Preskočiť na obsah
  |  

Slovák chcel sprostredkovať Rusom predaj zbraní z KĽDR. Spojené štáty naň uvalili sankcie

Rusko sa naďalej aktívne snaží získať zbrane od Severnej Kórey na vedenie vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. USA v tejto súvislosti uvalili sankcie na občana SR.

"Máme nové informácie, že Rusko sa aktívne snaží získať ďalšiu muníciu zo Severnej Kórey," povedal Kirby. Dodal, že Rusko ponúka Severnej Kórei za zbrane a muníciu potraviny.

Americké ministerstvo financií ešte predtým vo štvrtok oznámilo, že uvalilo sankcie na občana SR Ašota Mrktyčeva za pokus o sprostredkovanie predaja zbraní zo Severnej Kórey do Ruska.

Mrktyčev podľa amerického rezortu financií koncom roku 2022 a začiatkom roku 2023 spolupracoval s predstaviteľmi KĽDR a získal viac ako dve desiatky druhov zbraní a munície. Tie mal dodať Rusku výmenou za "komerčné lietadlá, suroviny a ďalší tovar".

(tasr, min)

  |  

Ambulancie združené v ZAP predĺžili zmluvy s VšZP aj Dôverou

Ambulancie združené v Zväze ambulantných poskytovateľov (ZAP) sa dohodli na pokračovaní zmluvných dodatkov so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) aj so súkromnou poisťovňou Dôvera. Pre TASR to potvrdila výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová. So súkromnou zdravotnou poisťovňou Union majú zmluvy platné už od 1. februára.

"Veríme, že poisťovne využili všetky možné zdroje, tak to aj prezentovali, zároveň sa nám zmluvne zaviazali, že nám garantujú 20-percentné medziročné zvýšenie. Ak by k takému niečomu nedošlo alebo by sa javilo, že sa to nedopĺňa, tak sa opäť vrátime do rokovaní," priblížila Trenčanská Bedušová.

ZAP však napriek dohode nie je s konečnou úpravou dodatkov spokojný. Pre ambulantný sektor je podľa neho v sektore vyčlenené nedostatočné množstvo financií. "Môže za to predovšetkým energetická kríza. Nevieme preto od 1. apríla garantovať, že nebude určité množstvo ambulancií, ktoré budú nútené vyberať od pacientov poplatok za spoluúčasť alebo istý energetický poplatok, aby ambulancie udržali," vysvetlila.

Na predĺžení zmlúv od 1. apríla sa s VšZP dohodli aj ambulancie združené v Zdravite. Jej šéf Marián Šóth pre TASR potvrdil, že na podpise dodatkov na ďalší rok sa dohodli už aj s Dôverou. S Unionom zmluvy predĺžili ešte v marci.

Pôvodné zmluvy ambulancií s VšZP a Dôverou boli platné do konca marca. Dohode o ich predĺžení predchádzalo vydanie vyhlášky o prerozdeľovacom mechanizme pre zdravotné poisťovne. Rezort zdravotníctva v nej na zabezpečenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti vyčlenil o 20 percent zdrojov viac oproti roku 2022, čo predstavuje nárast o 284 miliónov eur.

(tasr, min)

  |  

Francúzsky prezident Macron predstavil plán na lepšie hospodárenie s vodou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok predstavil nový plán na lepšie hospodárenie s vodou a zdôraznil, že ani súčasné demonštrácie reformy nezastavia. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Plán na záchranu zásob vody zahŕňa 50 opatrení vrátane opráv netesných potrubí, prispôsobenie využívania vody poľnohospodármi a jadrovým priemyslom. Hovorí tiež o zdražení vody pre tých, ktorí ju nadužívajú.

"Tvárou v tvár zmenám nevyhnutne existujú obmedzenia, musíme ich vysvetliť, podeliť sa o nich a upozorniť každého na zodpovednosť," povedal Macron v obci Savines-le-Lac vo francúzskych Alpách.

Prezident čelí hnevu verejnosti a masovým demonštráciám pre presadenie reformy dôchodkového systému, ktorá zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov. Aj v Savines-le-Lac ho čakali demonštranti s transparentmi. Najmenej dvoch zadržala polícia.

"O reforme sa vedú spory, ale to neznamená, že všetko ostatné by sa malo zastaviť… Musíme pokračovať v práci," uviedol prezident. Francúzsko vlani sužovali rekordné horúčavy a túto zimu zaznamenalo rekordne nízke zrážky. Úrovne pozemnej vody boli 1. marca 80 percent pod priemerom pre toto ročné obdobie.

Macron povedal, že do roku 2030 chce opätovne využiť 10 percent všetkej vody vo Francúzsku. "Rozhodli sme sa, že v priebehu piatich rokov spustíme 1000 projektov na recykláciu a opätovné použitie vody. Chceme znovu použiť 300 miliónov kubických metrov vody," povedal.

(tasr, min)

  |  

Prezidentka podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv

Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas týždňa podpísala novelu zákona o verejnom ochrancovi práv. Podľa novely budú môcť verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím vykonávať systematické návštevy miest, kde sa nachádzajú osoby obmedzené na osobnej slobode, a zisťovať, ako sa s nimi zaobchádza.

Má ísť o miesta, kde sú osoby obmedzené na osobnej slobode na základe rozhodnutia verejnej moci, ale napríklad aj o psychiatrické zariadenia, kde môžu byť osoby umiestnené dobrovoľne, ale ich sloboda je z terapeutických dôvodov obmedzená.

Tiež má ísť o domovy sociálnych služieb alebo liečebne pre dlhodobo chorých. Ombudsman a komisári nebudú mať rozhodovacie alebo sankčné právomoci. Svoju činnosť budú vykonávať len cez svoje už existujúce oprávnenia.

Právna úprava sleduje vytvorenie národného preventívneho mechanizmu v zmysle ustanovení opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu. Cieľom opčného protokolu je "zaviesť systém pravidelných návštev vykonávaných nezávislými medzinárodnými a národnými orgánmi na miestach, kde sú ľudia pozbavení ich slobody, v záujme predchádzania mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu".

Osoby obmedzené na osobnej slobode sú podľa ministerstva spravodlivosti vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania.

"Zlému zaobchádzaniu sa nedá úplne zabrániť, avšak zavedením účinných kontrolných mechanizmov je možné mu predchádzať alebo aspoň znižovať pravdepodobnosť jeho výskytu," podotkol rezort s tým, že orgány vybavené navrhovanou pôsobnosťou budú spĺňať všetky kritériá kladené opčným protokolom na vnútroštátne preventívne mechanizmy. Tieto mechanizmy nemajú nahrádzať existujúce štátne orgány vykonávajúce kontrolu alebo dohľad, ale ich dopĺňať.

(tasr, min)

  |  

Lavrov bude v apríli predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku

Moskva vo štvrtok oznámila, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bude predsedať zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN v apríli. Rusko vtedy prevezme rotujúce predsedníctvo v tomto medzinárodnom orgáne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Rusko viackrát vyhlásilo, že v OSN čelí nepriateľskému "kolektívnemu Západu", ktorý bojkotuje Rusko od začiatku invázie na Ukrajine. Ukrajina vyzvala na vylúčenie Ruska z BR OSN práve za okupáciu svojho územia. Rusko naposledy predsedalo BR OSN vo februári 2022.

"Ďalším kľúčovým podujatím ruského predsedníctva (v BR OSN) bude otvorená debata na vysokej úrovni o 'skutočnom multilateralizme prostredníctvom ochrany princípov Charty OSN'. Tomuto zasadnutiu bude predsedať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov," uviedla na tlačovom brífingu hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Lavrov podľa jej slov plánuje viesť 25. apríla debatu o situácii na Blízkom východe. "Ruské predsedníctvo v BR OSN 1. apríla je zlý vtip," napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

"Rusko si svoje kreslo uzurpovalo; vedie koloniálnu vojnu; jeho líder je vojnový zločinec, na ktorého vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač za únosy detí," dodal. Predsedníctvo v BR OSN rotuje každý mesiac medzi jej 15 členskými štátmi. Úlohou Ruska bude napríklad určovať agendu tohto medzinárodného orgánu.

(tasr, min)

  |  

Rusko chce využiť Moldavsko tak ako Bielorusko, tvrdí prezidentka Sanduová

Moldavská prezidentka Maia Sanduová tvrdí, že Rusko chce použiť jej krajinu proti Ukrajine rovnakým spôsobom, akým Kremeľ využíva Bielorusko. Referuje o tom web newsmaker.md.

Sandu tvrdí, že Rusko sa snaží podkopať a zvrhnúť vládu v Kišiňove, pričom zdôraznila, že moldavské úrady majú dôkazy o takýchto podvratných akciách. „Je jasné, že Rusko sa snaží nastoliť proruskú vládu v Kišiňove s cieľom použiť Moldavsko proti Ukrajine, ako sa to deje napríklad v prípade Bieloruska,“ povedala prezidentka.

Pripomenula tiež nedávne vyhlásenie ruského vodcu Vladimira Putina o zámere rozmiestniť na území Bieloruska taktické jadrové zbrane. „Presne to chce Rusko urobiť v prípade Moldavska. Dnes však v Moldavsku existuje nezávislá vláda, volená jeho občanmi, ktorá pracuje v prospech občanov a Moldavska, takže ju nemožno využiť spôsobom, akým by sa využívalo proruské vedenie,“ povedala Sandu.

Moldavsko už skôr vyzvalo Európsku úniu, aby uvalila sankcie na oligarchov, ktorí podľa Sanduovej spolupracujú s Ruskom pri podnecovaní násilia a zvrhnutí vlády. Výzvu Kišiňova následne podporili viacerí ministri zahraničných vecí krajín EÚ, najmä z Francúzska a Estónska.

(sita)