Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hrdina z filmu Hotel Rwanda pricestoval po prepustení do USA

Kritik rwandskej vlády Paul Rusesabagina, ktorého konanie počas genocídy v roku 1994 poslúžilo ako námet pre film Hotel Rwanda, dorazil po prepustení do Spojených štátov. Oznámil to v stredu Biely dom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"S radosťou vítam Paula Rusesabaginu späť v Spojených štátoch a zjednoteného s jeho rodinou a priateľmi, ktorí na tento deň dlho čakali," uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Rusesabaginu prepustili 25. marca. Vo väzení strávil vyše 900 dní po tom, čo ho rwandské súdy poslali na 25 rokov do väzenia za údajný terorizmus. V septembri 2021 ho uznali za vinného z podporovania ozbrojenej povstaleckej skupiny, pričom jeho priaznici proces označili za falošný.

Jeho uväznenie pritiahlo pozornosť k snahám Rwandy o potláčanie politickej opozície a slobody prejavu počas vlády prezidenta Paula Kagameho.

Rusesabagina (68) má belgické občianstvo a povolenie na pobyt v Spojených štátoch. V poslednom čase sa mu zhoršoval zdravotný stav a podľa jeho rodiny bol v čase väzby týraný.

Paula Rusesabaginu, bývalého manažéra hotela Hôtel des Mille Collines v Kigali, preslávil hollywoodsky film z roku 2004 o tom, ako zachránil vyše 1 200 ľudí, ktorí počas genocídy v Rwande našli útočisko v jeho hoteli. Genocída v Rwande si v roku 1994 vyžiadala viac než 800 000 obetí, väčšinu z nich tvorili príslušníci etnickej menšiny Tutsiov.

Samotný Rusesabagina, príslušník etnika Hutuov, sa neskôr stal kritikom rwandského prezidenta a dlhodobo poukazoval na porušovanie ľudských práv jeho režimom. Zadržali ho v auguste 2020 po tom, ako lietadlo, ktorým letel do Burundi, pristálo v rwandskom Kigali. Rusesabaginovi stúpenci to označili za únos.

https://www.youtube.com/watch?v=2x8UzELvKlY

(tasr)

Minúta  |  

Členka Pussy Riot Tolokonnikovová figuruje na zozname hľadaných osôb v Rusku

Rusko zaradilo členku punkovej skupiny Pussy Riot Nadeždu Tolokonnikovovú na zoznam hľadaných osôb podozrivých z trestnej činnosti. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry AP.

Tolokonnikovovú si na zozname hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra všimol ruský nezávislý spravodajský portál Mediazona. V jej zázname sa píše, že čelí obvineniam z trestného činu bez uvedenia ďalších podrobností.

Tolokonnikovová bola v roku 2012 účastníčkou provokačnej akcie v moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa, počas ktorej skupina Pussy Riot predniesla "modlitbu" k Bohorodičke, aby Rusko zbavila prezidenta Vladimira Putina. Odsúdili ju za to a vo väzení strávila takmer dva roky.

Ruský právnik a predstaviteľ ľudskoprávneho zoskupenia Agora Pavel Čikov začiatkom marca informoval, že proti Tolokonnikovovej bolo začaté trestné stíhanie za urážku náboženského cítenia veriacich. V Rusku sa stala trestným činom práve po proteste Pussy Riot z roku 2012.

Tolokonnikovová v súčasnosti žije údajne v USA. V roku 2021 ju ruská vláda označila za "zahraničnú agentku", čo okrem negatívnych konotacií znamená aj zvýšenú vládnu kontrolu. Ruské úrady takto označujú nezávislé médiá a opozičných aktivistov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecko udržiava dialóg s Ukrajinou i s Ruskom, uviedol Erdogan po stretnutí s Novákovou

Turecko udržiava dialóg s ukrajinskou i s ruskou stranou, vyhlásil v stredu v Ankare turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po schôdzke s prezidentkou Maďarska Katalin Novákovou. S odvolaním sa na server origo.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Turecký prezident povedal, že Turecko nepôjde do vojny a že on osobne sa bude venovať otázke nelegálnych migrantov.

Erdogan pripomenul, že jeho krajina urobila veľa pre obnovenie prepravy obilia, avšak 44 percent tejto komodity sa cez Čierne more dostáva do Európy, pričom ruský prezident Vladimir Putin by bol radšej, keby sa obilie dostalo do chudobných afrických krajín. "Tento tovar by mal byť prepravený do najmenej rozvinutých krajín," podčiarkol.

Turecký prezident vyjadril želanie čo najskoršieho prímeria medzi bojujúcimi stranami a poznamenal, že vojna na Ukrajine si vyžaduje diplomatické riešenie. Nováková podotkla, že Maďarsko, ktoré susedí s Ukrajinou, žije v bezprostrednom ohrození, pričom na jej území zomreli aj príslušníci tamojšej maďarskej menšiny.

"Podporujeme integritu Ukrajiny a odsudzujeme Putinovu agresiu. Je nutné čo najskôr dosiahnuť prímerie a mierové rokovania," zdôraznila maďarská prezidentka, podľa ktorej je však potrebný spravodlivý mier. Podčiarkla, že vojna nesmie ďalej eskalovať.

Nováková informovala Erdogana o ďalšej pomoci Maďarska Turecku po ničivom zemetrasení vo forme financií, zdravotných potrieb, liekov aj o maďarskej ponuke obnovy zničených miest. Erdogan sa poďakoval za pomoc Maďarska a označil ho za strategického partnera.

Maďarská hlava štátu o ilegálnej migrácii povedala, že Turecko má kľúčovú úlohu pri jej zastavení smerom k EÚ. "Sme za rozšírenie, pokiaľ ide o úniu, predovšetkým o krajiny západného Balkánu," dodala. K otázke rozširovania NATO pripomenula, že vstup Fínska už maďarský parlament schválil, pričom poslanci už diskutujú o vstupe Švédska.

Erdogan ubezpečil Novákovú, že Turecko pomôže Maďarsku v zabezpečení jeho energetickej bezpečnosti, a že cez plynovod Turecký prúd bude aj naďalej dodávaný zemný plyn.

Nováková v stredu pricestovala do Ankary na trojdňovú oficiálnu návštevu Turecka pri príležitosti stého výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Maďarskom a Tureckom. Navštívi aj zemetrasením zasiahnuté oblasti krajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čekovského odvolali z funkcie šéfa kultúrneho výboru

Poslanci Národnej rady (NR) SR odvolali v stredu Kristiána Čekovského (nezaradený) z funkcie predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá.

Za opozičný návrh na jeho odvolanie hlasovalo 69 poslancov zo 128 prítomných, proti bolo 47 a zdržalo sa 12 poslancov. Výsledky voľby oznámili v pléne NR SR.

Opoziční poslanci v návrhu argumentovali tým, že Čekovský nespĺňa základné odborné ani osobnostné predpoklady na túto funkciu.

Čekovský reagoval, že to vníma ako iniciatívu opozičných poslancov, ktorí sa väčšinou na zasadnutiach výboru nezúčastňujú a pokiaľ naň prídu, narúšajú jeho priebeh. Opozícia tvrdila, že Čekovský neovláda rokovací poriadok a na základe toho zneužíva právomoci svojej funkcie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Karty sa obracajú - svet sa podľa prezidenta Bidena viac prikláňa k demokracii

Americký prezident Joe Biden v stredu povedal, že svet sa viac prikláňa k slobodám. Vyhlásil to na druhom online Samite za demokraciu, ktorý sa zameriava na Čínu a Rusko.

Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Biden v príhovore v Bielom dome na virtuálnom stretnutí 121 lídrov oficiálne oznámil novú sumu 690 miliónov dolárov na podporu demokracie po celom svete.

"Som presvedčený, že toto je pre našu dobu hlavná, charakteristická výzva, a dnes môžeme s hrdosťou povedať, že demokracie vo svete silnejú, nie slabnú. To autokracie vo svete slabnú, nie silnejú," uviedol v príhovore Biden.

"Vďaka odhodlaniu lídrov…, ktorí sa dnes zišli, a vďaka vytrvalosti ľudí v každej oblasti sveta, ktorí žiadajú rešpektovanie svojich práv a vypočutie svojich hlasov, vidíme skutočné náznaky, že v tomto sa naše karty obracajú," vyhlásil americký prezident na samite. Biden pozval na virtuálne stretnutie o osem lídrov viac, než na prvý Samit za demokraciu v roku 2021.

Vyzdvihol snahy Angoly vybudovať nezávislé súdnictvo a protikorupčné plány Dominikánskej republiky a Chorvátska. Ocenil aj voličov v USA, ktorí v novembrových kongresových voľbách nedbali na popieračov prezidentských volieb z roku 2020, povzbudzovaných Donaldom Trumpom.

Výskumná organizácia Freedom House v najnovšej výročnej správe napísala, že demokracia sa v roku 2022 na celosvetovej úrovni zhoršila, ale že narastá počet "svetlých bodov".

"Sme v obratovom bode dejín, keď rozhodnutia, ktoré dnes robíme, budú mať dopad na chod nášho sveta nasledujúcich niekoľko desaťročí," povedal Biden. "Našou prácou je ďalej stavať na našom pokroku, aby sme sa znovu nevydali zlým smerom - a udržiavať tempo tohto pohybu," dodal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Za Robertom Kaliňákom stojím nielen ja, ale aj celý Smer, uviedol Fico

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico stojí za Robertom Kaliňákom. Označuje ho za obeť zneužívania trestného práva a manipulácií trestných vecí. Konštatuje to v stanovisku, ktoré TASR poskytol vedúci tlačového oddelenia Smeru-SD Ján Mažgút.

"Za Robertom Kaliňákom stojím nielen ja, ale aj celý Smer. Bude ďalej pokračovať vo svojej práci ako šéf volebného štábu a ak bude mať chuť kandidovať do parlamentu, dostane moju plnú podporu," odkazuje Fico.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu na Roberta K. a Jozefa B. st. zo zločinu podplácania. Národná kriminálna agentúra (NAKA) dvojicu obvinila ešte začiatkom februára. Polícia vtedy priblížila, že dvojica údajne poskytla úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR. Obaja vtedy označili obvinenie za politicky motivované.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.