Pandemická komisia sa na utorkovom rokovaní zaoberá otázkou dodávok ruskej vakcíny Sputnik. Potvrdil to premiér Igor Matovič na sociálnej sieti s tým, že by mala vláda začať s rokovaním s ruskou stranou o dodávkach.
Téme sa podľa slov predsedov viacerých koaličných poslaneckých klubov venovala aj pondelková koaličná rada. Šéfovia klubov Anna Zemanová, Michal Šipoš a Peter Pčolinský pre TASR uviedli, že v otázke nákupu vakcíny sa čaká na odporúčanie pandemickej komisie. Problém má predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, ktorá chce počkať na výsledky rokovaní výrobcov Sputnika s Európskou agentúrou pre lieky (EMA).
"Všetci špičkoví slovenskí odborníci na infektológiu, imunológiu a epidemiológiu prišli na zasadnutie komisie so stanoviskom, že vzhľadom na katastrofálne meškanie dodávok EÚ registrovaných vakcín je na mieste, aby vláda začala rokovať s ruskou stranou o dodávke vakcín Sputnik V," tvrdí premiér s tým, že niektorí politici sú proti názoru odborníkov. Sputnik označil za vakcínu s vynikajúcou účinnosťou. "A v situácii, v ktorej sa nachádzame, by sa ňou dobrovoľne dali zaočkovať milióny ľudí na Slovensku," dodal.
Remišová: Ľudia nemôžu byť pokusnými králikmi
Remišová pre TASR uviedla, že ľudia na Slovensku nemôžu byť pokusnými králikmi a treba počkať na hodnotenie zo strany EMA. Výrobca Sputnika už podľa Remišovej s agentúrou konzultuje postupy a v krátkom čase by sa mohlo začať oficiálne hodnotenie. Zdôraznila, že strana Za ľudí podporuje očkovanie všetkými dostupnými vakcínami, ale až po riadnom preskúmaní ich bezpečnosti a účinnosti na rôzne vekové skupiny zo strany EMA. "Vakcíny tam hodnotia desiatky expertov z celej Európy a vďaka veľmi prísnemu hodnoteniu, jednému z najprísnejších na svete, si môžu byť ľudia na Slovensku istí, že sa využívajú iba tie najlepšie očkovacie látky," zdôraznila s tým, že očkovanie je založené na dôvere a skratky sa nám môžu vypomstiť.
Téme sa venovala aj koaličná rada v pondelok. "Jedna z tém včerajšej koaličnej rady bol aj nákup ruskej vakcíny Sputnik, o ktorej však dnes bude rozhodovať pandemická komisia, respektíve sa prihliada na jej rozhodnutie, či Slovensko nakúpi aj túto vakcínu," povedal pre TASR Pčolinský. Dodal, že Sme rodina podporuje aj nákup ruskej vakcíny. Podľa Zemanovej ostala diskusia otvorená s tým, že sa treba poradiť s pandemickou komisiou. Podotkla, že vakcína zatiaľ nemá príslušné registrácie od EMA ani Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL). "V oblasti registrácie sa treba obrátiť na ŠÚKL, či sú schopní ju zaregistrovať. Bez príslušnej registrácie s tým nebudeme súhlasiť," poznamenala.
Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Monika Jankovská bude stíhaná na slobode, z väzby ju prepustili. Rozhodnutie nie je právoplatné.
Rozhodol o tom sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. TASR o tom informovala hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková. Monika Jankovská má nosiť monitorovací náramok a byť pod dohľadom úradov. Rozhodnutie nie je právoplatné, rozhodovať má Najvyšší súd SR. Prokurátorka Valéria Simonová totiž avizovala sťažnosť voči rozhodnutiu.
"Sudca pre prípravné konanie obvinenú M. J. prepustil z väzby na slobodu a súčasne väzbu obvinenej nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Súd obvinenej uložil povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu miesta pobytu, uložil jej povinnosti a obmedzenia a nariadil kontrolu obvinenej technickými prostriedkami – zariadením na určenie polohy," vysvetlila ďalej hovorkyňa.
Jankovská je vo väzenskej nemocnici
"Sudca rozhodol tak, že ju (Moniku J., pozn. TASR) prepustil z väzby na slobodu, pričom jej uložil primerané povinnosti a obmedzenia, respektíve nahradil nimi väzbu a zároveň pod dohľadom probačného a mediačného úradníka," potvrdil obhajca Moniky Jankovskej Peter Erdős s tým, že si počká na právoplatné rozhodnutie. Na utorkovom výsluchu sa jeho klientka nezúčastnila vzhľadom na jej zlý zdravotný stav. Pripomenul, že Monika Jankovská je vo väzenskej nemocnici.
Pôvodne mala byť Monika Jankovská väzobne stíhaná do 11. marca. Vo väzbe bola od minuloročnej marcovej akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pod názvom Búrka. Príslušníci NAKA vtedy zadržali 13 sudcov, pričom padli obvinenia z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. Ďalšie obvinenia pribudli Monike Jankovskej po minuloročnej októbrovej akcii Víchrica. Od septembra 2020 je obvinená aj v kauze prebratia trenčianskeho baru Fatima. Koncom januára sa pokúsila vo väzení v Banskej Bystrici spáchať samovraždu.
Katolícki biskupi Slovenska so znepokojením vnímajú, ako sa sčítanie obyvateľov stáva nástrojom politického boja a kampane namierenej proti cirkvi. Zhodli sa na tom počas utorkového online plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska. Zároveň vyzvali na otvorenie kostolov.
"História poskytuje nemálo príkladov, keď sa sčítania stali obeťou politických záujmov, ktorým realita nevyhovovala. Žiaľ, situácia ukazuje, že takéto spôsoby manipulácie nepatria len do minulosti," uviedli biskupi. Podľa nich vyzývať ľudí, aby sa k svojmu vierovyznaniu neprihlásili, je nielen prejavom intolerancie voči náboženstvu, formou útoku na náboženskú slobodu, ale aj zámerným úsilím o znehodnotenie sčítania.
"Ak takúto iniciatívu vyvíjajú a investujú do nej súkromné osoby, ako bolo možné vnímať v uplynulých týždňoch, je to zvláštne. Ak sa však ukáže, že s tým prichádza aj jedna z vládnych strán, ba využíva na tento účel silu médií, smeruje to k popretiu zmyslu samotného sčítania," uviedli.
Biskupi tvrdia, že by bolo nepredstaviteľné, ak by sa niekto pokúsil presviedčať príslušníkov národnostných menšín, nech sa neprihlásia k svojej národnosti, aby sa tak znížili príspevky na ich podporu. "V prípade príslušnosti k vierovyznaniu sa to však bez váhania robí. Keď sa sčítanie stane prostriedkom politickej kampane a šírenia animozity voči cirkvám, jeho výsledky nebudú mať výpovednú hodnotu," poznamenala Konferencia biskupov Slovenska (KBS).
Na Slovensku sa od pondelka 15. februára začalo sčítanie obyvateľov. Prvýkrát vo svojej histórii je založené na kombinácii už existujúcich údajov s údajmi od obyvateľov a je plne elektronické. Obyvateľ sa sčíta sám.
Elektronické sčítanie samovyplnením formulára potrvá do 31. marca. Asistované sčítanie bude od apríla do konca októbra. Informuje o tom Štatistický úrad SR na webe scitanie.sk.
Opustila cirkev veriacich?
KBS tiež hovorí o duchovnom trápení, s ktorým sa na biskupov obracia čoraz viac veriacich. Tvrdia, že svätá spoveď a sväté prijímanie boli pre veriacich vždy zdrojom povzbudenia, sily a vnútornej rovnováhy. Teraz sú však mesiace bez sviatostí a nemajú legitímny spôsob, ako ich prijať.
Uviedli to v liste predsedovi vlády a členom vlády. Zároveň ich žiadajú, aby našli iný, primeraný spôsob nastavenia opatrení vo vzťahu k duchovným potrebám. Ide o zmenu postoja, ako ho ešte minulý týždeň pre Štandard tlmočil hovorca KBS Martin Kramara.
"Sme ochotní zniesť obmedzenia – avšak úplný, dlhodobý a celoplošný zákaz verejných bohoslužieb, ako aj praktické znemožnenie vysluhovania sviatostí je neúnosné," uviedla KBS.
Preto žiadajú vládu, aby našla iný spôsob nastavenia opatrení vo vzťahu k duchovným potrebám. Poukazujú pritom na nárast počtu zaočkovaných ľudí, ktorí by sa mohli zúčastňovať na bohoslužbách bez rizika ochorenia.
Biskupi tvrdia, že veriaci majú pocit, že ich "cirkev v ťažkom čase opustila". Poukazujú pritom na to, že opatrenia im prakticky zväzujú ruky a znemožňujú pôsobenie.
"Nejde len o hromadné podujatia, ale aj o individuálnu pastoračnú službu. Pritom okolité krajiny také tvrdé reštrikcie cirkvám nezaviedli. Mrzí nás, keď na niektorom mieste ľudia stratili trpezlivosť a prekročili pravidlá, hoci na ne stále upozorňujeme. Máme vytrvalú ochotu spolupracovať na zápase s pandémiou," dodala KBS s tým, že žiada o pochopenie ich situácie.
Minister zahraničných a európskych záležitostí SR Ivan Korčok nepodporuje vystúpenie Slovenska z Vyšehradskej skupiny. Nechce však, aby sa profilovala v rámci Európskej únie ako politický blok. Nepovažuje to za dobrú voľbu. Uviedol to na sociálnej sieti pri príležitosti pondelkového 30. výročia založenia Vyšehradskej skupiny.
Korčok pripomenul, že Slovensko sa k regionálnej spolupráci vo V4 zaviazalo aj v programovom vyhlásení vlády. Odmietol obvinenia zo spochybňovania úlohy V4 a poukázal na to, že podobne ako Česko, Maďarsko a Poľsko, aj Slovensko využíva toto zoskupenie na presadzovanie záujmov SR a posilňovanie svojich národných pozícií.
Šéf slovenskej diplomacie varoval, že ak sa V4 bude v EÚ dlhodobo profilovať ako politický blok, môžu tak začať uvažovať i iné štáty v rámci regionálnych zoskupení, ako napríklad krajiny Beneluxu, pobaltské štáty, juhoeurópske či severoeurópske krajiny. "Ak by tak totiž robili v EÚ všetci, tak to bude vyzerať v Únii úplne inak a mám vážne pochybnosti, či chceme práve toto," povedal.
Korčok menoval viacero oblastí, v ktorých členské štáty V4 zastávajú odlišné názory, ako napríklad plynovod Severný prúd 2, postoj voči Ukrajine, ktorú Budapešť otvorene kritizuje a aj blokuje v NATO. "Vo V4 vedľa seba žijú diametrálne odlišné pozície na obrannú spoluprácu s USA. Poľsko chce mať doma americké základne, dokonca je ochotné za ne zaplatiť, zatiaľ čo u nás sa z obrannej dohody s USA urobila najväčšia hrozba našej štátnej suverenity, a na Slovensku nikomu nevadí, že takúto dohodu bez problémov podpísali naši maďarskí susedia," dodal minister pred odletom do Varšavy.
Korčok navštívi počas pondelka a utorka (16. 2.) postupne Poľsko, Chorvátsko, Rumunsko a Ukrajinu. Počas návštevy bude s rezortnými partnermi rokovať o aktuálnych otázkach bilaterálnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej agendy.
V4 nadobudla v posledných rokoch význam na európskej politickej mape najmä v súvislosti s koordinovaným odporom voči migračným kvótam. Postavil sa proti nim aj vtedajší europoslanec Richard Sulík a v roku 2016 sa nechal počuť, že táto skupina by mala svoju spoluprácu "zintenzívniť". Korčok je nominantom SaS.
Na Slovensku sa od pondelka začína sčítanie obyvateľov. Prvýkrát vo svojej histórii je založené na kombinácii už existujúcich údajov s údajmi od obyvateľov a je plne elektronické. Obyvateľ sa sčíta sám. Elektronické sčítanie samovyplnením formulára potrvá do 31. marca. Asistované sčítanie bude od apríla do konca októbra. Informuje o tom Štatistický úrad SR na webe scitanie.sk.
Obyvatelia nájdu elektronický formulár na webovej stránke scitanie.sk, alebo si budú môcť stiahnuť mobilnú aplikáciu. "Aj vzhľadom na pandémiu je sčítanie absolútne bezpečné, pretože samosčítanie sa deje z pohodlia domova obyvateľa, nikto nepríde k nemu domov a nikto ho svojou prítomnosťou neohrozí na zdraví," uviedla pre TASR hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder. V prípade, ak bude niekto potrebovať poradiť, informácie nájde na telefónnom čísle 02 20 92 49 19 alebo na obci, či na stránke Štatistického úradu pre sčítanie v časti najčastejšie otázky.
Všetci obyvatelia Slovenska sú v súlade so zákonom o sčítaní povinní sa sčítať. Pod pojmom obyvateľ sa v tomto prípade rozumie každý, kto má na Slovensku trvalý, prechodný, ale aj tolerovaný pobyt. "Sčítať sa je povinný aj občan Európskej únie, ktorý má na území Slovenska obvyklý pobyt. Sčítať neplnoleté osoby, teda deti, je povinný rodič, respektíve zákonný zástupca," spresnila Stauder.
Za nesplnenie povinnosti hrozí sankcia
Zákon definuje aj sankcie za nesplnenie si zákonnej povinnosti sčítať sa. Obec môže uložiť pokutu vo výške od 25 do 250 eur. "Naším cieľom však nie je pokutovať obyvateľov, ale vyzývať ich ku sčítaniu. To, že sa niekto nezúčastnil sčítania, vyhodnotíme na základe iných zdrojov," podotkla hovorkyňa.
Ak sa obyvateľ nemôže či nevie sčítať sám, alebo s pomocou svojich blízkych, môže využiť asistované sčítanie. To znamená, že buď navštívi kontaktné miesto zriadené obcou, kde ho sčíta stacionárny asistent, alebo môže telefonicky požiadať o mobilného asistenta, ktorý ho navštívi doma a sčíta ho. "Ak sa obyvateľ nemôže sčítať sám, neporuší zákon, pokiaľ počká na ďalšie inštrukcie," upozornila Stauder.
Problém nebudú mať ani hendikepovaní
Pri vypĺňaní elektronického sčítacieho formulára budú ľudia odpovedať na 14 otázok. Týkajú sa miesta pobytu, rodiny, vzdelania, zamestnania, národnosti i náboženstva. Zachovaná ostane aj otázka týkajúca sa druhej národnosti, o ktorej sa v posledných týždňoch viedla diskusia.
Všetky údaje, ktoré obyvateľ uvedie, sa musia vzťahovať k rozhodujúcemu okamihu sčítania, ktorým je polnoc z 31. decembra 2020 na 1. januára 2021. Formuláre, ako aj vysvetlivky sú v slovenskom jazyku a v jazyku národnostných menšín (maďarčine, rómčine, ukrajinčine, rusínskom jazyku), v nemčine, angličtine a aj francúzštine. "Sú prispôsobené aj pre nevidiacich a slabozrakých," poznamenala Stauder.
Vyhodnotenie potrvá dlho
Prvé základné výsledky sčítania chce mať Štatistický úrad SR k dispozícii už v roku sčítania, avšak závisí to od pandemickej situácie. Ďalšie budú k dispozícii v roku 2022. "Komplexne spracované údaje pre národnú i medzinárodnú úroveň budú spracované a publikované najneskôr do začiatku roku 2024," uviedla hovorkyňa.
Sčítanie obyvateľov je jednou z dvoch etáp Sčítania obyvateľov domov a bytov 2021. Prvá etapa – sčítanie domov a bytov trvala od 1. júna 2020 do 12. februára 2021. Vykonávali ju mestá a obce v spolupráci so Štatistickým úradom SR.
Policajný prezident Peter Kovařík nariadil kontrolu postupu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v súvislosti so zbraňami, ktoré zostali v držbe zosnulého kľúčového svedka Františka Böhma. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
"Nariadil som v danej veci prezidiálnu kontrolu. Okrem toho už vec preveruje Úrad inšpekčnej služby (ÚIS), nebudem sa preto bližšie vyjadrovať, pokým nebude vyšetrovanie ukončené. Keď bude záver, že došlo k pochybeniu zo strany vyšetrovateľa, potom rozhodne jeho nadriadený o ďalšom postupe," uviedol vo svojom stanovisku Kovařík.
Riaditeľka tlačového odboru Ministerstva vnútra SR Barbara Túrosová pre TASR uviedla, že ÚIS sa vo veci smrti Böhma bude v trestnom konaní zaoberať možným porušením povinností príslušníkov polície v súvislosti so zbraňou, ktorou bol Böhm usmrtený.
Žilinka hovorí o neprípustnosti
Generálny prokurátor Maroš Žilinka nechá preveriť dôvody, pre ktoré strelné zbrane zostali v Böhmovej držbe. Žilinka považuje za neprípustné, aby osoby obvinené zo závažnej organizovanej trestnej činnosti boli držiteľmi strelných zbraní.
Nariadil preto krajskému prokurátorovi v Bratislave zabezpečiť, aby vyšetrovateľ ÚIS objasnil dôvody, pre ktoré nedošlo k odňatiu a zaisteniu strelných zbraní príslušným policajtom NAKA. Úlohou vyšetrovateľa je tiež posúdiť, či takýmto konaním nedošlo k trestnému činu.
Generálny prokurátor požiada aj špeciálneho prokurátora, aby preskúmal správnosť a zákonnosť postupu dozorujúceho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Spolupracovník takáčovcov?
Böhm, kľúčový svedok vo viacerých aktuálne políciou vyšetrovaných kauzách, sa mal zastreliť v piatok (12. 2.) večer v obci Plavecký Štvrtok. Zranená pri ňom mala byť aj Böhmova manželka, ktorú mal postreliť. Prípad si vzhľadom na jeho závažnosť na mieste prevzala bratislavská krajská kriminálka.
NAKA zadržala a obvinila Böhma podľa medializovaných informácií minulý rok v septembri v rámci akcie Božie mlyny. Spolupracovať mal s mafiánskou skupinou takáčovcov.
Proti ochoreniu COVID-19 sa určite chce dať zaočkovať 39,6 percenta ľudí. Proti očkovaniu nie je 38,5 percenta opýtaných, momentálne však ešte váhajú.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 12. do 19. januára na vzorke 1005 respondentov.
Určite sa nechce dať zaočkovať proti ochoreniu 18,9 percenta respondentov. V prieskume sa tri percentá ľudí nevedelo k tejto otázke vyjadriť.
Priepastné rozdiely pri voličoch jednotlivých strán
Najviac ľudí ochotných podstúpiť očkovanie je medzi voličmi koaličnej OĽaNO a to až 63,3 percenta. V tesnom závese sa nachádzajú voliči SaS so 60,6 percentami.
Medzi voličmi strany Za ľudí si plánuje pichnúť očkovaciu látku proti koronavírusu 54,1 percenta opýtaných a u voličov hnutia Sme rodina to podľa prieskumu Focus-u bude 50,6 percenta.
Ochota zaočkovať sa je pomerne nízka u voličov opozície. Pri prieskumovo najsilnejšom Hlas-SD hovoríme o údaji 40,4 percenta, pri Smere 27,6 percenta a pri ĽSNS 10,6 percenta.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) je so zvolením advokáta Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora spokojný. Jeho politická minulosť ho nevyrušuje. Kollár to uviedol v diskusnej relácii TA3 V politike.
Hnutie podľa neho svojho kandidáta na špeciálneho prokurátora nemalo. Všetkých štyroch kandidátov navrhnutých však považovalo za kvalitných. "Zo všetkých kandidátov na špeciálneho prokurátora by mi bolo jedno, kto by sa ním stal, všetci boli kvalitní," uviedol Kollár.
Politická minulosť Lipšica mu neprekáža. "Tykáme si, lebo sme boli kolegovia v parlamente, ale nie sme priatelia. Nie je to človek, ktorému by som volal, keby som chcel nejakú nadštandardnú službu, v tomto je veľmi striktný," zdôraznil Kollár.
Zdravie za prepadom dôvery
Pád preferencií hnutia Sme rodina v posledných prieskumoch vysvetľuje predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) najmä pandémiou a jeho zdravotným stavom, keď sa dlhšie neukazoval na verejnosti. Skonštatoval to v diskusnej relácii TA3 V politike.
"Nešiel som však do parlamentu, aby som držal stabilné percentá. Dal som voličom sľuby, ktoré postupne plníme, ako je zrušenie doplatkov za lieky. Už teraz pracujeme na exekučnej amnestii," uviedol Kollár.
Dodal, že rovnako v posledných desiatich mesiacoch pripravujú výstavbu nájomných bytov, ktorú by chcel spustiť od leta. "Štát nebude byty stavať, on to bude dohliadať," dodal Kollár.
Šéf strany SaS Richard Sulík návrat odídenej europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) nevylúčil. Útoky zo strany premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) označil za osobné a často až prekvapujúce. Sulík to uviedol v diskusnej relácii TA3 v politike.
Podľa Sulíka europoslankyňa bude strane chýbať, jej odchod však neberie ako tragédiu. "Ja určite nepálim mosty," zdôraznil. Zároveň väčšinu aktuálnych konfliktov v koalícii považuje za konštruktívne, ktoré môžu krajinu posunúť vpred.
"Krajina je prvýkrát v kríze, samozrejme, že vznikajú rôzne názory a spory, netreba to však všetko brať dramaticky," dodal Sulík. Vláda podľa neho robí všetko, čo môže.
Mnohé útoky premiéra voči jeho osobe však označil za osobné. Vyjadrenia premiéra vo francúzskom denníku Le Monde, označil za "čistú hanbu". Matovič v periodiku uviedol, že pre nezabezpečenie testov spôsobil Sulík prudký nárast nakazených a za normálnych okolností by už nebol ministrom.
Rovnako ho prekvapilo, keď ho Matovič obvinil zo smrti ľudí pre nezabezpečené testy. "Takúto mieru osobných útokov som nečakal," skonštatoval Sulík.
Podľa poslanca a predsedu mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho sa vládna koalícia nachádza v chaose a v konfliktoch. "Konflikt je dobrý, ale len vtedy, ak nás to dovedie k určitému cieľu, ale v tomto prípade konflikty končia tak, ako chce premiér," reagoval Pellegrini.
Americký Senát v sobotu hlasovaním v pomere 57:43 oslobodil bývalého prezidenta Donalda Trumpa v procese ústavnej žaloby (impeachmentu) v súvislosti s vyvolaním vzbury a útoku jeho priaznivcov na budovu Kapitolu vo Washingtone zo 6. januára s tragickými následkami.
Trump, ktorému sa 20. januára toho roku skončilo funkčné obdobie, čelil ústavnej žalobe už druhýkrát - ako prvý prezident v dejinách USA. Na uznanie exprezidenta za vinného bola v 100-člennom Senáte potrebná dvojtretinová väčšina. Za usvedčenie Trumpa hlasovali aj siedmi členovia jeho Republikánskej strany.
Termín "impeachment" označuje žalobu, ktorú podáva zákonodarné zhromaždenie (parlament) na vysoko postavených štátnych predstaviteľov a môže ich týmto mechanizmom aj odvolať. K impeachmentu možno pristúpiť v prípadoch, keď sú prezident, viceprezident alebo vyšší štátni úradníci dôvodne podozriví zo zrady, úplatkárstva, respektíve iných závažných trestných činov, alebo keď zneužili moc a hrubo sa previnili voči verejnému záujmu.
Stredoveký pôvod
Ústavná žaloba alebo impeachment má pôvod v stredovekom Anglicku, kde sa vznikajúci parlament už v 14. storočí usiloval o to, aby boli kráľovi poradcovia za svoje činy zodpovední. Prvé zaznamenané prípady impeachmentu sa datujú do roku 1376. Inštitút impeachmentu nadobudol význam najmä v 17. storočí ako nástroj obrany pred svojvôľou anglických kráľov.
Poslednými dvoma prípadmi v Británii boli žaloby voči Warrenovi Hastingsovi, koloniálnemu správcovi a prvému generálnemu guvernérovi v Indii (1787), a lordovi Melvillovi (1805). V čase, keď sa éra impeachmentu v Anglicku chýlila ku koncu, bol tento inštitút zakomponovaný do amerického ústavného poriadku.
V poradí štvrtý
V USA obžalovala Snemovňa reprezentantov doteraz len dve desiatky ľudí, väčšinou federálnych sudcov. Senát vyslovil súhlasné stanovisko iba v necelej polovici prípadov — zástupcovia štátu často opustili funkciu sami, ešte pred samotným začatím impeachmentu.
Proces, ktorý vedie k impeachmentu, spustili v USA dosiaľ proti trom prezidentom, Donald Trump je štvrtým. Ako prvý bol demokrat Andrew Johnson v roku 1868 obvinený z pokusu o odvolanie svojho odporcu, ministra vojny Edwina M. Stantona, na čo nemal podľa novely zákona bez súhlasu Kongresu právo. Pri hlasovaní v Senáte zachránil prezidenta jediný hlas.
Demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová podpisuje ústavnú žalobu na Donalda Trumpa. Foto: TASR/AP
V roku 1974 hrozila žaloba republikánovi Richardovi Nixonovi v súvislosti s aférou Watergate. Proces impeachmentu sa formálne v Snemovni reprezentantov začal už 30. októbra 1973. Nixon však z úradu prezidenta odstúpil 9. augusta 1974, a tak nečelil obžalobe pred Senátom v plnom rozsahu.
V roku 1998 obvinili demokrata Billa Clintona z krivej prísahy a marenia spravodlivosti v spojitosti so sexuálnou aférou s bývalou stážistkou v Bielom dome Monikou Lewinskou. Tieto dva zo štyroch článkov obžaloby schválila Snemovňa reprezentantov 19. decembra 1998. Senát však 12. februára 1999 zbavil Clintona obvinení – republikánom sa nepodarilo získať 67 hlasov zo 100 potrebných na odvolanie prezidenta.
Telefonát s Ukrajinou
V poradí 45. prezident USA Donald Trump čelil prvý raz obvineniu, že zneužil svoje právomoci, keď 25. júla 2019 v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským žiadal, aby sa obnovilo vyšetrovanie syna demokratického kandidáta – a súčasného prezidenta – Joea Bidena.
Zverejnený prepis telefonátu potvrdil, že Trump opakovane nabádal Zelenského, aby spolupracoval pri vyšetrovaní namierenom voči Joeovi Bidenovi, respektíve jeho synovi Hunterovi, ktorý pôsobil vo vedení ukrajinskej plynárenskej spoločnosti Burisma. Trump tiež Zelenskému potvrdil, že niekoľko dní predtým nariadil zmraziť pomoc Ukrajine v hodnote takmer 400 miliónov dolárov.
Predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu demokratka Nancy Pelosiová oznámila 24. septembra 2019 začiatok procesu prípravy ústavnej žaloby, ktorú v hlasovaní podporilo 230 členov Snemovne (potrebných bolo 216 hlasov). Napokon 5. februára 2020 Senát oslobodil Trumpa spod obvinenia zo zneužitia právomocí aj spod obvinenia z pohŕdania Kongresom.
Demokrati 11. januára 2021 v Snemovni reprezentantov opäť oficiálne predložili ústavnú žalobu voči dosluhujúcemu prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Žalovali Trumpa za "podnecovanie povstania" v súvislosti s útokom jeho podporovateľov 6. januára 2021 na sídlo Kongresu. Počas incidentu zahynulo päť ľudí.
Trump: Naše hnutie sa iba začalo
Na uznanie exprezidenta za vinného bola v 100-člennom Senáte potrebná dvojtretinová väčšina. Za usvedčenie Trumpa hlasovali aj siedmi členovia jeho Republikánskej strany, konkrétne Richard Burr, Bill Cassidy, Susan Collinsová, Lisa Murkowskiová, Mitt Romney, Ben Sasse a Pat Toomey. Je to historicky najvyšší počet senátorov, ktorí počas procesu impeachmentu hlasovali proti prezidentovi z vlastnej strany.
Donald Trump počas kampane na mítingu. Foto: TASR/AP
Trump výsledok hlasovania privítal a poďakoval sa svojim obhajcom v oboch komorách Kongresu, ktorí "hrdo stáli pri ústave". Zároveň označil tento proces za "hon na čarodejnice" a vyhlásil, že jeho vlastenecké hnutie "sa iba začalo".
Kritika z vlastných radov
Trumpa ostro kritizovali nielen demokrati, ale aj líder republikánov v Senáte Mitch McConnell, ktorý pritom sám hlasoval za to, aby bývalého amerického exprezidenta v procese ústavnej žaloby oslobodili.
"Niet vôbec žiadnych pochýb o tom, že prezident Trump je prakticky a morálne zodpovedný za vyvolanie udalostí z toho dňa," uviedol McConnell po tom, ako bol Trump v ten istý deň oslobodený spod ústavnej obžaloby, pričom dodal, že útočníci, ktorí vtrhli do Kapitolu, mali banery a zástavy podporujúce Trumpa.
Líder republikánskych senátorov tiež nazval Trumpove kroky, ktoré útoku predchádzali, "hanebným zanedbaním povinností". Naznačil pritom, že teraz už bývalý prezident by mohol čeliť obvineniam ako bežný občan, keďže je "stále zodpovedný za všetko, čo spravil, keď bol v úrade". "Ničomu sa ešte nevyhol," dodal McConnell.
McConnell zároveň vysvetlil, že hlasoval za to, aby Trumpa oslobodili z obvinení týkajúcich sa podnecovania vzbury, pretože je protiústavné odsúdiť akéhokoľvek bývalého prezidenta skrz impeachment.
Líder republikánskej väčšiny v americkom Senáte Mitch McConnell prichádza do Kapitolu počas procesu ústavnej obžaloby prezidenta Donalda Trumpa. Foto: TASR/AP.
Predseda parlamentu Boris Kollár vyjadril ľútosť nad smrťou kľúčového svedka Františka Böhma. Líder mimoparlamentnej strany Hlas-SD a nezaradený poslanec Peter Pellegrini zase hovorí, že táto smrť vzbudzuje veľa otázok a vyvoláva dojem, že niečo v krajine nie je v poriadku. Uviedli to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Pellegrini poukázal na to, že sa o samovraždu nepokúšajú len obvinení vo väzbe, čo bol prípad zosnulého policajného exprezidenta Milana Lučanského, či pokus o ukončenie života bývalej sudkyne Moniky Jankovskej, ale aj ľudia, ktorí s políciou spolupracujú a sú v pozícii svedka. "Niečo nie je v poriadku, vyrušuje ma to," skonštatoval Pellegrini.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v tejto súvislosti vyjadril nad situáciou ľútosť. "Takéto veci by sa nemali končiť smrťou, je mi to ľudsky ľúto, škoda zmareného života," dodal Kollár.
Zároveň pripomenul, v reakcii na pokusy o samovraždu obvinených vo väzbe, že na úpravách podmienok, najmä kolúznej väzby, už ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pracuje. Kollár navrhuje, aby sa Slovensko inšpirovalo Českou republikou, kde kolúzna väzba, teda keď je obava z ovplyvňovania svedkov zo strany obvineného, trvala maximálne tri mesiace s možnosťou predĺženia o ďalšie tri mesiace.
"Aspoň by to prokurátora nútilo rýchlejšie konať," vysvetlil Kollár. Podľa Pellegriniho takýto návrh by mohol nájsť podporu v rámci celého politického spektra.
Kollár: Pod zhoršujúcu sa situáciu sa podpisujú aj spory v koalícii
Štátna karanténa a kontroly na hraniciach mali byť podľa Kollára zavedené už dávno. "Práve to nám pomohlo zvládnuť prvú vlnu pandémie," pripomenul Kollár. V súčasnosti sa podľa neho treba zamerať najmä na dôsledné dodržiavanie covid automatu a vláda by sa mala sústrediť na očkovanie populácie proti novému koronavírusu. "Covid automat vytvorili odborníci, treba ho dodržiavať a nie ho spochybňovať a vstupovať doň, ako to urobili strany SaS a Za ľudí. Toto aktuálne nezvládame," poukázal Kollár.
Priznal, že koalícia nezvláda komunikáciu opatrení voči verejnosti. Zlyhávajúce trasovanie by mohla podľa neho pomôcť vyriešiť e-karanténa a dodržiavanie covid automatu. "Koalícia a opozícia by sa mala prestať hádať, viac spolupracovať. Toto hašterenie mi prekáža a povedal som to aj konkrétnym ľuďom," zdôraznil Kollár. Ide napríklad o konflikt medzi premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS), či medzi europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou (SaS) a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou (Za ľudí). Rekonštrukciu vlády a výmenu premiéra si Kollár však predstaviť nevie.
Podľa nezaradeného poslanca Národnej rady SR a lídra mimoparlamentnej strany Hlas-SD Petra Pellegriniho koalícia boj proti pandémii nezvláda. "Centrálne riadenie krajiny zlyháva, najfunkčnejšie sú aktuálne mestá a obce a samosprávy," uviedol Pellegrini. Podľa neho sa tiež treba viac rozprávať o prevencii pre občanov, ako dodávky vitamínov či respirátorov pre najzraniteľnejších.
