Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger a ďalší premiéri vyzvali sociálne siete na silnejší boj s dezinformáciami

Na efektívnejší boj proti dezinformáciám vyzvali v stredu prevádzkovateľov sociálnych sietí predsedovia vlád európskych krajín vrátane slovenského premiéra Eduarda Hegera a českého premiéra Petra Fialu. TASR o tom informovali tlačové odbory Úradov vlády SR a ČR.

V otvorenom liste riaditeľom najväčších technologických platforiem premiéri upozorňujú, že sociálne média sa v demokratických krajinách stali "virtuálnym bojiskom". Nepriateľské mocnosti ich využívajú na šírenie dezinformácií, ktoré patria k najdôležitejším zbraniam týchto aktérov, zdôraznili signatári.

"Demokratické štáty na celom svete bojujú proti dezinformáciám, ktoré podkopávajú náš mier a stabilitu. Bez vašej spolupráce však tento boj nevyhráme," uviedli premiéri v spoločnej výzve. Podpis pod ňu pripojili aj predsedovia vlád Moldavska, Estónska, Poľska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny.

Premiéri žiadajú technologické spoločnosti, aby konkrétnymi krokmi zabránili zneužívaniu svojich služieb na presadzovanie škodlivých cieľov, ako je podpora vojny alebo ospravedlňovanie vojnových zločinov. Mali by tiež zlepšiť spoluprácu s vládami, odborníkmi či akademickou obcou.

Otvorený list vyzýva sociálne siete, aby vyčlenili primerané množstvo personálnych a finančných zdrojov na moderovanie obsahu, najmä nenávistných prejavov, a investovali do nástrojov na identifikáciu deepfake videí a automaticky generovaných textov.

Pri propagácii obsahu by algoritmy mali uprednostňovať presnosť a pravdivosť, pričom musia byť aj transparentné, aby verejnosť poznala zásady online platforiem a spôsob ich presadzovania.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rezort vnútra odmieta neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami

Ministerstvo vnútra (MV) SR odmieta tvrdenia o neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami zo strany šéfa rezortu Romana Mikulca.

Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová to uviedla v reakcii na stredajšie vyjadrenia predsedu parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Martina Beluského z ĽSNS.

"Minister vnútra zákon neporušil a uvedené výhrady sme Národnému bezpečnostnému úradu aj pripomienkovali. V prípade, že bude NBÚ trvať na tom, aby minister prešiel previerkami, šéf rezortu vnútra s tým nemá žiadny problém," skonštatovala hovorkyňa.

Ako pripomenula, minister vnútra má podľa zákona možnosť sa o veciach v režime prísne tajné oboznamovať. Ide podľa nej o rovinu právneho výkladu a uchopenia uhlu pohľadu, či je do toho zahrnuté aj nahliadanie do dokumentov zo zahraničia.

Ministerstvo vnútra poznamenalo, že oprávnené osoby s osobitným postavením, ktorých by sa mali predmetné pravidlá týkať a ktoré by podľa výkladu poslanca mali mať ďalšie previerky, sú napríklad prezident, poslanec Národnej rady SR, člen vlády či sudca.

Mikulec mal podľa Beluského porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Odvolával sa na zistenia prezentované na mimoriadnom zasadnutí výboru od riaditeľa NBÚ Romana Konečného.

Úrad podľa slov poslanca zistil 29 porušení zákona. V tejto súvislosti požiadal predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS) o zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú vyzýva, aby zvážila ponechanie dočasne povereného ministra vnútra Mikulca vo funkcii.

(tasr, min)

Minúta  |  

V kauze vraždy bosa Sýkoru oslobodili Ľuboša F. a ďalších spod obžaloby

V kauze vraždy zakladateľa bratislavskej skupiny sýkorovcov Miroslava Sýkoru oslobodil Okresný súd (OS) Bratislava I Ľuboša F. a ďalších troch mužov spod obžaloby.

Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátorka sa odvolala. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Upozornili na to noviny.sk a tvnoviny.sk.

"Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaní dopustili žalovaného skutku," sprostredkoval hovorca vyjadrenie predsedu senátu OS Bratislava I. O odvolaní prokurátorky bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Okrem údajného bývalého bosa nitrianskeho podsvetia Ľuboša F. v prípade obžalovali aj Marka L., Milana M. a Richarda B., prezývaného tiež Kofola. Vinu odmietajú. Sýkoru mali podľa obžaloby zavraždiť vo februári 1997 na parkovisku hotela na Bajkalskej ulici v Bratislave.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci prerokujú skoršie vyplatenie daní samosprávam v skrátenom konaní

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili v stredu skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Novelu by tak mali celú prerokovať už na aktuálnej 88. schôdzi. Účinná má byť dňom vyhlásenia.

Prvé čítanie k návrhu sa uskutoční vo štvrtok (30.3.) dopoludnia. Podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) má dočasne poverená vláda aj súhlas prezidentky, ktorý je v takomto prípade potrebný k návrhu na skrátené legislatívne konanie.

Samosprávy majú podľa návrhu dostať celý tohtoročný podiel na dani z príjmov právnických osôb už do konca apríla. Obce by tak mali získať 171 miliónov eur a vyššie územné celky (VÚC) 73,3 milióna eur.

Obce, VÚC a nimi zriadené organizácie majú v tomto období povinnosť zaplatiť zvýšené sumy faktúr za energie, pričom pomoc zo štátneho rozpočtu zo schém ministerstva hospodárstva bude nabiehať postupne, konštatovalo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.

"Na preklenutie obdobia do poskytnutia tejto pomoci a s cieľom zabezpečiť samosprávam potrebnú likviditu na úhradu faktúr navrhuje sa poskytnúť obciam a vyšším územným celkom sumu zvýšenia podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb v roku 2023 už do 28. apríla 2023," uviedol rezort financií. Budúci rok už majú dostávať podiel tradičným spôsobom, každý mesiac jednu dvanástinu.

Samosprávy si tradične rozdeľujú výnos dane z príjmov fyzických osôb. Nárok na podiel dane z príjmov firiem získali na dočasné obdobie rokov 2023 a 2024 potom, ako parlament schválil zvýšenie daňového bonusu na 140 eur mesačne rovnako na obdobie dvoch rokov. Toto zvýšenie totiž spôsobí výpadky dane z príjmov fyzických osôb.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecko podporí Ukrajinu balíkom vojenskej pomoci v hodnote 12 miliárd eur

Nemecko v stredu schválilo ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 12 miliárd eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Balík pomoci, ktorý navrhli nemecké rezorty obrany a diplomacie, schválil rozpočtový výbor parlamentu (Bundestag). Pomoc má byť postupne vyplácaná do roku 2032.

"Za tieto financie môže Ukrajina s podporou nemeckej vlády priamo nakupovať výzbroj. Je dôležité Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné," uviedli vo vyhlásení traja zástupcovia vládnej koalície v rozpočtovom výbore.

Nemecká vláda poskytla Kyjevu od začiatku ruskej invázie vlani 24. februára už viac ako 14,2 miliárd eur, vyplýva z údajov nemeckého ministerstva zahraničných vecí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predseda NR SR Kollár zaradí na ďalšiu schôdzu návrh o 500-eurovej odmene

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) zaradí na rokovanie ďalšej riadnej schôdze v máji opätovný návrh lídra OĽANO Igora Matoviča na odmenu 500 eur za účasť v septembrových parlamentných voľbách. Tvrdí, že ide o inú formu odmeny ako zľavu z poplatkov štátu, ktorú už vo februári poslanci odmietli.

Matovič podľa neho využil možnosť, že návrh podal ešte pred neschválením svojho pôvodného návrhu v pléne. "Nie je to štandardné, ale je to legitímne," povedal Kollár novinárom s tým, že problematiku konzultoval s parlamentným legislatívnym a právnym odborom, ktoré mu to odobrili.

"Predtým bol podobný zákon, že mala byť nie finančná odmena, ale zľavy z poplatkov štátu. Toto je finančný bonus, ktorý by ľudia dostali do rúk. Je to úplne iná hmota a určite to zaradím," doplnil. Ak by sa v návrhu menila suma odmeny, bola by to podľa Kollára iná situácia.

Rokovací poriadok NR SR hovorí, že ak parlament návrh zákona neschválil, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.

Parlament v stredu odmietol návrh Matoviča o 500-eurovej odmene, ktorú predpokladala novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Ešte pred hlasovaním Matovič predložil rovnaký návrh. V tomto prípade by nemala platiť polročná prestávka, keďže novelu predložil ešte pred neschválením pôvodného návrhu.

Vo februári zároveň poslanci odmietli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorej sa navrhovala odmena za účasť vo voľbách vo forme zľavy desať percent z poplatkov štátu. Podľa Ondreja Dostála (SaS) išlo o návrh, ktorý sa týka rovnakej veci ako odmena 500 eur. Preto tvrdí, že by sa o návrhu nemalo rokovať, keďže od februára neuplynulo šesť mesiacov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.