga predstavuje bezprecedentný scenár, keď by mal bývalý viceprezident vypovedať proti prezidentovi, s ktorým kedysi slúžil. A to v čase, keď sa Pence blíži k oznámeniu, že sa uchádza o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024, čo ho postaví do priamej konkurencie proti jeho bývalému šéfovi.

Okrem vyšetrovania ministerstva spravodlivosti Trump čelí vyšetrovaniam aj v Georgii a v New Yorku, kde veľká porota počúva svedectvá o platbách ženám za mlčanie v Trumpovom mene počas kampane v roku 2016. Táto veľká porota sa však, podľa dvoch ľudí oboznámených so situáciou, už tento týždeň vyšetrovaním nebude zaoberať, čo znamená, že prípadné hlasovanie o jeho možnom obvinení sa uskutoční najskôr na budúci týždeň.

Pence sa o Trumpovom nátlaku v dňoch pred šiestym januárom, keď ho žiadal, aby odmietol Bidenovo víťazstvo, verejne vyjadroval pomerne obšírne, pričom sa tomu venoval aj vo svojej knihe So Help Me God (2022). Pence mal ako viceprezident ceremoniálnu úlohu, keď dohliadal na sčítavanie hlasov v Zbore voliteľov, nemal však moc ovplyvniť výsledky, i keď Trump tvrdil opak. Trump podľa Pencea ohrozil jeho rodinu a všetkých ostatných, ktorí boli v ten deň v Kapitole, a história ho bude brať „na zodpovednosť“.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.