Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko oznámilo dohodu o zvýšení dodávok ropy do Indie

Ruský energetický gigant Rosnefť v stredu oznámil dohodu o zvýšení predaja ropy Indii, keďže Moskva hľadá nových kupcov pre sankcie Západu za jej vojnu na Ukrajine. Informuje o tom správa AFP.

Rozhodnutie Kremľa vyslať armádu na Ukrajinu vlani vo februári spôsobilo pád dopytu po ruskej rope na európskom trhu, keďže spojenci Kyjeva uvalili sankcie na ruský ropný sektor.

Rosnefť vo vyhlásení uviedol, že jeho generálny riaditeľ Igor Sečin odcestoval do Indie a sprostredkoval dohodu so šéfom Indian Oil Corporation. "Rosnefť a Indian Oil Company podpísali dohodu o podstatnom zvýšení dodávok ropy, ako aj o diverzifikácii druhov ropy pre Indiu," uviedol Rosnefť.

Ruský ropný koncern však nešpecifikoval objem exportu dohodnutý v zmluve ani jeho hodnotu. Uviedol však, že predstavitelia oboch ropných spoločností diskutovali aj o "možnostiach uskutočňovania platieb v národných menách", pričom poukázali na snahy Ruska "dedolarizovať" svoju ekonomiku.

Oznámenie prichádza deň po tom, ako ruský vicepremiér Alexander Novak povedal, že predaj ruskej ropy Indii vzrástol minulý rok viac ako dvadsaťnásobne.

Rusko, jeden z hlavných producentov a kľúčový spojenec ropného kartelu OPEC, tento mesiac v reakcii na západné sankcie znížilo produkciu ropy o 500-tisíc barelov (jeden barel = 159 litrov) denne.

Rosnefť začiatkom tohto mesiaca vykázal prudký pokles ročného zisku v dôsledku západných sankcií proti Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Hybridná vojna so Západom bude trvať dlho, tvrdí Kremeľ

Kremeľ v stredu deklaroval, že konfrontácia Ruska so Západom bude zrejme trvať dlho. Informovala o tom agentúra AFP.

Pri otázke, ako Kremeľ hodnotí vyhliadky na ukončenie bojov na Ukrajine a či by sa takzvaná špeciálna vojenská operácia (SVO) – ako sa v Rusku musí označovať ním rozpútaná vojna na Ukrajine – mohla skončiť už tento rok, Peskov novinárov odkázal na ministerstvo obrany.

Dodal však, že pokiaľ ide o "vojnu v širšom kontexte – konfrontáciu s nepriateľskými štátmi….hybridnú vojnu, ktorá bola rozpútaná proti našej krajine, tak tá je na dlhý čas".

AFP pripomenula, že podľa západných spravodajských služieb pritom Rusko dúfalo, že po spustení svojej SVO na Ukrajine vo februári minulého roka dosiahne stanovené ciele v priebehu niekoľkých dní – čo sa však nestalo.

Peskov však vo svojom vystúpení pred novinármi v stredu tvrdil, že Rusi sa "bezprecedentným" spôsobom zjednotili okolo prezidenta Vladimira Putina a že väčšina z nich chce, aby sa stanovené ciele na Ukrajine dosiahli. Treba len prejaviť "odhodlanie, vernosť sebe, cieľavedomosť, zomknúť sa okolo prezidenta," dodal Peskov.

V komentári k výrokom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý povedal, že v prípade porážky v bojoch o mesto Bachmut na východnom fronte bude Ukrajina dotlačená ku kompromisu s Ruskom, a to aj vo vnútri krajiny, keďže obyvateľstvo je unavené z vojny, Peskov uviedol: "Kyjevský režim si určuje svoje vlastné priority."

Kremeľský hovorca doplnil, že SVO pokračuje a o Bachmut – Peskov preň použil starý názov Arťomovsk – sa vedú prudké boje. "Naši (vojaci tam) predvádzajú zázraky," vyzdvihol Peskov. Na otázku, ako hodnotí náladu vo vnútri Ruskej federácie, Peskov odpovedal, že je "veľmi dobrá".

"Vidíme absolútnu konsolidáciu ruskej spoločnosti. Je tu bezprecedentná konsolidácia okolo prezidenta, najvyššieho veliteľa (ozbrojených síl), a politiky, ktorú vedie. Vidíme absolútne dominantnú dôveru v našej spoločnosti, že všetky ciele stanovené pre SVO budú a musia byť dosiahnuté."

AFP pripomenula, že ruské štátne médiá poskytujú o aktivitách svojich jednotiek na Ukrajine výlučne "prokremeľské spravodajstvo". Kritika vojenských operácií je de facto zakázaná a v krajine vládne cenzúra.
Spoľahlivé prieskumy verejnej mienky o tom, čo si Rusi myslia o špeciálnej operácii na Ukrajine, neexistujú, uzavrela svoju správu AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Počet jadrových hlavíc vlani stúpol; za nárastom stoja Rusko aj Čína, vyplýva zo štúdie

Počet jadrových hlavíc vo svete, ktoré sú pripravené na použitie, v roku 2022 stúpol, a to najmä v dôsledku aktivít Ruska a Číny. Uvádza sa to v novej správe výskumného programu Nuclear Weapons Ban Monitor, ktorú v stredu zverejnila nórska nezisková organizácia Norwegian People's Aid (NPA). TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roku 2023 vlastnilo 9 576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Tieto zbrane majú podľa správy dovedna "ničivú silu" porovnateľnú s tým, ak by na japonskú Hirošimu počas druhej svetovej vojny spadlo 135-tisíc bômb.

Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Rusko má pritom ich najväčší arzenál na svete (5 889 kusov).

"Tento nárast je znepokojujúci, a pokračuje v trende, ktorý sa začal v roku 2017," povedala Grethe Lauglová Östernová z platformy Nuclear Weapons Ban Monitor.

V správe sa tiež píše, že celkové zásoby jadrových zbraní – zahŕňajúce aj tie, ktoré už boli vyradené – naopak klesajú. V medziročnom porovnaní sa počet jadrových zbraní znížil z 12 705 na 12 512. Dôvodom je, že Rusko a Spojené štáty vyradili staré jadrové hlavice.

Lauglová Östernová však varovala, že ak sa nezastaví trend zvyšovania počtu nových jadrových hlavíc, "čoskoro sa po prvý raz od od studenej vojny znova zvýši aj celkový počet jadrových zbraní na svete".
Medzi osem oficiálnych jadrových veľmocí patria USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea a podľa neoficiálnych informácií vlastní jadrové zbrane aj Izrael.

AFP píše, že k zverejneniu týchto údajov došlo v čase, keď Moskva v spojitosti s inváziou na Ukrajine a vojenskou podporou Kyjeva zo strany Západu opakovane hrozí nasadením jadrových zbraní. Šéf Kremľa Vladimir Putin v sobotu oznámil, že s Minskom sa dohodol na rozmiestnení ruských jadrových zbraní na území Bieloruska.

(tasr)

Minúta  |  

<strong>Nemecko musí novelizovať zákon o detských manželstvách, rozhodol ústavný súd</strong>

Nemecký ústavný súd v stredu rozhodol, že je nutné zmeniť zákon, na základe ktorého sú manželstvá uzatvorené v zahraničí osobami mladšími ako 16 rokov považované za neplatné. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a spravodajského portálu Tagesschau.

Predmetný zákon, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2017 počas vlády kancelárky Angely Merkelovej, musí podľa súdu obsahovať klauzuly umožňujúce, aby bolo manželstvo vyhlásené za platné po tom, čo daná osoba dosiahne plnoletosť. Jeho súčasťou majú byť aj pravidlá vyplácania výživného, uviedol súd vo vyhlásení.

Tento zákon, ktorý je podľa súdu v súčasnej podobe v rozpore s nemeckou ústavou, je potrebné novelizovať do 30. júna 2024.

Verdikt súdu sa týka utečeneckej dvojice zo Sýrie, ktorej manželstvo bolo po tom, čo v roku 2015 prišla do Nemecka, vyhlásené za neplatné. Vtedy 14-ročné dievča, ktoré sa v roku 2015 v Sýrii vydalo za o sedem rokov staršieho muža, bolo od neho v Nemecku oddelené a umiestnené do zariadenia pre utečenky.

Podľa zákona, ktorý je namierený proti manželstvám detí, sú všetky zväzky uzavreté v prípade, že jeden z partnerov je mladší ako 16 rokov, paušálne vyhlásené za neplatné. To platí aj vtedy, ak bol daný sobáš v zahraničí uzavretý legálne.

Ústavný súd kritizoval skutočnosť, že zákon nepripúšťa nijaké výnimky a vyzval na to, aby sa o platnosti manželstva rozhodovalo individuálne. Portál Tagesschau upozornil, že najmä mladistvé dievčatá by mohli inak prísť o nároky, akými sú výživné či majetkové vyrovnanie.

(tasr)

Minúta  |  

Do Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak

Do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. V stredu o tom informoval predseda hnutia Michal Šimečka.

"Do Progresívneho Slovenska prináša 30 rokov skúseností z polície až po tie najvyššie miesta, rozvahu, nespochybniteľný morálny kredit aj nespochybniteľnú odbornosť v agende ministerstva vnútra, vnútornej bezpečnosti a boja proti zločinu," skonštatoval.

Šimečka podotkol, že spoločnosť na Slovensku potrebuje budúcnosť bez chaosu, no zároveň istotu právneho štátu. "Musíme ponúknuť ľuďom nádej, že Slovensko môže fungovať ako normálna, bezpečná a férová krajina pre všetkých. Presne toto sú témy, na ktorých budeme spolupracovať s Jaroslavom Spišiakom," doplnil.

Spišiak svoj vstup do politiky odôvodnil, že chce ešte niečo dosiahnuť a chce pomôcť. Zdôraznil, že ide o jeho osobné rozhodnutie. Avizuje, že sa chce snažiť, aby policajti mali legislatívne a morálne krytie a pokoj pre svoju prácu. "Chcem, aby tu veci fungovali normálne, odborne, podľa zákona," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské posily mali hromadnú nehodu na Krymskom moste, podľa úradov sa príliš ponáhľali

Na moste spájajúcom ruskú pevninu s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym bolo do hromadnej dopravnej nehody zapojených niekoľko ruských bojových obrnených vozidiel. Referuje o tom web Kyiv Post.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) informovalo, že „päť obrnených vozidiel ruských teroristov nedorazilo do bojovej zóny“.

GUR uviedlo, že podľa oficiálnych údajov „prekročenie rýchlosti a nedodržanie bezpečnej vzdialenosti pri jazde v kolóne“ viedli k zrážke štyroch z piatich vozidiel, čo si vyžiadalo značné opravy.

https://twitter.com/Tendar/status/1640450976191488019

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.