Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Puškár polícii nechcel odovzdať svoju vzorku DNA, urobil tak až po súhlase prokurátora

Advokát Adam Puškár, obvinený z vraždy študenta Daniela Tupého, podľa šéfa NAKA v roku 2020 odmietol vypovedať a odovzdať vzorku DNA.

Adam Puškár, ktorého nedávno obvinili z vraždy Daniela Tupého, v minulosti odmietol poskytnúť polícii vzorku svojej DNA. Povedal to šéf NAKA Ľubomír Daňko, ktorý viedol jeho výsluch už v roku 2020. Uvedenú vzorku odovzdal až po súhlase prokurátora, píše portál Aktuality.sk.

Daňko vraj nerozumie, prečo už jeho predchodkyne nevzali vzorky DNA všetkým podozrivým. Vyšetrovanie to podľa neho mohlo významne posunúť. Muži zákona dnes vedia, komu patrí DNA na boxeri, ktorý sa našiel na mieste činu. Je to jeden z mužov, ktorého zadržali pri minulotýžňovej akcii Karma.

Daňko ešte ako vyšetrovateľ vypočúval v minulosti dnes už obvineného advokáta Puškára. „Zanechal u mňa určitú stopu, určité vyššie podozrenie. Musím to takto povedať,“ hovorí riaditeľ NAKA v rozhovore pre Aktuality.sk.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Utrpel viacero bodných rán. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov vraj útok trval asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

https://standard.sk/337791/utok-na-daniela-tupeho-chodili-sme-sa-zabavat-mlatenim-nezavislakov/

(est)

Minúta  |  

Grant z USA by chcel rezort obrany použiť aj na obrnené vozidlá Oshkosh JLTV

Grant z USA by chcelo Ministerstvo obrany (MO) SR použiť aj na obrnené vozidlá Oshkosh JLTV 4x4. Vyše 180 vozidiel by mohlo začať prichádzať na Slovensko v budúcom roku. Čaká sa ešte na oficiálnu ponuku zo strany USA. Na stredajšej tlačovej konferencii to avizoval dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

"Očakávame, že tieto vozidlá budú v priebehu budúceho roka prichádzať na územie SR," podotkol.

Súčasťou grantu v hodnote približne 200 miliónov dolárov sú aj protidronové systémy a približne 5-tisíc pušiek M4. Rezort obrany chce okrem toho obstarať aj ďalších takmer 20-tisíc útočných pušiek. Minister zopakoval, že do konca tohto roka by malo byt na Slovensko dodaných všetkých 15 tankov Leopard 2A4.

Naď zdôraznil, že vlaňajšok bol v rezorte obrany aj o modernizácii, avšak v prvom rade o vojne na Ukrajine. Zopakoval, že pomoc Ukrajine je v záujme SR. Priblížil, že na Slovensku v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny NATO pôsobí približne 1 500 spojeneckých vojakov vrátane vojenskej techniky. "Systém Mantis nám Nemecko daruje v priebehu tohto roka," dodal.

Na modernizáciu šlo v rezorte vlani 36,84 percenta z výdavkov na obranu. "Tento rok výdavky na obranu presiahnu dve percentá HDP," avizoval Naď. Podotkol, že od leta sa s vysokou pravdepodobnosťou pridá k ochrane vzdušného priestoru Slovenska aj Maďarsko.

Obranyschopnosť SR je podľa náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniela Zmeka zachovaná. "Stúpla vzhľadom na realistické plány, ktoré sú vykonané a výcviky, ktoré ozbrojené sily urobili na základe týchto plánov," povedal. Vlani sa zvýšil počet vojakov ozbrojených síl takmer o 900. V tomto a budúcom roku by sa ich počet mohol podľa Naďa zvýšiť vždy po tisíc vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najdôveryhodnejším politikom je Čaputová, Fico sa dotiahol na Pellegriniho

Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini a líder Smeru-SD Robert Fico, ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí.

Ďalším v poradí je predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár s 22-percentnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent. Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič, ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.

Dôveru prezidentke Zuzane Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50 až 69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja. Dôveru Zuzane Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.

Robertovi Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.

Súčasnému premiérovi Eduardovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Bývalému premiérovi Petrovi Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50 až 69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.

(sita)

Minúta  |  

Podpredsedníčka ukrajinského parlamentu v NR SR: Vaše migy už chránia nebo nad Charkovom, ďakujeme

Oblohu nad ukrajinským Charkovom už chránia štyri slovenské stíhačky. „V mene všetkých Ukrajincov, ktorých životy chráni letectvo, vám patrí veľké ďakujem,“ povedala dnes podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny Olena Kondratjuková vo svojom vystúpení v Národnej rade SR.

Zároveň sa niekoľkokrát poďakovala Slovensku za všetku humanitárnu pomoc, zbrane a ďalšie vybavenie, ktoré poskytla Ukrajine a tiež za to, že Ukrajinu podporuje aj na medzinárodnej úrovni. Najvyššia rada Ukrajiny (Verchovna rada Ukrajiny) je ukrajinský jednokomorový parlament.

Kondratiuková zdôraznila, že Ukrajina navrhla svoj vlastný mierový vzorec, ktorý sa začína stiahnutím ruských síl a poďakovala sa Slovensku za jeho podporu na Valnom zhromaždení OSN. Vyslovila tiež vďačnosť za to, že Slovensko uznalo Rusko za teroristický štát, za ochotu vytvoriť medzinárodný tribunál na súdenie zločincov Putinovho režimu, ako aj za podporu vstupu Ukrajiny do Európskej únie a NATO.

Na snímke vľavo podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny Olena Kondratiuková vystúpila s prejavom v pléne Národnej rady SR v stredu 29. marca 2023 v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Únosy ukrajinských detí

Osobitne sa poďakovala Národnej rade SR za prijatie uznesenia o návrate násilne deportovaných ukrajinských detí. „Spolu 19 514 ukrajinských detí bolo násilne premiestnených do Ruska. Boli odobraté rodičom alebo podlo vyvezené z detských domovov,“ poukázala podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny. V Rusku podľa nej potom vymýšľajú legendy o pôvode týchto detí. „Toto je 21. storočie a stred Európy,“ dodala.

Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina, ten však neznamená, že sa ukrajinské deti vrátia automaticky domov. Vyzýva preto všetkých politikov v celom svete, aby spojili svoje sily pre ich oslobodenie.

„Pozývam matku dvoch detí – prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú, ako aj všetky poslankyne a poslancov, aby sa pripojili k tejto iniciatíve,“ uviedla. Slovensko poskytlo doteraz počas vojny útočisko zhruba 38 500 ukrajinským deťom, ktoré mali možnosť študovať a učiť sa v našich školách a škôlkach.

Príbehy obyčajných ľudí

Kondratiuková zároveň poukázala na to, že aj práve v tejto chvíli sa v niektorých oblastiach Ukrajiny ozýva siréna, ktorá oznamuje poplach. Obchody sa zatvárajú a deti zo škôl a škôlok sa idú ukryť a učiť do podzemného krytu.

Stručne porozprávala niekoľko osudov konkrétnych Ukrajincov, napríklad Márie z Charkova, ktorá zorganizovala provizórnu pôrodnicu pre ženy v podzemí. Po bombardovaní zistila, že sa nemá kam vrátiť, pretože jej domov bol zničený, preto žije v podzemí už viac ako rok. „Hovorím to preto, aby ste vedeli, komu pomáhate. Naozaj potrebujeme vašu pomoc, akúkoľvek,“ vysvetlila.

Na snímke vľavo podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny Olena Kondratiuková vystúpila s prejavom v pléne Národnej rady SR v stredu 29. marca 2023 v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Rusi chcú vraj vojnou zničiť aj slobodu podnikania

Vojna na Ukrajine je podľa slov Kondratiukovej vojnou o hodnoty. Jej cieľom je zničiť demokraciu, založenú na všeobecnom volebnom práve, slobode slova či podnikania. „Preto nemôžeme odkladať víťazstvo nad zlom na zajtra,“ podčiarkla.

Rusko je podľa nej presvedčené, že za peniaze z ropy a zemného plynu si môže kúpiť právo zabíjať, prepisovať dejiny a zároveň aj beztrestnosť. Kondratiuková podčiarkla, že treba urobiť všetko pre to, aby táto vojna bola posledná a mier bol trvalý. „Musíme vytvoriť mnohonárodné ozbrojené sily, ktoré budú pripravené brániť ktorúkoľvek krajinu pred útokmi na slobodu, nezávislosť a práva jej občanov,“ povedala.

(sita)

Minúta  |  

NBS: Ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať

Slovenská ekonomika by mala tento aj budúci rok rásť, inflácia by mala klesať. Hrubý domáci produkt (HDP) by roku 2023 mal dosiahnuť úroveň 1,3 percenta, budúci rok 3,2 percenta a v roku 2025 úroveň tri percentá.

Spotrebiteľské ceny by tento rok mali dosiahnuť hodnotu 10,5 percenta, budúci rok 6,7 percenta a v roku 2025 úroveň 4,8 percenta. Uviedli to na tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír a viceguvernér NBS Ľudovít Ódor pri prezentácii jarnej prognózy.

"Inflácia by na Slovensku mala postupne klesať, v porovnaní s decembrom sa výhľad výraznejšie nemení. Tohtoročný dvojciferný rast cien zohľadňuje najmä nákladové faktory ako energie, vstupy a mzdy. V ďalších rokoch sa inflácia spomalí. Rýchlejšiemu návratu bližšie k inflačnému cieľu budú brániť ceny energií, pri ktorých predpokladáme, že sa dotiahnu na trhové ceny až koncom horizontu predikcie," spresnil Kažimír. Vysoká inflácia podľa neho prechodne utlmí kúpyschopnosť domácností a ekonomiku v tomto roku potiahne zvýšené čerpanie eurofondov.

"Pandemické úspory sa minuli, preto nepredpokladáme pokračovanie silného apetítu domácností z minulého roka. Spotrebiteľský dopyt by mal krátkodobo poklesnúť. Po ustúpení inflácie z terajších dlhodobo najvyšších úrovní očakávame v ďalších rokoch oživenie súkromnej spotreby podporenej rastom reálnych príjmov," poznamenal guvernér NBS.

V porovnaní s decembrovým výhľadom sa podľa Kažimíra zlepšilo zahraničné prostredie. "Priaznivejšie zahraničné prostredie, pokles cien komoditných vstupov a zmiernenie výpadkov súčiastok by mali podporiť našu exportnú výkonnosť. Globálna ekonomika však bude čeliť výzve spojenej so stále relatívne vysokou, aj keď spomaľujúcou sa infláciou a prísnejšou menovou politikou. Opätovný nárast cien komodít a prípadný stres vo finančnom systéme predstavujú významné riziko pre globálny vývoj, a tým aj pre našu ekonomiku. V rámci domáceho dopytu môžu domácnosti viac obmedziť svoje spotrebné výdavky," priblížil.

"Napriek predpokladu, že nestihneme vyčerpať všetky prostriedky z eurofondov, existuje riziko ešte slabšieho čerpania. V cenovom vývoji je riziko intenzívnejšieho a dlhšieho prenosu vstupných nákladov do spotrebiteľských cien a ďalší vývoj cien energetických komodít," upozornil guvernér centrálnej banky.

Spresnil, že na trhu práce dochádzajú zdroje pracovnej sily, čo spôsobilo spomalenie rastu zamestnanosti v druhej polovici minulého roka. "Väčšiu časť voľných pozícií obsadili zahraniční pracovníci. V ďalších mesiacoch čakáme vplyvom ochladenia spotrebiteľského dopytu stagnáciu zamestnanosti," dodal Kažimír.

Prognóza verejných financií podľa Ódora predpokladá od roku 2023 výrazne zhoršené hospodárenie verejného sektora. "V horizonte prognózy sa očakáva postupné zvyšovanie deficitu. Za zhoršením sú predovšetkým opatrenia na zmiernenie energetickej krízy a permanentné legislatívne opatrenia, najmä zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) a obedy zdarma. Mierne zlepšenie hospodárenia verejného sektora nastane až v roku 2025. Verejný dlh by mal v horizonte prognózy narásť na hranicu 60 percent HDP," doplnil Ódor.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael vypustil na obežnú dráhu špionážnu družicu Ofek-13

Izrael v stredu skoro ráno úspešne vypustil do vesmíru špionážnu družicu Ofek-13. Ministerstvo obrany, ktoré o tom informovalo, očakáva, že táto družica bude armáde poskytovať kvalitnejšie snímky ako jeho predchodkyne.

Družicu vyniesla do vesmíru nosná raketa Šavit, ktorá štartovala z leteckej základne a kozmodrómu Palmachim v stredu o 02.10 miestneho času.

Niekoľko hodín po štarte ministerstvo uviedlo, že družica "úspešne vstúpila na obežnú dráhu, začala vysielať údaje a dokončila úvodnú sériu kontrol v súlade s pôvodnými plánmi štartu". TASR o tom informuje s odvolaním sa na web denníka The Times of Israel (TOI).

Podľa ministerstva bude personál riadiaceho centra "pokračovať vo vopred naplánovaných kontrolách pred tým, ako (družica) v blízkej budúcnosti začne plnú operačnú činnosť".

TOI podotkol, že Izrael je jednou z mála krajín sveta, ktoré prevádzkujú špionážne satelity, vďaka čomu má technologicky pokročilé možnosti na zhromažďovanie spravodajských informácií.

Od roku 2020 k týmto krajinám patrí aj Irán, ktorý vtedy po rokoch neúspešných pokusov úspešne vypustil na obežnú dráhu svoju špionážnu družicu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.