31. marca 2023 | 6:04

Minúta | 31. marca 2023 | 6:04

Štúdia: Vakcína AstraZeneca môže predstavovať vyššie riziko úmrtia na srdcové problémy pre mladé ženy

Mladé ženy, ktoré dostali aspoň jednu dávku proticovidovej vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, mohli mať väčšiu pravdepodobnosť úmrtia na srdcové problémy do 12 týždňov po očkovaní.

Dokazuje to analýza z Veľkej Británie, ktorá skúmala záznamy po očkovaní a úmrtia. Výsledky tento týždeň publikovali v časopise Nature Communications.

Európska lieková agentúra (EMA) v apríli 2021 uviedla, že tvorba krvných zrazenín by sa mala uvádzať ako zriedkavý vedľajší účinok. Spojené kráľovstvo v tom istom mesiaci zakázalo touto vakcínou očkovať mladých ľudí do tridsať rokov. Zrazeniny bránia prietoku krvi, čo môže spôsobiť srdcový infarkt alebo mŕtvicu.

Výskumníci používali prepojené údaje o očkovaní a úmrtiach v dôsledku akejkoľvek príčiny u ľudí vo veku 12 až 29 rokov. Zamerali sa na údaje od 8. decembra 2020, keď sa vakcíny začali za Lamanšským prielivom prvýkrát používať.

Vedci nezistili vyššiu úmrtnosť v dôsledku akéhokoľvek zdravotného problému v priebehu 12 týždňov po očkovaní v porovnaní s obdobím viac ako 12 týždňov po akejkoľvek dávke.

Z analýzy však vyplýva, že na stotisíc mladých žien, ktoré sa zaočkovali aspoň jednou dávkou AstraZeneca pripadá šesť úmrtí na kardiologické problémy. Táto príčina úmrtia sa u týchto žien vyskytla 3,5-krát častejšie v priebehu 12 týždňov po očkovaní ako po 12-týždňovom období. V praxi tak 11 z 15 takýchto úmrtí u mladých žien, ku ktorým došlo do 12 týždňov po prvej dávke AstraZeneca, pravdepodobne súvisí s vakcínou.

Štúdia nepreukázala, že ženy usmrtili práve vakcíny.

U mužov sa zas častejšie vyskytla smrť v dôsledku kardiologických problémov po druhej dávke mRNA vakcín.

Začiatkom predminulého roka sa v Spojenom kráľovstve očkovali najmä zdravotnícki pracovníci a rizikové skupiny, ktorým by mohlo ochorenie COVID-19 spôsobiť zdravotné problémy ústiace do hospitalizácie alebo rovno smrť. „Je možné, že ľudia, ktorí sú klinicky extrémne zraniteľní, sú náchylnejší na vedľajšie účinky očkovania,“ povedal Vahé Nafilyan, jeden z vedúcich výskumníkov štúdie. Výsledky preto podľa neho nemožno zovšeobecniť na populáciu ako celok.

Keďže štúdia dokázala, že pozitívny test na SARS-CoV-2 sa tiež spája so zvýšenou úmrtnosťou, treba podľa odborníka posúdiť aj prínosy očkovania, hoci nesie určité riziká.

(est)

30. marca 2023 | 21:21

Minúta | 30. marca 2023 | 21:21

Biely dom podporuje právo na pokojné protesty vo Francúzsku

Biely dom vo štvrtok vyhlásil, že podporuje všeobecné právo pokojne protestovať. Reagoval tým na demonštrácie Francúzov proti nepopulárnej dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona a policajnú brutalitu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Podporujeme právo ľudí protestovať, vyjadrovať svoje názory a pokojne demonštrovať, tak vo Francúzsku, ako kdekoľvek inde," povedal hovorca rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, keď sa ho novinári pýtali na situáciu vo Francúzsku.

Francúzsku políciu ostro kritizovali organizácie na ochranu ľudských a občianskych práv za tvrdú reakciu voči demonštrantom. Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová minulý týždeň vyhlásila, že polícia nemôže blokovať demonštrantov alebo s nimi zle zaobchádzať len preto, že niekoľko ľudí podnecuje násilie.

"Občasné násilnosti niektorých protestujúcich alebo iné trestuhodné činy páchané inými osobami počas protestu nemôžu ospravedlňovať nadmerné použitie sily zástupcami štátu," uviedla Mijatovičová. "Tieto činy nestačia na to, aby boli pokojní protestujúci zbavení svojho práva na slobodné zhromažďovanie," dodala.

Prezident Macron vo štvrtok vyhlásil, že protesty ho neodradia od zavádzania reformy dôchodkového systému, ani od reformy lepšieho využívania vody, ktorá tiež vyvoláva odpor. "Je spor okolo reformy, ale to neznamená, že všetko ostatné sa musí hneď zastaviť. Musíme pokračovať v práci," povedal Macron neďaleko alpskej dediny Savines-le-Lac.

(tasr, min)

30. marca 2023 | 18:31

Minúta | 30. marca 2023 | 18:31

Ambulancie združené v ZAP predĺžili zmluvy s VšZP aj Dôverou

Ambulancie združené v Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) sa dohodli na pokračovaní zmluvných dodatkov so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) aj so súkromnou poisťovňou Dôvera. Pre TASR to potvrdila výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová. So súkromnou zdravotnou poisťovňou Union majú zmluvy platné už od 1. februára.

"Veríme, že poisťovne využili všetky možné zdroje, tak to aj prezentovali, zároveň sa nám zmluvne zaviazali, že nám garantujú 20-percentné medziročné zvýšenie. Ak by k takému niečomu nedošlo alebo by sa javilo, že sa to nedopĺňa, tak sa opäť vrátime do rokovaní," priblížila Trenčanská Bedušová.

ZAP však napriek dohode nie je s konečnou úpravou dodatkov spokojný. Pre ambulantný sektor je podľa neho v sektore vyčlenené nedostatočné množstvo financií. "Môže za to predovšetkým energetická kríza. Nevieme preto od 1. apríla garantovať, že nebude určité množstvo ambulancií, ktoré budú nútené vyberať od pacientov poplatok za spoluúčasť alebo istý energetický poplatok, aby ambulancie udržali," vysvetlila.

Na predĺžení zmlúv od 1. apríla sa s VšZP dohodli aj ambulancie združené v Zdravite. Jej šéf Marián Šóth pre TASR potvrdil, že na podpise dodatkov na ďalší rok sa dohodli už aj s Dôverou. S Unionom zmluvy predĺžili ešte v marci.

Pôvodné zmluvy ambulancií s VšZP a Dôverou boli platné do konca marca. Dohode o ich predĺžení predchádzalo vydanie vyhlášky o prerozdeľovacom mechanizme pre zdravotné poisťovne. Rezort zdravotníctva v nej na zabezpečenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti vyčlenil o 20 percent zdrojov viac oproti roku 2022, čo predstavuje nárast o 284 miliónov eur.

(tasr, min)

30. marca 2023 | 18:18

Minúta | 30. marca 2023 | 18:18

Francúzsky prezident Macron predstavil plán na lepšie hospodárenie s vodou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok predstavil nový plán na lepšie hospodárenie s vodou a zdôraznil, že ani súčasné demonštrácie reformy nezastavia. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Plán na záchranu zásob vody zahŕňa 50 opatrení vrátane opráv netesných potrubí, prispôsobenie využívania vody poľnohospodármi a jadrovým priemyslom. Hovorí tiež o zdražení vody pre tých, ktorí ju nadužívajú.

"Tvárou v tvár zmenám nevyhnutne existujú obmedzenia, musíme ich vysvetliť, podeliť sa o nich a upozorniť každého na zodpovednosť," povedal Macron v obci Savines-le-Lac vo francúzskych Alpách.

Prezident čelí hnevu verejnosti a masovým demonštráciám pre presadenie reformy dôchodkového systému, ktorá zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Aj v Savines-le-Lac ho čakali demonštranti s transparentmi. Najmenej dvoch zadržala polícia.

"O reforme sa vedú spory, ale to neznamená, že všetko ostatné by sa malo zastaviť… Musíme pokračovať v práci," uviedol prezident. Francúzsko vlani sužovali rekordné horúčavy a túto zimu zaznamenalo rekordne nízke zrážky. Úrovne pozemnej vody boli 1. marca 80 percent pod priemerom pre toto ročné obdobie.

Macron povedal, že do roku 2030 chce opätovne využiť 10 percent všetkej vody vo Francúzsku. "Rozhodli sme sa, že v priebehu piatich rokov spustíme 1000 projektov na recykláciu a opätovné použitie vody. Chceme znovu použiť 300 miliónov kubických metrov vody," povedal.

(tasr, min)

30. marca 2023 | 17:27

Minúta | 30. marca 2023 | 17:27

Prezidentka podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv

Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas týždňa podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv. Podľa novely budú môcť verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vykonávať systematické návštevy miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, a zisťovať, ako sa s nimi zaobchádza.

Má ísť o miesta, kde sú osoby obmedzené na osobnej slobode na základe rozhodnutia verejnej moci, ale napríklad aj o psychiatrické zariadenia, kde môžu byť osoby umiestnené dobrovoľne, ale ich sloboda je z terapeutických dôvodov obmedzená.

Tiež má ísť o domovy sociálnych služieb alebo liečebne pre dlhodobo chorých. Ombudsman a komisári nebudú mať rozhodovacie alebo sankčné právomoci. Svoju činnosť budú vykonávať len cez svoje už existujúce oprávnenia.

Právna úprava sleduje vytvorenie národného preventívneho mechanizmu v zmysle ustanovení opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu. Cieľom opčného protokolu je "zaviesť systém pravidelných návštev vykonávaných nezávislými medzinárodnými a národnými orgánmi na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody, v záujme predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu".

Osoby obmedzené na osobnej slobode sú podľa ministerstva spravodlivosti vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania.

"Zlému zaobchádzaniu sa nedá úplne zabrániť, avšak zavedením účinných kontrolných mechanizmov je možné mu predchádzať alebo aspoň znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu," podotkol rezort s tým, že orgány vybavené navrhovanou pôsobnosťou budú spĺňať všetky kritériá kladené opčným protokolom na vnútroštátne preventívne mechanizmy. Tieto mechanizmy nemajú nahrádzať existujúce štátne orgány vykonávajúce kontrolu alebo dohľad, ale ich dopĺňať.

(tasr, min)

30. marca 2023 | 17:07

Minúta | 30. marca 2023 | 17:07

Lavrov bude v apríli predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku

Moskva vo štvrtok oznámila, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bude predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v apríli. Rusko vtedy prevezme rotujúce predsedníctvo v tomto medzinárodnom orgáne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Rusko viackrát vyhlásilo, že v OSN čelí nepriateľskému "kolektívnemu Západu", ktorý bojkotuje Rusko od začiatku invázie na Ukrajine. Ukrajina vyzvala na vylúčenie Ruska z BR OSN práve za okupáciu svojho územia. Rusko naposledy predsedalo BR OSN vo februári 2022.

"Ďalším kľúčovým podujatím ruského predsedníctva (v BR OSN) bude otvorená debata na vysokej úrovni o 'skutočnom multilateralizme prostredníctvom ochrany princípov Charty OSN'. Tomuto zasadnutiu bude predsedať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov," uviedla na tlačovom brífingu hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Lavrov podľa jej slov plánuje viesť 25. apríla debatu o situácii na Blízkom východe. "Ruské predsedníctvo v BR OSN 1. apríla je zlý vtip," napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

"Rusko si svoje kreslo uzurpovalo; vedie koloniálnu vojnu; jeho líder je vojnový zločinec, na ktorého vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač za únosy detí," dodal. Predsedníctvo v BR OSN rotuje každý mesiac medzi jej 15 členskými štátmi. Úlohou Ruska bude napríklad určovať agendu tohto medzinárodného orgánu.

(tasr, min)

30. marca 2023 | 16:56

Minúta | 30. marca 2023 | 16:56

Rusko chce využiť Moldavsko tak ako Bielorusko, tvrdí prezidentka Sanduová

Moldavská prezidentka Maia Sanduová tvrdí, že Rusko chce použiť jej krajinu proti Ukrajine rovnakým spôsobom, akým Kremeľ využíva Bielorusko. Referuje o tom web newsmaker.md.

Sandu tvrdí, že Rusko sa snaží podkopať a zvrhnúť vládu v Kišiňove, pričom zdôraznila, že moldavské úrady majú dôkazy o takýchto podvratných akciách. „Je jasné, že Rusko sa snaží nastoliť proruskú vládu v Kišiňove s cieľom použiť Moldavsko proti Ukrajine, ako sa to deje napríklad v prípade Bieloruska,“ povedala prezidentka.

Pripomenula tiež nedávne vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina o zámere rozmiestniť na území Bieloruska taktické jadrové zbrane. „Presne to chce Rusko urobiť v prípade Moldavska. Dnes však v Moldavsku existuje nezávislá vláda, volená jeho občanmi, ktorá pracuje v prospech občanov a Moldavska, takže ju nemožno využiť spôsobom, akým by sa využívalo proruské vedenie,“ povedala Sandu.

Moldavsko už skôr vyzvalo Európsku úniu, aby uvalila sankcie na oligarchov, ktorí podľa Sanduovej spolupracujú s Ruskom pri podnecovaní násilia a zvrhnutí vlády. Výzvu Kišiňova následne podporili viacerí ministri zahraničných vecí krajín EÚ, najmä z Francúzska a Estónska.

(sita)

30. marca 2023 | 16:48

Minúta | 30. marca 2023 | 16:48

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tender na výstavbu R1 po Slovenskú Ľupču

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila verejnú súťaž na výstavbu úseku R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, I. etapa. Predpokladaná hodnota zákazky na realizáciu tejto približne trojkilometrovej rýchlostnej cesty je 89,32 miliónov eur bez DPH. Ako ďalej informuje NDS, lehota na predkladanie ponúk je do 30. mája tohto roku. Predpokladaná lehota výstavby je 960 dní.

Stavba uvedenej rýchlostnej cesty je pokračovaním rýchlostnej cesty R1 Trnava (D1) – Nitra – Žarnovica – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica a prechádza katastrálnymi územiami mestských častí Banskej Bystrice – Senica a Šalková a obce Slovenská Ľupča. Začiatok stavby je v kilometri 169 na konci existujúcej rýchlostnej cesty R1 v Banskej Bystrici, koniec stavby je v mimoúrovňovej križovatke Šalková.

Okrem výstavby samotného úseku plánuje NDS ešte tento rok v banskobystrickom regióne vyhlásiť verejné obstarávanie aj na výstavbu protihlukovej steny na R1 v Banskej Bystrici. Hodnotu tejto zákazky odhaduje na približne 40 miliónov eur.

(sita)

30. marca 2023 | 16:29

Minúta | 30. marca 2023 | 16:29

Vojaci NATO majú pod velením Rumunska cvičenie v oblasti Čierneho mora

Rumunské námorné sily velili vo štvrtok mnohonárodnému vojenskému cvičeniu NATO v oblasti Čierneho mora. Severoatlantická aliancia sa aj takto snaží posilniť bezpečnosť na svojom juhovýchodnom krídle vzhľadom na vojnu na Ukrajine. Informuje o tom správa agentúry AP.

Námorné a letecké cvičenie je súčasťou série manévrov Námorný štít 2023 (Sea Shield), do ktorých je zapojených približne 3400 vojakov z 12 členských štátov NATO a z niektorých partnerských krajín.

Štvrtkové cvičenie v oblasti obce Mahmudia v delte Dunaja preukáže, ako kombinované ozbrojené sily "vedia neutralizovať letecký výsadok nepriateľa" v oblasti priľahlej k tejto plavebnej ceste, uviedli rumunské námorné sily.

Na cvičení a zúčastňuje 30 lodí námorných síl, 14 lietadiel a 15 člnov "rýchleho zásahu" a iných hliadkovacích plavidiel. Cvičenie Námorný štít 2023 sa začalo 20. marca a bude prebiehať do 2. apríla. Sú doň zapojení potápači-experti na zneškodňovanie výbušnín a špecialisti na obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými zbraňami.

NATO v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu posilnilo prítomnosť na svojom východnom krídle a poslalo ďalšie mnohonárodné bojové skupiny do Rumunska, Maďarska, Bulharska a Slovenska.

Rumunsko vstúpilo do NATO v roku 2004 a hrá v aliancii počas vojny na Ukrajine čoraz väčšiu rolu. Vlani v novembri hostilo stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO.

Minulý mesiac americkí a francúzski vojaci, ktorí sú súčasťou bojovej skupiny NATO v Rumunsku, mali spoločné bojové cvičenia v čiernomorskom výcvikovom areáli Capu Midia. Cvičila sa streľba ostrou muníciou z raketometu HIMARS.

(tasr)