Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv

Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas týždňa podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv. Podľa novely budú môcť verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vykonávať systematické návštevy miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, a zisťovať, ako sa s nimi zaobchádza.

Má ísť o miesta, kde sú osoby obmedzené na osobnej slobode na základe rozhodnutia verejnej moci, ale napríklad aj o psychiatrické zariadenia, kde môžu byť osoby umiestnené dobrovoľne, ale ich sloboda je z terapeutických dôvodov obmedzená.

Tiež má ísť o domovy sociálnych služieb alebo liečebne pre dlhodobo chorých. Ombudsman a komisári nebudú mať rozhodovacie alebo sankčné právomoci. Svoju činnosť budú vykonávať len cez svoje už existujúce oprávnenia.

Právna úprava sleduje vytvorenie národného preventívneho mechanizmu v zmysle ustanovení opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu. Cieľom opčného protokolu je "zaviesť systém pravidelných návštev vykonávaných nezávislými medzinárodnými a národnými orgánmi na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody, v záujme predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu".

Osoby obmedzené na osobnej slobode sú podľa ministerstva spravodlivosti vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania.

"Zlému zaobchádzaniu sa nedá úplne zabrániť, avšak zavedením účinných kontrolných mechanizmov je možné mu predchádzať alebo aspoň znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu," podotkol rezort s tým, že orgány vybavené navrhovanou pôsobnosťou budú spĺňať všetky kritériá kladené opčným protokolom na vnútroštátne preventívne mechanizmy. Tieto mechanizmy nemajú nahrádzať existujúce štátne orgány vykonávajúce kontrolu alebo dohľad, ale ich dopĺňať.

(tasr, min)

Minúta  |  

Lavrov bude v apríli predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku

Moskva vo štvrtok oznámila, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bude predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v apríli. Rusko vtedy prevezme rotujúce predsedníctvo v tomto medzinárodnom orgáne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Rusko viackrát vyhlásilo, že v OSN čelí nepriateľskému "kolektívnemu Západu", ktorý bojkotuje Rusko od začiatku invázie na Ukrajine. Ukrajina vyzvala na vylúčenie Ruska z BR OSN práve za okupáciu svojho územia. Rusko naposledy predsedalo BR OSN vo februári 2022.

"Ďalším kľúčovým podujatím ruského predsedníctva (v BR OSN) bude otvorená debata na vysokej úrovni o 'skutočnom multilateralizme prostredníctvom ochrany princípov Charty OSN'. Tomuto zasadnutiu bude predsedať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov," uviedla na tlačovom brífingu hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Lavrov podľa jej slov plánuje viesť 25. apríla debatu o situácii na Blízkom východe. "Ruské predsedníctvo v BR OSN 1. apríla je zlý vtip," napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

"Rusko si svoje kreslo uzurpovalo; vedie koloniálnu vojnu; jeho líder je vojnový zločinec, na ktorého vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač za únosy detí," dodal. Predsedníctvo v BR OSN rotuje každý mesiac medzi jej 15 členskými štátmi. Úlohou Ruska bude napríklad určovať agendu tohto medzinárodného orgánu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko chce využiť Moldavsko tak ako Bielorusko, tvrdí prezidentka Sanduová

Moldavská prezidentka Maia Sanduová tvrdí, že Rusko chce použiť jej krajinu proti Ukrajine rovnakým spôsobom, akým Kremeľ využíva Bielorusko. Referuje o tom web newsmaker.md.

Sandu tvrdí, že Rusko sa snaží podkopať a zvrhnúť vládu v Kišiňove, pričom zdôraznila, že moldavské úrady majú dôkazy o takýchto podvratných akciách. „Je jasné, že Rusko sa snaží nastoliť proruskú vládu v Kišiňove s cieľom použiť Moldavsko proti Ukrajine, ako sa to deje napríklad v prípade Bieloruska,“ povedala prezidentka.

Pripomenula tiež nedávne vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina o zámere rozmiestniť na území Bieloruska taktické jadrové zbrane. „Presne to chce Rusko urobiť v prípade Moldavska. Dnes však v Moldavsku existuje nezávislá vláda, volená jeho občanmi, ktorá pracuje v prospech občanov a Moldavska, takže ju nemožno využiť spôsobom, akým by sa využívalo proruské vedenie,“ povedala Sandu.

Moldavsko už skôr vyzvalo Európsku úniu, aby uvalila sankcie na oligarchov, ktorí podľa Sanduovej spolupracujú s Ruskom pri podnecovaní násilia a zvrhnutí vlády. Výzvu Kišiňova následne podporili viacerí ministri zahraničných vecí krajín EÚ, najmä z Francúzska a Estónska.

(sita)

Minúta  |  

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tender na výstavbu R1 po Slovenskú Ľupču

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila verejnú súťaž na výstavbu úseku R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, I. etapa. Predpokladaná hodnota zákazky na realizáciu tejto približne trojkilometrovej rýchlostnej cesty je 89,32 miliónov eur bez DPH. Ako ďalej informuje NDS, lehota na predkladanie ponúk je do 30. mája tohto roku. Predpokladaná lehota výstavby je 960 dní.

Stavba uvedenej rýchlostnej cesty je pokračovaním rýchlostnej cesty R1 Trnava (D1) – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica a prechádza katastrálnymi územiami mestských častí Banskej Bystrice – Senica a Šalková a obce Slovenská Ľupča. Začiatok stavby je v kilometri 169 na konci existujúcej rýchlostnej cesty R1 v Banskej Bystrici, koniec stavby je v mimoúrovňovej križovatke Šalková.

Okrem výstavby samotného úseku plánuje NDS ešte tento rok v banskobystrickom regióne vyhlásiť verejné obstarávanie aj na výstavbu protihlukovej steny na R1 v Banskej Bystrici. Hodnotu tejto zákazky odhaduje na približne 40 miliónov eur.

(sita)

Minúta  |  

Vojaci NATO majú pod velením Rumunska cvičenie v oblasti Čierneho mora

Rumunské námorné sily velili vo štvrtok mnohonárodnému vojenskému cvičeniu NATO v oblasti Čierneho mora. Severoatlantická aliancia sa aj takto snaží posilniť bezpečnosť na svojom juhovýchodnom krídle vzhľadom na vojnu na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AP.

Námorné a letecké cvičenie je súčasťou série manévrov Námorný štít 2023 (Sea Shield), do ktorých je zapojených približne 3400 vojakov z 12 členských štátov NATO a z niektorých partnerských krajín.

Štvrtkové cvičenie v oblasti obce Mahmudia v delte Dunaja preukáže, ako kombinované ozbrojené sily "vedia neutralizovať letecký výsadok nepriateľa" v oblasti priľahlej k tejto plavebnej ceste, uviedli rumunské námorné sily.

Na cvičení a zúčastňuje 30 lodí námorných síl, 14 lietadiel a 15 člnov "rýchleho zásahu" a iných hliadkovacích plavidiel. Cvičenie Námorný štít 2023 sa začalo 20. marca a bude prebiehať do 2. apríla. Sú doň zapojení potápači-experti na zneškodňovanie výbušnín a špecialisti na obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými zbraňami.

NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu posilnilo prítomnosť na svojom východnom krídle a poslalo ďalšie mnohonárodné bojové skupiny do Rumunska, Maďarska, Bulharska a Slovenska.

Rumunsko vstúpilo do NATO v roku 2004 a hrá v aliancii počas vojny na Ukrajine čoraz väčšiu rolu. Vlani v novembri hostilo stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

Minulý mesiac americkí a francúzski vojaci, ktorí sú súčasťou bojovej skupiny NATO v Rumunsku, mali spoločné bojové cvičenia v čiernomorskom výcvikovom areáli Capu Midia. Cvičila sa streľba ostrou muníciou z raketometu HIMARS.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko oznámilo, že naďalej bude USA vopred informovať o testoch rakiet

Rusko bude aj naďalej Spojené štáty vopred informovať o svojich raketových testoch. Bude to robiť aj napriek tomu, že pozastaviloí účasť na Novej dohode START obmedzujúcej počet jadrových zbraní. Oznámil to vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Informuje o tom správa agentúry AP.

Riabkov zmenil svoje vyhlásenie zo stredy, keď uviedol, že Moskva pozastavuje akúkoľvek výmenu informácií s Washingtonom, ktorá vyplývala z Novej dohody START. Ruský prezident Vladimir Putin pozastavil účasť Ruska na zmluve vo februári. Rusko však má podľa Riabkovových štvrtkových vyjadrení záujem na plnení svojho sľubu z februára, že bude USA aj naďalej informovať.

Putin vo februári vyhlásil, že Rusko nemôže akceptovať americké inšpekcie lokalít s jadrovými zbraňami, keďže Washington a jeho spojenci v NATO otvorene deklarovali ako svoj cieľ porážku Ruska na Ukrajine.

Moskva zároveň zdôraznila, že od zmluvy úplne neodstupuje a bude aj naďalej rešpektovať limity v množstvách jadrových zbraní, ktoré Nová dohoda START stanovuje.

Rusko a USA Novú dohodu START podpísali v apríli 2010 v Prahe a do platnosti vstúpila vo februári 2011. Obe krajiny si na jej základe vopred vymieňali informácie o plánovaných testoch a rozmiestnení jadrových zbraní.

Takéto upozornenia boli celé desaťročia dôležitou súčasťou strategickej stability. Rusko a USA si mohli na ich základe správne vyložiť vzájomné kroky a tým sa uistiť, že si test druhej krajiny nepomýlili s raketovým útokom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.