Preskočiť na obsah
  |  

Trumpa obvinili z trestného činu. Prokurátora platí Soros, reagoval exprezident

Veľká porota v New Yorku zahlasovala vo štvrtok za obvinenie voči bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Daniels, aby pred voľbami v roku 2016 aby mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým bývalým prezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu.

Obvinenie vo štvrtok potvrdil aj exprezidentov právnik Joe Tacopina a viaceré ďalšie osoby oboznámené so záležitosťou.

Trump v sobotu 18. marca bez uvedenia akýchkoľvek dôkazov na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že v utorok 21. marca očakáva svoje zatknutie a vyzval svojich priaznivcov na protest. K avizovanému zatknutiu malo dôjsť práve v súvislosti s týmto úplatkom vo výške 130-tisíc amerických dolárov, ktorý údajne vyplatil pred prezidentskými voľbami v roku 2016 pornoherečke Danielsovej.

Po niekoľkých napätých dňoch - od Trumpovho oznámenia a výzvy na protesty - však veľká porota zvolaná manhattanským prokurátorom Alvinom Braggom pokračovala vo vypočúvaní svedkov a zdalo sa, že k obvineniu exprezidenta tak skoro ani nedôjde, uvádza AFP.

Vyšetrovaní je viacero

Newyorské vyšetrovanie je prvým z troch hlavných vyšetrovaní voči Tumpovi, v ktorom došlo k rozhodnutiu o vznesení obvinenia.

Americký exprezident čelí aj vyšetrovaniu pre podozrenie z trestných činov v štáte Georgia, a to v súvislosti s voľbami v roku 2020. Vyšetrovaný je aj vo Washingtone v súvislosti s útokom na Kapitol zo 6. januára 2021, ktorý uskutočnili jeho stúpenci.

Politik sľubuje pomstu

Samotný Trump, ktorý sa usiluje o opätovnú prezidentskú nomináciu Republikánskej strany do volieb v roku 2024, označuje všetky vyšetrovania za "hon na čarodejnice" a politické prenasledovanie.

Trump obvinenie voči svojej osobe odsúdil. Rozhorčene sa pritom oboril na prokurátora aj svojich politických oponentov. "Toto je politické prenasledovanie a zasahovanie do volieb na najvyššej úrovni v dejinách," uviedol Trump vo vyhlásení, ktoré zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social len niekoľko minút po tom, ako bolo obvinenie voči nemu oznámené.

"Skôr než som zložil prísahu ako váš prezident Spojených štátov, sa radikálni ľavicoví demokrati - nepriatelia ťažko pracujúcich mužov a žien tejto krajiny - zapojili do honu na čarodejnice," uviedol Trump.

Vo vyhlásení ďalej prisľúbil, že sa pomstí. AFP v tejto súvislosti pripomína, že Trump sa usiluje o opätovnú prezidentskú nomináciu Republikánskej strany do volieb v roku 2024, a do Bieleho domu sa plánuje vrátiť.

Prokurátor platený Sorosom?

"Demokrati klamali, podvádzali a kradli vo svojej posadnutosti 'dostať Trumpa', ale teraz urobili nemysliteľné - obvinili úplne nevinného človeka," uvádza Trump.

Na margo prokurátora Alvina Bragga, ktorý vyšetrovanie úplatku Danielsovej vedie, ďalej napísal, že je financovaný Georgeom Sorosom a robí špinavú prácu za amerického prezidenta Joea Bidena. "Verím, že tento hon na čarodejnice sa Joeovi Bidenovi vo veľkom vypomstí," dodal americký exprezident.

Právny zástupca Danielsovej vo štvrtok vyhlásil, že obvinenie Trumpa ukazuje, že "nikto nie je nad zákonom". Obvinenie napriek tomu nepovažuje za "dôvod na radosť". "Nech teraz zvíťazí pravda a spravodlivosť," napísal Danielsovej právnik Clark Brewster na Twitteri.

(tasr)

  |  

Mikulec mal neoprávnene manipulovať s utajenými skutočnosťami. Krúpa avizuje zvolanie výboru

Šéf parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS) avizuje zvolanie mimoriadneho zasadnutia k údajnej neoprávnenej manipulácii šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Uviedol to vo štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane.

Nezaradená poslankyňa a podpredsedníčka mimoparlamentného Hlasu-SD Denisa Saková si myslí, že ide o Mikulcovo ďalšie zlyhanie. "Je neakceptovateľné, aby naďalej zostal na svojej stoličke," povedala. Konať by podľa nej mala i prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Diskutujúci sa dotkli aj vyšetrovania vraždy Daniela Tupého. Saková zopakovala, že komunikácia prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana v tejto veci bola neprípustná. "Hamran sa vôbec nemal vyjadrovať k živému vyšetrovaniu," skonštatovala.

Krúpa reagoval, že komunikácii policajného prezidenta neporozumel. "Nedávalo mi zmysel, akým spôsobom mala komunikácia vplyv na chytenie či zaistenie páchateľa," podotkol. Ocenil však prácu vyšetrovateľov. "Vyšetriť po 18 rokoch takýto náročný prípad je veľký úspech," doplnil.

Poslanci sa rozprávali aj o návrhu zavedenia odmeny 500 eur za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. Obaja s ním nesúhlasia. Ide podľa nich o populistický návrh. Saková poukázala, že príspevok by mali radšej dostať všetci ľudia pod hranicou chudoby.

(tasr)

  |  

Štúdia: Vakcína AstraZeneca môže predstavovať vyššie riziko úmrtia na srdcové problémy pre mladé ženy

Mladé ženy, ktoré dostali aspoň jednu dávku proticovidovej vakcíny od spoločnosti AstraZeneca, mohli mať väčšiu pravdepodobnosť úmrtia na srdcové problémy do 12 týždňov po očkovaní.

Dokazuje to analýza z Veľkej Británie, ktorá skúmala záznamy po očkovaní a úmrtia. Výsledky tento týždeň publikovali v časopise Nature Communications.

Európska lieková agentúra (EMA) v apríli 2021 uviedla, že tvorba krvných zrazenín by sa mala uvádzať ako zriedkavý vedľajší účinok. Spojené kráľovstvo v tom istom mesiaci zakázalo touto vakcínou očkovať mladých ľudí do tridsať rokov. Zrazeniny bránia prietoku krvi, čo môže spôsobiť srdcový infarkt alebo mŕtvicu.

Výskumníci používali prepojené údaje o očkovaní a úmrtiach v dôsledku akejkoľvek príčiny u ľudí vo veku 12 až 29 rokov. Zamerali sa na údaje od 8. decembra 2020, keď sa vakcíny začali za Lamanšským prielivom prvýkrát používať.

Vedci nezistili vyššiu úmrtnosť v dôsledku akéhokoľvek zdravotného problému v priebehu 12 týždňov po očkovaní v porovnaní s obdobím viac ako 12 týždňov po akejkoľvek dávke.

Z analýzy však vyplýva, že na stotisíc mladých žien, ktoré sa zaočkovali aspoň jednou dávkou AstraZeneca pripadá šesť úmrtí na kardiologické problémy. Táto príčina úmrtia sa u týchto žien vyskytla 3,5-krát častejšie v priebehu 12 týždňov po očkovaní ako po 12-týždňovom období. V praxi tak 11 z 15 takýchto úmrtí u mladých žien, ku ktorým došlo do 12 týždňov po prvej dávke AstraZeneca, pravdepodobne súvisí s vakcínou.

Štúdia nepreukázala, že ženy usmrtili práve vakcíny.

U mužov sa zas častejšie vyskytla smrť v dôsledku kardiologických problémov po druhej dávke mRNA vakcín.

Začiatkom predminulého roka sa v Spojenom kráľovstve očkovali najmä zdravotnícki pracovníci a rizikové skupiny, ktorým by mohlo ochorenie COVID-19 spôsobiť zdravotné problémy ústiace do hospitalizácie alebo rovno smrť. „Je možné, že ľudia, ktorí sú klinicky extrémne zraniteľní, sú náchylnejší na vedľajšie účinky očkovania,“ povedal Vahé Nafilyan, jeden z vedúcich výskumníkov štúdie. Výsledky preto podľa neho nemožno zovšeobecniť na populáciu ako celok.

Keďže štúdia dokázala, že pozitívny test na SARS-CoV-2 sa tiež spája so zvýšenou úmrtnosťou, treba podľa odborníka posúdiť aj prínosy očkovania, hoci nesie určité riziká.

(est)

  |  

Biely dom podporuje právo na pokojné protesty vo Francúzsku

Biely dom vo štvrtok vyhlásil, že podporuje všeobecné právo pokojne protestovať. Reagoval tým na demonštrácie Francúzov proti nepopulárnej dôchodkovej reforme prezidenta Emmanuela Macrona a policajnú brutalitu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Podporujeme právo ľudí protestovať, vyjadrovať svoje názory a pokojne demonštrovať, tak vo Francúzsku, ako kdekoľvek inde," povedal hovorca rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby, keď sa ho novinári pýtali na situáciu vo Francúzsku.

Francúzsku políciu ostro kritizovali organizácie na ochranu ľudských a občianskych práv za tvrdú reakciu voči demonštrantom. Komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová minulý týždeň vyhlásila, že polícia nemôže blokovať demonštrantov alebo s nimi zle zaobchádzať len preto, že niekoľko ľudí podnecuje násilie.

"Občasné násilnosti niektorých protestujúcich alebo iné trestuhodné činy páchané inými osobami počas protestu nemôžu ospravedlňovať nadmerné použitie sily zástupcami štátu," uviedla Mijatovičová. "Tieto činy nestačia na to, aby boli pokojní protestujúci zbavení svojho práva na slobodné zhromažďovanie," dodala.

Prezident Macron vo štvrtok vyhlásil, že protesty ho neodradia od zavádzania reformy dôchodkového systému, ani od reformy lepšieho využívania vody, ktorá tiež vyvoláva odpor. "Je spor okolo reformy, ale to neznamená, že všetko ostatné sa musí hneď zastaviť. Musíme pokračovať v práci," povedal Macron neďaleko alpskej dediny Savines-le-Lac.

(tasr, min)

  |  

Ukrajina oznámila, že na východnom fronte odrazila 47 útokov nepriateľa

Ukrajinskí vojaci odrazili niekoľko súbežných ruských útokov na rôzne úseky východného frontu, informovala vo štvrtok ukrajinská armáda. TASR informuje podľa agentúry DPA. "Celkovo sme odrazili 47 útokov nepriateľa," spresnil generálny štáb v Kyjeve v situačnej správe.

Terčom útokov boli úseky frontu blízko miest Kupiansk, Lymansk, Bachmut, Avdijivka a Mariinsk, oznámil generálny štáb.
V centre bojov bolo aj vo štvrtok východoukrajinské mesto Bachmut, o ktoré vedú Ukrajinci a Rusi kruté boje už celé mesiace. "Naši obrancovia však statočne držia toto mesto a odrážajú početné nepriateľské útoky," napísal generálny štáb na Facebooku.

(tasr, min)

  |  

Slovák chcel sprostredkovať Rusom predaj zbraní z KĽDR. Spojené štáty naň uvalili sankcie

Rusko sa naďalej aktívne snaží získať zbrane od Severnej Kórey na vedenie vojny na Ukrajine. Vo štvrtok na to upozornil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. USA v tejto súvislosti uvalili sankcie na občana SR.

"Máme nové informácie, že Rusko sa aktívne snaží získať ďalšiu muníciu zo Severnej Kórey," povedal Kirby. Dodal, že Rusko ponúka Severnej Kórei za zbrane a muníciu potraviny.

Americké ministerstvo financií ešte predtým vo štvrtok oznámilo, že uvalilo sankcie na občana SR Ašota Mrktyčeva za pokus o sprostredkovanie predaja zbraní zo Severnej Kórey do Ruska.

Mrktyčev podľa amerického rezortu financií koncom roku 2022 a začiatkom roku 2023 spolupracoval s predstaviteľmi KĽDR a získal viac ako dve desiatky druhov zbraní a munície. Tie mal dodať Rusku výmenou za "komerčné lietadlá, suroviny a ďalší tovar".

(tasr, min)