Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demokraciu musíme v čase krízy brániť a posilňovať, vyhlásila Čaputová

Nemôžeme dovoliť, aby sa demokracia stala obeťou súčasných kríz, musíme ju brániť a posilňovať. Demokracia je totiž ich riešením.

Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu na druhom virtuálnom Samite za demokraciu, ktorý hostí americký prezident Joe Biden, informuje TASR. Čaputová povedala, že Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie a EÚ bude mať na obrane demokracie svoj podiel.

Následne poukázala na to, že ruská agresia na Ukrajine je hrozbou pre svetový mier a demokraciu. Pripomenula, že Slovensko poskytuje Kyjevu aj vojenskú pomoc, ktorá Ukrajincom pomáha brániť svoje práva v súlade s Chartou OSN.

Prezidentka zdôraznila, že svetová podpora pre Ukrajinu musí pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné. "Je to naša spoločná investícia do mieru a demokracie," uviedla.

"Musíme však robiť viac na posilnenie demokracie doma. Naši občania musia vidieť, že demokracia reaguje na ich potreby," povedala. Demokracia podľa jej slov zaručuje rovnosť pred zákonom, viac transparentnosti a menej korupcie.

Čaputová zhodnotila, že Slovensko má za sebou v tejto oblasti produktívny rok. "Zamerali sme sa na posilnenie právneho poriadku a nášho súdnictva," uviedla. Zdôraznila, že nezávislé súdnictvo musí byť dostupné pre všetkých občanov a podniky.

Zároveň pripomenula, že SR predstavila nový súdny systém, ktorý zvýšil zodpovednosť sudcov a prokuratúry a zároveň zachoval ich nezávislosť. Ako ďalej povedala, veľkou hrozbou pre demokraciu je aj korupcia, ktorá "ničí dôveru verejnosti v naše inštitúcie". Účastníkom samitu priblížila, že Slovensko vytvorilo nezávislú agentúru, ktorá chráni informátorov.

Spomenula aj register konečných užívateľov výhod pomáhajúci zabraňovať praniu špinavých peňazí v systéme verejného obstarávania. Podľa jej slov bude tento register slúžiť ako právny štandard naprieč Európou.

Čaputová vo svojom príhovore uviedla, že demokracia čelí aj útokom na slobodné médiá a nárastu dezinformácií, ktoré sa šíria najmä na sociálnych sieťach. "Nemôžeme byť naivní a dovoliť, aby sloboda slova bola zásterkou pre verbálne zločiny, nenávistné prejavy a klamstvá," povedala.

V tejto súvislosti pripomenula, že pred piatimi rokmi bol za svoju prácu zavraždený slovenský investigatívny novinár Ján Kuciak a o život prišla aj jeho snúbenica Martina Kušnírová. Poukázala aj na vlaňajší útok zradikalizovaného tínedžera v bratislavskom bare Tepláreň. Dodala, že útočník bol "zradikalizovaný na sociálnych sieťach".

V reakcii na tieto udalosti SR spustila systém na ochranu novinárov, ktorí čelia vyhrážkam, uviedla. Podľa jej slov je však potrebné urobiť viac v oblasti zvýšenia zodpovednosti sociálnych sietí, ktorých obchodný model je založený na polarizácii a fragmentácii spoločnosti.

(tasr, min)

Minúta  |  

Dánsko vytiahlo predmet z mora neďaleko plynovodu Nord Stream 2

Predmet nájdený na dne Baltského mora neďaleko explóziami poškodeného plynovodu Nord Stream 2 vytiahli v utorok počas dánskej záchrannej operácie. TASR prevzala stredajšiu správu z tlačovej agentúry DPA.

Vyšetrovanie naznačuje, že predmet vytiahnutý z hĺbky 73 metrov je prázdna námorná dymová bója používaná na vizuálnu signalizáciu, uviedol dánsky energetický úrad. Predmet v tvare valca dlhý približne 40 centimetrov nepredstavuje bezpečnostné riziko, dodali dánske úrady.

Pri záchrannej operácii bol prítomný aj zástupca majiteľa plynovodu, spoločnosti Nord Stream 2 AG.
Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 koncom septembra vážne poškodili výbuchy, ktoré spôsobili celkovo štyri diery na potrubí neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori.

Podmorské plynovody privádzali zemný plyn z Ruska do Nemecka. Prevláda presvedčenie, že explózie boli sabotážou, hoci stále nie je jasné, kto tento útok podnikol. Vyšetrovania uskutočňujú Nemecko, Švédsko aj Dánsko.

Médiá nedávno priniesli správy, podľa ktorých za explóziami možno stojí proukrajinská skupina, ale niekoľko nemeckých lídrov varovalo pred unáhlenými závermi a vyzvalo verejnosť, aby počkala na výsledky vyšetrovaní. Rusko takmer okamžite obvinilo z explózií "Anglosasov", teda Američanov a Britov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Bezpečnostná previerka pre Puškára bola v poriadku. NBÚ vo veci nepochybil

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) nezlyhal, keď v roku 2009 udelil bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa advokátovi Adamovi Puškárovi, v súčasnosti obvinenému z vraždy Daniela Tupého.

Predseda parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Martin Beluský z ĽSNS o tom informoval po stredajšom mimoriadnom zasadnutí výboru. Na výbore sa zúčastnil riaditeľ úradu Roman Konečný.

"Ak niekto zlyhal, tak to boli buď spravodajské služby, alebo Policajný zbor. Ak mali informácie o pánovi Puškárovi v nejakých registroch, že sa nachádza medzi skupinami, ktoré boli vyhodnotené ako nebezpečné, takéto informácie boli povinné NBÚ poskytnúť," uviedol Beluský a dodal, že úrad nemá kompetencie ani kapacity samostatne lustrovať preverované osoby. O previerku požiadal Najvyšší súd SR v roku 2008, keď tam Puškár pracoval.

Mikulcov problém?

Predmetom zasadnutia výboru bol aj stav ochrany utajovaných skutočností, ktorá sa podľa Beluského každým rokom zhoršuje. Závažné porušenia zistil úrad podľa poslanca na ministerstve vnútra. Šéf rezortu Roman Mikulec (OĽaNO) údajne porušil zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia.

"Bolo zistených dokopy 29 porušení zákona," skonštatoval predseda výboru. V tejto súvislosti požiadal predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS) o zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú vyzýva, aby zvážila ponechanie dočasne povereného ministra vnútra Mikulca vo funkcii.

Ako vysvetlil, ministri sa podľa zákona môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami bez bezpečnostnej previerky, ale iba tými, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky. V prípade informácií zo zahraničia je potrebný certifikát, pri ktorom treba požiadať o bezpečnostnú previerku.

V prípade Mikulca nevylúčil spáchanie trestného činu. Ďalšie zistenia sa podľa predsedu výboru týkali neoprávnenej manipulácie s utajovanými skutočnosťami zo strany policajtov. Išlo napríklad o prizvanie znalca bez súhlasu pôvodcu informácií.

Rezort vnútra sa bráni

K výzve prezidentke na odvolanie Mikulca vzhľadom na informácie prezentované na výbore sa pridala aj mimoparlamentná strana Hlas-SD.

"Medzi desiatky dôvodov, prečo by Roman Mikulec nemal byť ministrom vnútra, dnes pribudol ďalší a mimoriadne závažný. Z rokovania parlamentného výboru na kontrolu NBÚ dnes vyplynulo, že Mikulcov rezort 29-krát porušil zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. K sérii domácich zlyhaní tak minister vnútra pridal ďalšiu medzinárodnú hanbu," uviedol nezaradený poslanec pôsobiaci v Hlase Matúš Šutaj Eštok.

Ministerstvo vnútra SR odmietlo tvrdenia o neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami zo strany Mikulca. Ako pripomenulo v stanovisku, minister vnútra má podľa zákona možnosť sa o veciach v režime prísne tajné oboznamovať.

Podľa MV SR ide o rovinu právneho výkladu a uchopenia uhlu pohľadu, či je do toho zahrnuté aj nahliadanie do dokumentov zo zahraničia. Rezort deklaroval, že minister vnútra zákon neporušil a uvedené výhrady pripomienkoval aj NBÚ. S prípadnou previerkou minister problém nemá.

(tasr, min)

Minúta  |  

Heger a ďalší premiéri vyzvali sociálne siete na silnejší boj s dezinformáciami

Na efektívnejší boj proti dezinformáciám vyzvali v stredu prevádzkovateľov sociálnych sietí predsedovia vlád európskych krajín vrátane slovenského premiéra Eduarda Hegera a českého premiéra Petra Fialu. TASR o tom informovali tlačové odbory Úradov vlády SR a ČR.

V otvorenom liste riaditeľom najväčších technologických platforiem premiéri upozorňujú, že sociálne média sa v demokratických krajinách stali "virtuálnym bojiskom". Nepriateľské mocnosti ich využívajú na šírenie dezinformácií, ktoré patria k najdôležitejším zbraniam týchto aktérov, zdôraznili signatári.

"Demokratické štáty na celom svete bojujú proti dezinformáciám, ktoré podkopávajú náš mier a stabilitu. Bez vašej spolupráce však tento boj nevyhráme," uviedli premiéri v spoločnej výzve. Podpis pod ňu pripojili aj predsedovia vlád Moldavska, Estónska, Poľska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny.

Premiéri žiadajú technologické spoločnosti, aby konkrétnymi krokmi zabránili zneužívaniu svojich služieb na presadzovanie škodlivých cieľov, ako je podpora vojny alebo ospravedlňovanie vojnových zločinov. Mali by tiež zlepšiť spoluprácu s vládami, odborníkmi či akademickou obcou.

Otvorený list vyzýva sociálne siete, aby vyčlenili primerané množstvo personálnych a finančných zdrojov na moderovanie obsahu, najmä nenávistných prejavov, a investovali do nástrojov na identifikáciu deepfake videí a automaticky generovaných textov.

Pri propagácii obsahu by algoritmy mali uprednostňovať presnosť a pravdivosť, pričom musia byť aj transparentné, aby verejnosť poznala zásady online platforiem a spôsob ich presadzovania.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rezort vnútra odmieta neoprávnenú manipuláciu s utajovanými skutočnosťami

Ministerstvo vnútra (MV) SR odmieta tvrdenia o neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami zo strany šéfa rezortu Romana Mikulca.

Hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová to uviedla v reakcii na stredajšie vyjadrenia predsedu parlamentného osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Martina Beluského z ĽSNS.

"Minister vnútra zákon neporušil a uvedené výhrady sme Národnému bezpečnostnému úradu aj pripomienkovali. V prípade, že bude NBÚ trvať na tom, aby minister prešiel previerkami, šéf rezortu vnútra s tým nemá žiadny problém," skonštatovala hovorkyňa.

Ako pripomenula, minister vnútra má podľa zákona možnosť sa o veciach v režime prísne tajné oboznamovať. Ide podľa nej o rovinu právneho výkladu a uchopenia uhlu pohľadu, či je do toho zahrnuté aj nahliadanie do dokumentov zo zahraničia.

Ministerstvo vnútra poznamenalo, že oprávnené osoby s osobitným postavením, ktorých by sa mali predmetné pravidlá týkať a ktoré by podľa výkladu poslanca mali mať ďalšie previerky, sú napríklad prezident, poslanec Národnej rady SR, člen vlády či sudca.

Mikulec mal podľa Beluského porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Odvolával sa na zistenia prezentované na mimoriadnom zasadnutí výboru od riaditeľa NBÚ Romana Konečného.

Úrad podľa slov poslanca zistil 29 porušení zákona. V tejto súvislosti požiadal predsedu brannobezpečnostného výboru Juraja Krúpu (SaS) o zvolanie mimoriadneho zasadnutia. Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú vyzýva, aby zvážila ponechanie dočasne povereného ministra vnútra Mikulca vo funkcii.

(tasr, min)

Minúta  |  

V kauze vraždy bosa Sýkoru oslobodili Ľuboša F. a ďalších spod obžaloby

V kauze vraždy zakladateľa bratislavskej skupiny sýkorovcov Miroslava Sýkoru oslobodil Okresný súd (OS) Bratislava I Ľuboša F. a ďalších troch mužov spod obžaloby.

Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátorka sa odvolala. TASR to potvrdil hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Upozornili na to noviny.sk a tvnoviny.sk.

"Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaní dopustili žalovaného skutku," sprostredkoval hovorca vyjadrenie predsedu senátu OS Bratislava I. O odvolaní prokurátorky bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Okrem údajného bývalého bosa nitrianskeho podsvetia Ľuboša F. v prípade obžalovali aj Marka L., Milana M. a Richarda B., prezývaného tiež Kofola. Vinu odmietajú. Sýkoru mali podľa obžaloby zavraždiť vo februári 1997 na parkovisku hotela na Bajkalskej ulici v Bratislave.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.