Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské posily mali hromadnú nehodu na Krymskom moste, podľa úradov sa príliš ponáhľali

Na moste spájajúcom ruskú pevninu s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym bolo do hromadnej dopravnej nehody zapojených niekoľko ruských bojových obrnených vozidiel. Referuje o tom web Kyiv Post.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) informovalo, že „päť obrnených vozidiel ruských teroristov nedorazilo do bojovej zóny“.

GUR uviedlo, že podľa oficiálnych údajov „prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti pri jazde v kolóne“ viedli k zrážke štyroch z piatich vozidiel, čo si vyžiadalo značné opravy.

https://twitter.com/Tendar/status/1640450976191488019

(sita)

Minúta  |  

Zakladateľa skrachovanej burzy kryptomien FTX obvinili z poskytnutia 40-miliónového úplatku

Bývalého výkonného riaditeľa skrachovanej burzy kryptomien FTX Sama Bankman-Frieda obvinili, že poskytol úplatky v hodnote 40 miliónov dolárov jednému alebo viacerým čínskym úradníkom, aby odblokovali aktíva súvisiace s jeho podnikaním v oblasti kryptomien.

Obvinenie zo sprisahania za účelom porušenia zákona o zahraničných korupčných praktikách zvyšuje počet obvinení, ktorým čelí 31-ročný Bankman-Fried na 13.

Text pritom podľa agentúry Associated Press (AP) obsahuje aj formuláciu, ktorá naznačuje, že v rámci vyšetrovania, ktoré prokurátor Damian Williams opakovane označuje ako pokračujúce, sa chystá piate zatknutie. Neidentifikovanú osobu, ktorá sa podľa obžaloby s Bankman-Friedom podieľala na sprisahaní, by mali zatknúť v južnom okrese New Yorku.

FTX vyhlásila bankrot 11. novembra, keď jej došli peniaze po tom, čo burza kryptomien zažila ekvivalent runu na vklady. Bankman-Fried, ktorého obvinili zo zosnovania plánu na podvedenie investorov, je na slobode vďaka kaucii 250 miliónov dolárov, ktorá mu umožňuje bývať u rodičov v kalifornskom Palo Alto. V januári pred manhattanským federálnym súdom odmietol obvinenia, podľa ktorých protiprávne presmeroval prostriedky zákazníkov FTX do nákupov luxusných nehnuteľností, darov politikom a riskantných obchodov v jeho súkromnom kryptofonde Alameda Research.

Hovorca jeho právnych zástupcov sa v utorok pre agentúru AP k najnovšiemu obvineniu odmietol vyjadriť.

Údajné úplatky podľa obvinenia pochádzali z činnosti spoločnosti Alameda Research. Čínske orgány činné v trestnom konaní začiatkom roka 2021 zmrazili niektoré účty spoločnosti Alameda na obchodovanie s kryptomenami, na ktorých sa v tom čase nachádzali kryptomeny v hodnote asi jednej miliardy dolárov. Bankman-Fried vedel, že čínske úrady účty zmrazili v rámci vyšetrovania obchodnej protistrany spoločnosti Alameda a počas niekoľkých mesiacov sa rôznymi spôsobmi neúspešne pokúšal o ich rozmrazenie. Nakoniec súhlasil s tým, že s cieľom rozmraziť účty poskytne niekoľkomiliónový úplatok.

V novembri 2021 presunuli časť úplatku v kryptomene, vtedy v hodnote približne 40 miliónov dolárov, z hlavného obchodného účtu spoločnosti Alameda do súkromnej peňaženky s kryptomenami a približne v rovnakom čase im odblokovali zmrazené účty. Keď Bankman-Fried dostal potvrdenie, že účty boli rozmrazené, schválil prevod ďalších desiatok miliónov dolárov v kryptomene na dokončenie úplatku.

(sita)

Minúta  |  

Švédsko si predvolá ruského veľvyslanca pre výroky o "legitímnych cieľoch", ak vstúpi do NATO

Švédsko avizovalo, že si predvolá ruského veľvyslanca v Štokholme. Dôvodom je jeho vyjadrenie, že Švédsko aj susedné Fínsko sa po vstupe do NATO stanú "legitímnymi cieľmi odvetných opatrení vrátane vojenských", informuje agentúra AFP.

"Ministerstvo zahraničných vecí si predvolá ruského veľvyslanca, aby zaujalo jasné stanovisko voči tomuto očividnému pokusu o ovplyvňovanie," uviedol šéf švédskej diplomacie Tobias Billström.

"Švédsku bezpečnostnú politiku určuje Švédsko - a nik iný," zdôraznil s tým, že ruskému ambasádorovi bude tlmočená sťažnosť voči "pokusu o zasahovanie" do prístupového procesu Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Ruský veľvyslanec zverejnil svoje vyjadrenie na webovej stránke ambasády v Štokholme.
Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO spoločne vlani v máji v súvislosti kvôli obavám o svoju bezpečnosť, ktoré vyvolal vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Členstvo Švédska musia ešte ratifikovať Turecko a Maďarsko, ktoré tento krok dlhodobo odkladajú. Maďarský parlament zatiaľ 27. marca ratifikoval len fínsku žiadosť o vstup do Aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Slovnaft požiadal prezidentku o vetovanie novely zákona o solidárnom príspevku

Spoločnosť Slovnaft považuje novelu zákona, ktorou poslanci Národnej rady (NR) SR schválili vyrubenie 70 percent solidárneho príspevku za rok 2023, za neprijateľnú, nespravodlivú, diskriminačnú a poškodzujúcu záujmy Slovenska. Spoločnosť sa preto obrátila na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby preskúmala prijatú novelu a vrátila ju parlamentu. V stredu o tom informoval hovorca spoločnosti Anton Molnár.

"Schválený zákon môže vo svojich dôsledkoch reálne znamenať ukončenie výroby palív na Slovensku, keďže v neprimeranom a ničím neodôvodnenom rozsahu odčerpáva z nášho podniku hotovosť, ktorá by mohla byť v budúcnosti využitá na preklenutie tých rokov, keď náš podnik vykáže straty," píše sa v liste spoločnosti Slovnaft prezidentke SR. Molnár upozornil, že aj počas stratových rokov by mal Slovnaft pokračovať vo svojich investičných aktivitách v záujme zachovania výroby a zabezpečenia ropnej stability na Slovensku.

Slovnaft vníma schválený zákon ako priamy útok časti politického spektra na dlhodobo úspešný súkromný podnik strategického významu, ktorý má mimoriadny vplyv na množstvo dodávateľov, príjmy domácností, a následne aj na verejné financie.

Slovnaft pripomenul, že prezidentka už podobný postup vrátenia zákona uplatnila pri návrhu zdanenia spoločnosti Eustream. Rafinéria však vidí zásadné rozdiely. Tvrdí, že Eustream by sa dostal v prípade schválenia dane z plynovodu do potenciálnych finančných ťažkostí najmä pre svoje obchodné rozhodnutia z minulosti. V prípade rafinérie Slovnaft ide podľa Molnára o vplyv externých regulačných rozhodnutí. "Odčerpanie týchto investičných zdrojov cez mimoriadne zdanenie Slovnaft existenčne ohrozí," zdôraznil hovorca. Dodal, že keď Eustream vyplatil v rokoch 2013 – 2021 svojim akcionárom na dividendách 4,52 miliardy eur, Slovnaft iba 405 miliónov eur.

Rafinéria odmieta výšku solidárneho príspevku, ktorý EÚ stanovila na úrovni minimálne 33percent z nadmerných ziskov. "Sadzbu 70 percent preto nemožno považovať za adekvátnu. Takáto sadzba mimoriadne znevýhodňuje domácu rafinériu z hľadiska jej medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to aj preto, že od 60 do 90 percent tržieb z predaja rôznych výrobkov, ktoré majú byť tiež predmetom osobitného zdanenia, pochádza z predaja v zahraničí," priblížil Molnár.

Sadzbu solidárneho príspevku porovnal s rakúskou rafinériou, ktorá odvedie 40 percent za obdobie od 1. júla 2022 do konca roka 2023. Rakúska rafinéria si pritom môže podľa hovorcu túto sadzbu znížiť na odporúčaných minimálnych 33 percent, ak preukáže vykonanie zelených investícií. "Z tohto porovnania jasne vyplýva, že v rámci priameho konkurenčného boja dvoch krajín a dvoch rafinérií Slovensko v skutočnosti prehrá, pretože slovenská rafinéria nebude môcť vykonať také investície, vrátane investícií do ekologizácie výroby, ako sa to udeje u susedov," dodal Molnár.

(tasr)

Minúta  |  

Poľským firmám pre vojnu na Ukrajine chýbajú zamestnanci

Poľské stavebné firmy čelia nedostatku zamestnancov, keďže počet Ukrajincov pracujúcich na stavbách sa v dôsledku vojny na Ukrajine podstatne znížil. V roku 2021 v poľskom stavebníctve pracovalo viac ako 480-tisíc cudzincov, z toho 373-tisíc Ukrajincov. V roku 2022 počet cudzincov klesol na 274-tisíc, pričom Ukrajincov bolo iba 127-tisíc, informovala agentúra PAP.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine dostalo v Poľsku povolenie na pobyt viac ako 1,5 milióna ukrajinských občanov, podľa oficiálnych údajov však vo väčšine prípadov ide o ženy a deti.

Negatívne dôsledky vojny na Ukrajine podľa aktuálneho prieskumu pociťuje až 88 percent poľských stavebných firiem. Polovica firiem sa sťažuje, že náklady im vzrástli o desať až 20 percent, zhruba tretine náklady vyskočili o viac ako 20 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf MAAE Grossi navštívil záporožskú jadrovú elektráreň

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi navštívil v stredu Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú v súčasnosti ovládajú ruské jednotky, oznámil Kyjev. Informuje o tom agentúra AFP.

ZAES pri meste Enerhodar v Záporožskej oblasti je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Vlani v marci ju obsadili ruské invázne sily. V súčasnosti sú v nej trvalo prítomní aj medzinárodní experti MAAE.

Rafael Grossi a jeho delegácia opustia elektráreň v popoludňajších hodinách, uviedla ruská agentúra TASS, ktorú citovala stanica France 24.

Grossi tento týždeň navštívil ZAES druhýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aby osobne posúdil vážnosť bezpečnostnej situácie v tomto zariadení. Tím expertov MAAE sa v záporožskej jadrovej elektrárni nachádza od septembra 2022, podľa Grossiho je však situácia "naďalej neistá".

Šéf MAAE sa v utorok v meste Záporožie stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom vyjadril názor, že situácia v elektrárni "sa vôbec nezlepšuje". Záporožie sa nachádza na území ovládanom Ukrajinou približne 50 kilometrov severovýchodne od atómovej elektrárne.

Grossi viackrát navrhol zriadenie bezpečnej zóny okolo ZAES. Tá bola v uplynulom období v dôsledku ostreľovania niekoľkokrát odpojená od elektrickej siete. Atómová elektráreň pritom na bezpečnú prevádzku potrebuje spoľahlivé dodávky elektrickej energie. Z ostreľovania ZAES sa navzájom obviňujú ruská aj ukrajinská strana.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.