Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko a ďalšie krajiny EÚ požadujú obmedzenie dovozu ukrajinského obilia

Lídri piatich krajín Európskej únie (EÚ) požadujú od Bruselu, aby prijal opatrenia na riešenie problému s nadbytkom ukrajinských poľnohospodárskych produktov, ako je obilie. Informuje agentúra AP.

Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko v liste adresovanom šéfke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej požadujú, aby sa v krajnom prípade obnovili kvóty na ukrajinské poľnohospodárske produkty, ak sa nepodarí problém s ich nadbytkom vyriešiť inak.

Tieto krajiny pomáhajú pri doprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov do tretích krajín. Keďže však často nepokračujú do cieľových destinácií, na ich trhoch znižujú ceny a rozhnevali domácich poľnohospodárov, ktorí sa sťažujú predovšetkým na dovoz lacného ukrajinského obilia.

https://standard.sk/338965/heger-a-nad-su-na-ukrajine-premier-navstivil-bucu-nad-oznamil-dorucenie-systemu-kub-dalsie-migy-su-na-ceste-po-zemi/

EÚ vlani v júni na jeden rok pozastavila clá na ukrajinské poľnohospodárske a potravinárske produkty, aby podporila ukrajinskú ekonomiku, ktorá sa musí vyrovnávať s následkami ruskej útočnej vojny. Poľnohospodári v tranzitných krajinách sa však sťažujú, že väčšina predovšetkým ukrajinského obilia zostáva a deformuje ich trhy, keďže ceny produktov klesajú, zatiaľ čo ceny hnojív a energií prudko rastú.

Premiéri spomínaných piatich krajín v liste Leyenovej uviedli, že transportné kanály, ktorých cieľom bolo umožniť export ukrajinských produktov, nefungujú tak, ako sa predpokladalo. Požadujú, aby EK uvažovala o možnosti urgentného nákupu prebytkov a aby poskytla prostriedky na rýchly rozvoj transportnej a skladovej infraštruktúry.

Poukázali na to, že sa bezprecedentne zvýši predovšetkým prílev „obilia, olejnín, vajec, hydiny, cukru, jablkového džúsu, jabĺk, drobného bobuľového ovocia, múky, medu a rezancov". "Požadujeme od Komisie, aby analyzovala možnosť nákupu prebytočného obilia od členských štátov (hraničiacich s Ukrajinou) na humanitárne účely," uviedli premiéri v liste.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa odmietol vyjadriť k obžalobe Trumpa

Americký prezident Joe Biden sa v piatok odmietol vyjadriť k obžalobe svojho predchodcu Donalda Trumpa. Tá súvisí s údajnou platbou pornoherečke Stormy Danielsovej za mlčanie o ich afére pred voľbami v roku 2016. Trump sa stal prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obžalobe za trestné činy. Informuje agentúra AFP.

Biden v piatok pred cestou do štátu Mississippi zámerne neodpovedal na niekoľko otázok na túto tému, ktoré mu položili novinári zhromaždení pri Bielom dome.

Veľká porota v newyorskej štvrti Manhattan vo štvrtok hlasovala za obžalobu Trumpa v súvislosti s úplatkom pornoherečke Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o ich vzájomnom pomere. Podrobnosti obvinenia voči nemu zatiaľ neboli zverejnené.

Prokurátor okresnej prokuratúry na Manhattane, demokrat Alvin Bragg, potvrdil, že jeho úrad sa vo štvrtok skontaktoval s právnikmi exprezidenta, aby spolu „skoordinovali Trumpovo odovzdanie sa" úradom - vtedy bude zverejnené aj znenie obvinení z trestných činov.

Trump je pokladaný za popredného republikánskeho uchádzača o prezidentský úrad vo voľbách v roku 2024 a obžalobu proti sebe skritizoval ako „politické prenasledovanie a narúšanie volieb". Zúrivo sa vyjadril na adresu prokuratúry a svojich demokratických odporcov.

Vplyv obžaloby na jeho volebné šance je nepredvídateľný, pričom kritici rovnako ako súperi vyjadrujú obavy o právnu skutkovú podstatu v prípade úplatku za mlčanie.

Ak bude obžaloby zbavený, môže mu to uľahčiť v budúcnosti označovať aj oveľa vážnejšie obžaloby ako „hon na čarodejnice". Ide napríklad o snahu Trumpa zvrátiť výsledky volieb z roku 2020 v americkom štáte Georgia.

Obvinenia na Manhattane tiež môžu posilniť jeho voličskú základňu a tým sa zvýšia aj Trumpove šance v straníckych primárkach.

Exprezidenta majú oficiálne obžalovať na budúci utorok (4. apríla), informovala jeho právnička Susan Nechelesová. Oboznámi sa dovtedy s konkrétnymi obvineniami. Sudca zároveň rozhodne o tom, či má byť vzatý do väzby alebo prepustený na kauciu.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer v Poľsku: Musíme brániť východné krídlo NATO a vytrvať v pomoci Ukrajine

Ak chceme žiť naďalej v bezpečí, musíme byť pripravení brániť východné krídlo NATO a vytrvať v pomoci Ukrajine. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislav Káčer na zasadnutí krajín Bukureštskej deviatky (B9) v poľskom meste Lodž. TASR o tom v piatok informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZV).

„Nemôžeme byť naivní a musíme ďalej posilňovať obranu tzv. východného krídla NATO, aby sa občania mohli cítiť bezpečne. Našimi ďalšími kľúčovými spoločnými záujmami sú udržanie pomoci Ukrajine a jasná politika voči agresívnemu Rusku," uviedol Káčer.

Dodal, že nepriateľský ladený režim Ruska sa dlhodobo snaží podkopať bezpečnosť svojimi hybridnými, kybernetickými či špionážnymi aktivitami. Po udalostiach na Ukrajine tiež Rusko podľa šéfa slovenskej diplomacie predstavuje aj priamu vojenskú hrozbu, ktorá podkopáva stabilitu celého medzinárodného usporiadania.

„Som hrdý, že Slovensko od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vie, akú hodnotu majú mier, sloboda a bezpečnosť. Naši spojenci to veľmi vysoko oceňujú, o to viac, že naša pomoc nie je jednorazová, ale dlhodobá. Potvrdzuje to skutočnosť, že sme zodpovedným spojencom, spoľahlivým partnerom a susedom," dodal Káčer.

Zasadnutie krajín B9 sa konalo v Poľsku 30. a 31. marca 2023. Hlavnými témami boli aktuálna bezpečnostná situácia v euroatlantickom regióne, potreba udržania a pokračovania pomoci Ukrajine či príprava júlového summitu NATO v litovskom Vilniuse.

Partneri sa podľa MZV na zasadnutí zhodli, že ruská hrozba nebola nikdy väčšia a podľa toho sa musia členské štáty Aliancie vrátane krajín formátu B9 zariadiť.

Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín takzvaného východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Najbližšie zasadnutie krajín B9 na úrovni hláv štátov a vlád sa uskutoční 6. júna 2023 v Bratislave.

(tasr)

Minúta  |  

Biden vyzval Rusko na prepustenie zadržaného amerického novinára

Prezident USA Joe Biden v piatok vyzval Rusko na prepustenie novinára amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ). Súd ho poslal vo štvrtok do väzby pre podozrenie zo špionáže. Informuje agentúra AFP.

Reportér Evan Gershkovich pracuje pre moskovskú pobočku WSJ a ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) ho zadržala v Jekaterinburgu. Údajne sa tam snažil získať utajované informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu.

Americký denník vo štvrtok „dôrazne poprel" obvinenia FSB a požiadal o okamžité prepustenie svojho reportéra, ktorého považuje za „dôveryhodného a lojálneho". WSJ zároveň vyjadril „hlboké znepokojenie" v súvislosti s bezpečnosťou Gershkovicha.

Ak bude usvedčený z trestného činu špionáže, hrozí mu až 20 ročné väzenie.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko v novej koncepcii zahraničnej politiky označuje Západ za existenčnú hrozbu

Nová koncepcia ruskej zahraničnej politiky označuje Západ za existenčnú hrozbu pre Rusko. Oznámil to v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje agentúra AFP.

V koncepcii je "uznaná existenčná podstata hrozby pre bezpečnosť a rozvoj Ruska, ktorú poháňa konanie nepriateľských krajín," uviedol Lavrov počas stretnutia ruskej Bezpečnostnej rady. Dodal, že ako hlavného iniciátora protiruských nálad koncepcia priamo menuje Spojené štáty.

"Západná politika, ktorá sa snaží oslabiť Rusko v každom možnom smere, je charakterizovaná ako hybridná vojna nového typu," uviedol šéf ruskej diplomacie.

https://standard.sk/338558/z-diskusie-ruskej-tv-zautocme-na-sidlo-hegera-slovenska-vlada-neexistuje-narod-nikto-nepocuva/

K aktualizácii koncepcie ruskej zahraničnej politiky prišlo v čase, keď sa vzťahy Moskvy a západných krajín výrazne zhoršili po vlaňajšej invázii Ruska na Ukrajinu.

Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina bolo nevyhnutné koncepciu pozmeniť v dôsledku radikálnych zmien vo svete. Zároveň oznámil, že nový 42-stranový dokument už formálne prijal.

https://standard.sk/339140/kremel-vylucil-moznost-uzatvorenia-primeria-na-ukrajine/

(tasr)

Minúta  |  

Fico odmieta obžalobu Kaliňáka, spochybňuje výpovede Imreczeho

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico namieta obžalovanie exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Spochybňuje pritom výpovede bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho. Fico naďalej hovorí o deštrukcii právneho štátu.

Šéf Smeru-SD tvrdí, že exminister je obžalovaný na základe jednej vety, doteraz vo veci nebol vypočutý a nemal možnosť oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania. Hovorí aj o porušení jeho práva, aby vec posúdil generálny prokurátor na základe paragrafu 363 Trestného poriadku. „Účel svätí prostriedky. Toto sa nerobilo ani za socializmu," vyhlásil.

Imreczeho označil za udavača snažiaceho sa výpoveďami získať ďalšie dohody o vine a treste. Pripomenul dávnejšie vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR v prípade obvinenia súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska, ktorá konštatovala, že neexistujú dôkazy potvrdzujúce tvrdenia Imreczeho, skôr naopak.

Kaliňákov advokát Marek Para rovnako tvrdí, že v prípade obžaloby exministra ide o slabo zdokumentované stíhanie postavené na jednej vete jedného svedka, ktorý si zachraňuje vlastnú kožu. Tvrdí, že vyšetrovateľka veľmi rýchlo objasnila všetky pre ňu relevantné skutočnosti a ignorovala veci relevantné pre obhajobu. „Nič iné sa nedá povedať ako účelovosť," dodal.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu na Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela st. zo zločinu podplácania. Národná kriminálna agentúra dvojicu obvinila ešte začiatkom februára. Polícia vtedy priblížila, že mala poskytnúť úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR. Obaja vtedy označili obvinenie za politicky motivované.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.