Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet jadrových hlavíc vlani stúpol; za nárastom stoja Rusko aj Čína, vyplýva zo štúdie

Počet jadrových hlavíc vo svete, ktoré sú pripravené na použitie, v roku 2022 stúpol, a to najmä v dôsledku aktivít Ruska a Číny. Uvádza sa to v novej správe výskumného programu Nuclear Weapons Ban Monitor, ktorú v stredu zverejnila nórska nezisková organizácia Norwegian People's Aid (NPA). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roku 2023 vlastnilo 9 576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Tieto zbrane majú podľa správy dovedna "ničivú silu" porovnateľnú s tým, ak by na japonskú Hirošimu počas druhej svetovej vojny spadlo 135-tisíc bômb.

Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Rusko má pritom ich najväčší arzenál na svete (5 889 kusov).

"Tento nárast je znepokojujúci, a pokračuje v trende, ktorý sa začal v roku 2017," povedala Grethe Lauglová Östernová z platformy Nuclear Weapons Ban Monitor.

V správe sa tiež píše, že celkové zásoby jadrových zbraní – zahŕňajúce aj tie, ktoré už boli vyradené – naopak klesajú. V medziročnom porovnaní sa počet jadrových zbraní znížil z 12 705 na 12 512. Dôvodom je, že Rusko a Spojené štáty vyradili staré jadrové hlavice.

Lauglová Östernová však varovala, že ak sa nezastaví trend zvyšovania počtu nových jadrových hlavíc, "čoskoro sa po prvý raz od od studenej vojny znova zvýši aj celkový počet jadrových zbraní na svete".
Medzi osem oficiálnych jadrových veľmocí patria USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea a podľa neoficiálnych informácií vlastní jadrové zbrane aj Izrael.

AFP píše, že k zverejneniu týchto údajov došlo v čase, keď Moskva v spojitosti s inváziou na Ukrajine a vojenskou podporou Kyjeva zo strany Západu opakovane hrozí nasadením jadrových zbraní. Šéf Kremľa Vladimir Putin v sobotu oznámil, že s Minskom sa dohodol na rozmiestnení ruských jadrových zbraní na území Bieloruska.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>Nemecko musí novelizovať zákon o detských manželstvách, rozhodol ústavný súd</strong>

Nemecký ústavný súd v stredu rozhodol, že je nutné zmeniť zákon, na základe ktorého sú manželstvá uzatvorené v zahraničí osobami mladšími ako 16 rokov považované za neplatné. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a spravodajského portálu Tagesschau.

Predmetný zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2017 počas vlády kancelárky Angely Merkelovej, musí podľa súdu obsahovať klauzuly umožňujúce, aby bolo manželstvo vyhlásené za platné po tom, čo daná osoba dosiahne plnoletosť. Jeho súčasťou majú byť aj pravidlá vyplácania výživného, uviedol súd vo vyhlásení.

Tento zákon, ktorý je podľa súdu v súčasnej podobe v rozpore s nemeckou ústavou, je potrebné novelizovať do 30. júna 2024.

Verdikt súdu sa týka utečeneckej dvojice zo Sýrie, ktorej manželstvo bolo po tom, čo v roku 2015 prišla do Nemecka, vyhlásené za neplatné. Vtedy 14-ročné dievča, ktoré sa v roku 2015 v Sýrii vydalo za o sedem rokov staršieho muža, bolo od neho v Nemecku oddelené a umiestnené do zariadenia pre utečenky.

Podľa zákona, ktorý je namierený proti manželstvám detí, sú všetky zväzky uzavreté v prípade, že jeden z partnerov je mladší ako 16 rokov, paušálne vyhlásené za neplatné. To platí aj vtedy, ak bol daný sobáš v zahraničí uzavretý legálne.

Ústavný súd kritizoval skutočnosť, že zákon nepripúšťa nijaké výnimky a vyzval na to, aby sa o platnosti manželstva rozhodovalo individuálne. Portál Tagesschau upozornil, že najmä mladistvé dievčatá by mohli inak prísť o nároky, akými sú výživné či majetkové vyrovnanie.

(tasr)

Minúta  |  

Do Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak

Do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. V stredu o tom informoval predseda hnutia Michal Šimečka.

"Do Progresívneho Slovenska prináša 30 rokov skúseností z polície až po tie najvyššie miesta, rozvahu, nespochybniteľný morálny kredit aj nespochybniteľnú odbornosť v agende ministerstva vnútra, vnútornej bezpečnosti a boja proti zločinu," skonštatoval.

Šimečka podotkol, že spoločnosť na Slovensku potrebuje budúcnosť bez chaosu, no zároveň istotu právneho štátu. "Musíme ponúknuť ľuďom nádej, že Slovensko môže fungovať ako normálna, bezpečná a férová krajina pre všetkých. Presne toto sú témy, na ktorých budeme spolupracovať s Jaroslavom Spišiakom," doplnil.

Spišiak svoj vstup do politiky odôvodnil, že chce ešte niečo dosiahnuť a chce pomôcť. Zdôraznil, že ide o jeho osobné rozhodnutie. Avizuje, že sa chce snažiť, aby policajti mali legislatívne a morálne krytie a pokoj pre svoju prácu. "Chcem, aby tu veci fungovali normálne, odborne, podľa zákona," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské posily mali hromadnú nehodu na Krymskom moste, podľa úradov sa príliš ponáhľali

Na moste spájajúcom ruskú pevninu s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym bolo do hromadnej dopravnej nehody zapojených niekoľko ruských bojových obrnených vozidiel. Referuje o tom web Kyiv Post.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) informovalo, že „päť obrnených vozidiel ruských teroristov nedorazilo do bojovej zóny“.

GUR uviedlo, že podľa oficiálnych údajov „prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti pri jazde v kolóne“ viedli k zrážke štyroch z piatich vozidiel, čo si vyžiadalo značné opravy.

https://twitter.com/Tendar/status/1640450976191488019

(sita)

Minúta  |  

Zakladateľa skrachovanej burzy kryptomien FTX obvinili z poskytnutia 40-miliónového úplatku

Bývalého výkonného riaditeľa skrachovanej burzy kryptomien FTX Sama Bankman-Frieda obvinili, že poskytol úplatky v hodnote 40 miliónov dolárov jednému alebo viacerým čínskym úradníkom, aby odblokovali aktíva súvisiace s jeho podnikaním v oblasti kryptomien.

Obvinenie zo sprisahania za účelom porušenia zákona o zahraničných korupčných praktikách zvyšuje počet obvinení, ktorým čelí 31-ročný Bankman-Fried na 13.

Text pritom podľa agentúry Associated Press (AP) obsahuje aj formuláciu, ktorá naznačuje, že v rámci vyšetrovania, ktoré prokurátor Damian Williams opakovane označuje ako pokračujúce, sa chystá piate zatknutie. Neidentifikovanú osobu, ktorá sa podľa obžaloby s Bankman-Friedom podieľala na sprisahaní, by mali zatknúť v južnom okrese New Yorku.

FTX vyhlásila bankrot 11. novembra, keď jej došli peniaze po tom, čo burza kryptomien zažila ekvivalent runu na vklady. Bankman-Fried, ktorého obvinili zo zosnovania plánu na podvedenie investorov, je na slobode vďaka kaucii 250 miliónov dolárov, ktorá mu umožňuje bývať u rodičov v kalifornskom Palo Alto. V januári pred manhattanským federálnym súdom odmietol obvinenia, podľa ktorých protiprávne presmeroval prostriedky zákazníkov FTX do nákupov luxusných nehnuteľností, darov politikom a riskantných obchodov v jeho súkromnom kryptofonde Alameda Research.

Hovorca jeho právnych zástupcov sa v utorok pre agentúru AP k najnovšiemu obvineniu odmietol vyjadriť.

Údajné úplatky podľa obvinenia pochádzali z činnosti spoločnosti Alameda Research. Čínske orgány činné v trestnom konaní začiatkom roka 2021 zmrazili niektoré účty spoločnosti Alameda na obchodovanie s kryptomenami, na ktorých sa v tom čase nachádzali kryptomeny v hodnote asi jednej miliardy dolárov. Bankman-Fried vedel, že čínske úrady účty zmrazili v rámci vyšetrovania obchodnej protistrany spoločnosti Alameda a počas niekoľkých mesiacov sa rôznymi spôsobmi neúspešne pokúšal o ich rozmrazenie. Nakoniec súhlasil s tým, že s cieľom rozmraziť účty poskytne niekoľkomiliónový úplatok.

V novembri 2021 presunuli časť úplatku v kryptomene, vtedy v hodnote približne 40 miliónov dolárov, z hlavného obchodného účtu spoločnosti Alameda do súkromnej peňaženky s kryptomenami a približne v rovnakom čase im odblokovali zmrazené účty. Keď Bankman-Fried dostal potvrdenie, že účty boli rozmrazené, schválil prevod ďalších desiatok miliónov dolárov v kryptomene na dokončenie úplatku.

(sita)

Minúta  |  

Švédsko si predvolá ruského veľvyslanca pre výroky o "legitímnych cieľoch", ak vstúpi do NATO

Švédsko avizovalo, že si predvolá ruského veľvyslanca v Štokholme. Dôvodom je jeho vyjadrenie, že Švédsko aj susedné Fínsko sa po vstupe do NATO stanú "legitímnymi cieľmi odvetných opatrení vrátane vojenských", informuje agentúra AFP.

"Ministerstvo zahraničných vecí si predvolá ruského veľvyslanca, aby zaujalo jasné stanovisko voči tomuto očividnému pokusu o ovplyvňovanie," uviedol šéf švédskej diplomacie Tobias Billström.

"Švédsku bezpečnostnú politiku určuje Švédsko - a nik iný," zdôraznil s tým, že ruskému ambasádorovi bude tlmočená sťažnosť voči "pokusu o zasahovanie" do prístupového procesu Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Ruský veľvyslanec zverejnil svoje vyjadrenie na webovej stránke ambasády v Štokholme.
Švédsko a Fínsko požiadali o členstvo v NATO spoločne vlani v máji v súvislosti kvôli obavám o svoju bezpečnosť, ktoré vyvolal vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Členstvo Švédska musia ešte ratifikovať Turecko a Maďarsko, ktoré tento krok dlhodobo odkladajú. Maďarský parlament zatiaľ 27. marca ratifikoval len fínsku žiadosť o vstup do Aliancie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.