Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Harrisová oznámila miliardovú pomoc na zlepšenie postavenia afrických žien

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v stredu, na záver svojej návštevy Ghany, oznámila pomoc v hodnote vyše miliardy dolárov na zlepšenie ekonomického postavenia žien v Afrike. Informuje agentúra AFP.

Z fondu americkej vlády bude vyčlenených 60 miliónov dolárov pre rozvoj africkej digitálnej ekonomiky a ďalších takmer 400 miliónov dolárov zo súkromného sektora pôjde na na podporu preklenutia rodovej nerovnosti v oblasti digitálnych technológií.

„Zlepšenie ekonomického postavenia žien a dievčat nie je len otázkou ľudských práv, spravodlivosti a férovosti – je to aj strategický imperatív, ktorý eliminuje chudobu a podporuje udržateľný ekonomický rast," uviedla Harrisovej kancelária.

Na posilnenie ekonomického postavenia žien v Afrike prispeje súkromný sektor aj ďalšími 528 miliónmi dolárov, uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Harrisová už predtým oznámila, že USA majú v úmysle poskytnúť Ghane 139 miliónov dolárov na rozvoj hospodárstva, zdravotníctva, obchodu a kultúry. Ďalších 100 miliónov chcú investovať na podporu prevencie konfliktov a úsilia o stabilizáciu situácie v pobrežných oblastiach západnej Afriky.

Viceprezidentka USA v stredu ukončila návštevu Ghany a odcestovala do Tanzánie, kde sa stretne s tamojšou prezidentkou Samiou Suluhu Hassanovou. Následne odcestuje do Zambie. Ide o súčasť snáh zameraných na posilnenie vplyvu USA v Afrike, kde presadzujú svoje vlastné záujmy Čína a Rusko.

Harrisová v utorok počas návštevy hlavného mesta Ghany Akkra pripomenula hrôzy niekdajšieho obchodu s otrokmi, ktoré podľa jej slov nesmú zostať zabudnuté. Takisto žiadala viac investícií do vývoja inovácií v afrických krajinách.

(tasr)

Minúta  |  

Chorvátsko plánuje Ukrajine dodať vrtuľníky Mi-8

Chorvátsko dúfa, že Ukrajine „v blízkej budúcnosti" dodá vrtuľníky Mi-8. Povedal to v stredu chorvátsky minister obrany Mario Banožić. Nekonkretizoval však, koľko vrtuľníkov by jeho krajina mohla potenciálne poskytnúť.

Minister zároveň konštatoval, že Chorvátsko by mohlo Ukrajine pomôcť v jej snahe o odmínovanie vzhľadom na skúsenosti z odmínovania od chorvátskej vojny za nezávislosť z rokov 1991 až 1995. Informuje o tom web Kyiv Independent.

(sita)

Minúta  |  

Sýria tvrdí, že Izrael podnikol nálet na oblasť Damasku

Zranenia dvoch vojakov a materiálne škody si vyžiadali nálety na oblasť v okolí sýrskeho hlavného mesta Damask, ku ktorým došlo v noci na štvrtok. Informovali o tom sýrske vládne médiá, podľa ktorých nálet podnikol Izrael, píše agentúra AP.

Nad Damaskom bolo okolo 01.30 miestneho času počuť výbuchy a štátna tlačová agentúra SANA informovala, že sýrska protivzdušná obrana marí útok nepriateľa. SANA, citujúc nemenovaného vojenského predstaviteľa, dodala, že protivzdušná obrana niekoľko rakiet zostrelila.

Izraelská strana tieto tvrdenia bezprostredne nekomentovala. Izrael za uplynulé roky podnikol stovky náletov na ciele na území ovládanom sýrskou vládou vrátane letísk v Damasku či Aleppe.

Tieto operácie Izrael potvrdzoval alebo komentoval len v ojedinelých prípadoch. Opakovane však pripustil, že sa zameriava na Iránom podporované militantné zoskupenia, ako je libanonské hnutie Hizballáh, ktoré na podporu jednotiek sýrskeho prezidenta Bašára Asada vyslalo tisícky svojich príslušníkov.

(tasr)

(tasr)

Minúta  |  

Hrdina z filmu Hotel Rwanda pricestoval po prepustení do USA

Kritik rwandskej vlády Paul Rusesabagina, ktorého konanie počas genocídy v roku 1994 poslúžilo ako námet pre film Hotel Rwanda, dorazil po prepustení do Spojených štátov. Oznámil to v stredu Biely dom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"S radosťou vítam Paula Rusesabaginu späť v Spojených štátoch a zjednoteného s jeho rodinou a priateľmi, ktorí na tento deň dlho čakali," uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Rusesabaginu prepustili 25. marca. Vo väzení strávil vyše 900 dní po tom, čo ho rwandské súdy poslali na 25 rokov do väzenia za údajný terorizmus. V septembri 2021 ho uznali za vinného z podporovania ozbrojenej povstaleckej skupiny, pričom jeho priaznici proces označili za falošný.

Jeho uväznenie pritiahlo pozornosť k snahám Rwandy o potláčanie politickej opozície a slobody prejavu počas vlády prezidenta Paula Kagameho.

Rusesabagina (68) má belgické občianstvo a povolenie na pobyt v Spojených štátoch. V poslednom čase sa mu zhoršoval zdravotný stav a podľa jeho rodiny bol v čase väzby týraný.

Paula Rusesabaginu, bývalého manažéra hotela Hôtel des Mille Collines v Kigali, preslávil hollywoodsky film z roku 2004 o tom, ako zachránil vyše 1 200 ľudí, ktorí počas genocídy v Rwande našli útočisko v jeho hoteli. Genocída v Rwande si v roku 1994 vyžiadala viac než 800 000 obetí, väčšinu z nich tvorili príslušníci etnickej menšiny Tutsiov.

Samotný Rusesabagina, príslušník etnika Hutuov, sa neskôr stal kritikom rwandského prezidenta a dlhodobo poukazoval na porušovanie ľudských práv jeho režimom. Zadržali ho v auguste 2020 po tom, ako lietadlo, ktorým letel do Burundi, pristálo v rwandskom Kigali. Rusesabaginovi stúpenci to označili za únos.

https://www.youtube.com/watch?v=2x8UzELvKlY

(tasr)

Minúta  |  

Členka Pussy Riot Tolokonnikovová figuruje na zozname hľadaných osôb v Rusku

Rusko zaradilo členku punkovej skupiny Pussy Riot Nadeždu Tolokonnikovovú na zoznam hľadaných osôb podozrivých z trestnej činnosti. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry AP.

Tolokonnikovovú si na zozname hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra všimol ruský nezávislý spravodajský portál Mediazona. V jej zázname sa píše, že čelí obvineniam z trestného činu bez uvedenia ďalších podrobností.

Tolokonnikovová bola v roku 2012 účastníčkou provokačnej akcie v moskovskej Katedrále Krista Spasiteľa, počas ktorej skupina Pussy Riot predniesla "modlitbu" k Bohorodičke, aby Rusko zbavila prezidenta Vladimira Putina. Odsúdili ju za to a vo väzení strávila takmer dva roky.

Ruský právnik a predstaviteľ ľudskoprávneho zoskupenia Agora Pavel Čikov začiatkom marca informoval, že proti Tolokonnikovovej bolo začaté trestné stíhanie za urážku náboženského cítenia veriacich. V Rusku sa stala trestným činom práve po proteste Pussy Riot z roku 2012.

Tolokonnikovová v súčasnosti žije údajne v USA. V roku 2021 ju ruská vláda označila za "zahraničnú agentku", čo okrem negatívnych konotacií znamená aj zvýšenú vládnu kontrolu. Ruské úrady takto označujú nezávislé médiá a opozičných aktivistov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecko udržiava dialóg s Ukrajinou i s Ruskom, uviedol Erdogan po stretnutí s Novákovou

Turecko udržiava dialóg s ukrajinskou i s ruskou stranou, vyhlásil v stredu v Ankare turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po schôdzke s prezidentkou Maďarska Katalin Novákovou. S odvolaním sa na server origo.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Turecký prezident povedal, že Turecko nepôjde do vojny a že on osobne sa bude venovať otázke nelegálnych migrantov.

Erdogan pripomenul, že jeho krajina urobila veľa pre obnovenie prepravy obilia, avšak 44 percent tejto komodity sa cez Čierne more dostáva do Európy, pričom ruský prezident Vladimir Putin by bol radšej, keby sa obilie dostalo do chudobných afrických krajín. "Tento tovar by mal byť prepravený do najmenej rozvinutých krajín," podčiarkol.

Turecký prezident vyjadril želanie čo najskoršieho prímeria medzi bojujúcimi stranami a poznamenal, že vojna na Ukrajine si vyžaduje diplomatické riešenie. Nováková podotkla, že Maďarsko, ktoré susedí s Ukrajinou, žije v bezprostrednom ohrození, pričom na jej území zomreli aj príslušníci tamojšej maďarskej menšiny.

"Podporujeme integritu Ukrajiny a odsudzujeme Putinovu agresiu. Je nutné čo najskôr dosiahnuť prímerie a mierové rokovania," zdôraznila maďarská prezidentka, podľa ktorej je však potrebný spravodlivý mier. Podčiarkla, že vojna nesmie ďalej eskalovať.

Nováková informovala Erdogana o ďalšej pomoci Maďarska Turecku po ničivom zemetrasení vo forme financií, zdravotných potrieb, liekov aj o maďarskej ponuke obnovy zničených miest. Erdogan sa poďakoval za pomoc Maďarska a označil ho za strategického partnera.

Maďarská hlava štátu o ilegálnej migrácii povedala, že Turecko má kľúčovú úlohu pri jej zastavení smerom k EÚ. "Sme za rozšírenie, pokiaľ ide o úniu, predovšetkým o krajiny západného Balkánu," dodala. K otázke rozširovania NATO pripomenula, že vstup Fínska už maďarský parlament schválil, pričom poslanci už diskutujú o vstupe Švédska.

Erdogan ubezpečil Novákovú, že Turecko pomôže Maďarsku v zabezpečení jeho energetickej bezpečnosti, a že cez plynovod Turecký prúd bude aj naďalej dodávaný zemný plyn.

Nováková v stredu pricestovala do Ankary na trojdňovú oficiálnu návštevu Turecka pri príležitosti stého výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Maďarskom a Tureckom. Navštívi aj zemetrasením zasiahnuté oblasti krajiny.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.