Preskočiť na obsah
  |  

Heger: Slovenské sýpky sú plné. Ukrajinské obilie nám spôsobuje problémy a chýba v Afrike

Existuje niekoľko spôsobov, ako zabrániť vývozu ukrajinského obilia do Európy namiesto do chudobných krajín Afriky či Ázie. Súčasná situácia totiž spôsobuje problém krajinám ako Slovensko, ktorého sýpky sú plné a neostávajú mu tak dostatočné kapacity na uskladnenie novej úrody. V pondelok na to v Kyjeve upozornil dočasne poverený premiér SR Eduard Heger, podľa ktorého je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripravený venovať sa tomuto problému, informuje osobitný spravodajca TASR.

Jedným z možných riešení je plombovanie kontajnerov s obilím na Ukrajine, ako to navrhuje Poľsko a stotožňuje sa s tým aj samotná Ukrajina, povedal Heger po rokovaniach s najvyššími ukrajinskými predstaviteľmi v Kyjeve. Ďalšou možnosťou je podľa neho využitie programu OSN na distribúciu obilia rozvojovým krajinám, pričom Ukrajine by sa následne toto obilie preplácalo.

Heger pripomenul, že cieľom zriadenia zelených koridorov na vývoz ukrajinského obilia nikdy nebolo, aby toto obilie ostalo v Európe. Obilie vyvezené do Európy totiž potom chýba v Afrike.

Slovenský premiér navrhuje, že riešenie by sa malo koordinovať s Európskou komisiou.

Aj preto sa pripojil k spoločnému listu premiérov Poľska, Bulharska, Rumunska a Maďarska predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Spoločne v ňom vyzývajú na prijatie opatrení proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na trh EÚ. Upozorňujú, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou, ktorým enormne narástol dovoz poľnohospodárskych produktov.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Buča sa musí stať "symbolom spravodlivosti". Chceme, aby sa každý ruský vrah zodpovedal za každý zločin

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok apeloval, aby sa mesto Buča stalo "symbolom spravodlivosti". Vyhlásil to na prvé výročie stiahnutia Ruska z tohto mesta pri Kyjeve, ktoré je teraz stelesnením obvinení z ruských vojnových zločinov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

"Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Buča stala symbolom spravodlivosti... Chceme, aby sa každý ruský vrah, kat, terorista zodpovedal za každý zločin," povedal Zelenskyj na kyjevskom summite o zločinoch v Buči.

Ukrajinský prezident predtým navštívil Buču s lídrami viacerých ďalších krajín. Na spomienkovej ceremónii sa zúčastnili premiér SR Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob.

"To, čo sa stalo v Buči, pácha ruská armáda všade, kam príde," vyhlásil Zelenskyj na summite po návrate do Kyjeva. Tragédia Buče je podľa neho príkladom "systematického genocídneho násilia, ktoré je podstatou ruských činov na všetkých okupovaných ukrajinských územiach".

Ukrajina odhaduje, že v oblasti Buče zomrelo približne 1 400 civilistov a v samotnom meste 637.

Ukrajina využije svoj justičný systém na to, aby sa za svoje činy zodpovedala "väčšina ruských vrahov a teroristov", povedal Zelenskyj. Krajina sa bude spoliehať aj na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý "môže v rámci svojich právomocí trestne stíhať ruských vojnových zločincov na rôznych úrovniach". Kyjev pracuje tiež na zriadení osobitného tribunálu pre zločin agresie Ruska proti Ukrajine.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo videu v piatok večer povedal, že Spojené štáty "sa budú snažiť dosiahnuť trestnú zodpovednosť a spravodlivosť tak dlho, ako bude treba".

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok obvinil Moskvu, že "umožňuje, dokonca povzbudzuje" k páchaniu vojnových zločinov na Ukrajine. "Ruská agresia vedie k systematickým vojnovým zločinom proti Ukrajine a jej obyvateľom," povedal vo videoodkaze, ktorý pustili na stretnutí v Kyjeve.

"Tieto zločiny, ktoré idú proti všetkým vojnovým zákonom, zostávajú nepotrestané, a preto ruskí lídri umožňujú, aby sa diali, dokonca ich povzbudzujú. Je to v rozpore s medzinárodným právom a má to jasný cieľ – podrobiť si ukrajinský národ násilím," uviedol Macron.

(tasr)

  |  

Influencera Andrewa Tatea a jeho brata v Rumunsku premiestnia do domáceho väzenia

Bývalého profesionálneho kickboxera a kontroverzného influencera Andrewa Tatea a jeho brata Tristana prepustia z väzby v Bukurešti a umiestnia do domáceho väzenia. TASR správu prevzala v piatok zo stanice BBC a agentúry AP.

Andrew Tate (36) má britské aj americké občianstvo. Spolu s bratom a dvoma Rumunkami ho zadržali vlani 29. decembra v Rumunsku pre podozrenie z pašovania ľudí, znásilnenia a založenia organizovanej zločineckej skupiny.

Súd minulý týždeň nariadil štvrtýkrát predĺžiť väzbu o ďalších 30 dní. Všetci štyria v piatok uspeli so sťažnosťou proti rozhodnutiu súdu a v domácom väzení zostanú do 29. apríla, uviedla hovorkyňa rumunského Riaditeľstva pre vyšetrovanie organizovanej kriminality a terorizmu (DIICOT) Ramona Bollaová.

Bratia Tateovci a dve Rumunky údajne pašovali, najímali a zneužívali ženy a nútili ich k výrobe pornografie na účel zisku. Zatiaľ identifikovali šesť obetí, ktoré mali sexuálne vykorisťovať. V rámci vyšetrovania spusteného v apríli sa uskutočnili razie na viacerých miestach po celom Rumunsku. Tateovci aj zmienené Rumunky obvinenia popierajú.

Andrew Tate sa pred niekoľkými rokmi spolu s bratom Tristanom presťahoval do Rumunska. Pre svoje mizogýnne výroky (nenávistné voči ženám) mal zakázaný prístup na viacero sociálnych sietí, napríklad na YouTube, Facebook, Instagram aj TikTok. Povolili mu však vrátiť sa na Twitter, na ktorom ho sleduje vyše päť miliónov ľudí, keď ho kúpil americký miliardár Elon Musk.

https://standard.sk/305616/falosny-prorok-muznosti-andrew-tate-co-odhaluje-pribeh-pochybneho-gurua/

(tasr)

  |  

Heger na samite o Buči: SR sem medzi prvými vyslala forenzných špecialistov

Pri príležitosti prvého výročia masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča sa konal v piatok v Kyjeve samit niektorých európskych lídrov, ktorý hostil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dočasne poverený premiér SR Eduard Heger na podujatí pripomenul, že SR bola po Francúzsku druhou krajinou, ktorá do Buče a ďalších ukrajinských miest vyslala krátko po ich oslobodení pred rokom misiu forenzných špecialistov. Z Kyjeva o tom informuje osobitný spravodajca TASR.

"Poslali sme sem na Ukrajinu forenzných vyšetrovateľov a podporujeme aj zriadenie osobitného tribunálu na vyšetrenie týchto vojnových zločinov a potrestanie tých, ktorí ich páchali," zdôraznil Heger.

Forenzný tím zo Slovenska pozostával z troch súdnych lekárov, štyroch forenzných technikov a jedného antropológa. Jeho úlohou bolo pomôcť ukrajinským partnerom mapovať vojnové zločiny spáchané Ruskom na území Ukrajiny.

Slovensko je zároveň jednou zo šiestich členských krajín EÚ, ktoré sú súčasťou spoločného tímu Eurojust – ICC vyšetrujúceho vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. V spolupráci s mimovládnou organizáciou Liga za ľudské práva boli tiež v štyroch slovenských mestách (Bratislava, Košice, Nitra a Michalovce) zriadené centrá, ktoré zaznamenávajú svedectvá ukrajinských utečencov o vojnových zločinoch ruských okupačných vojsk.

(tasr)

  |  

MMF poskytne Ukrajine balík vo výške 15,6 miliardy dolárov

Medzinárodný menový fond (MMF) poskytne Ukrajine nový balík finančnej pomoci vo výške viac než 15 miliárd USD (13,79 miliardy eur). Informuje agentúra DPA.

Nový úverový program, ktorý v piatok schválila Výkonná rada, umožní krajine prístup k 15,6 miliardy USD, uviedol MMF. Program je súčasťou balíka medzinárodnej pomoci v celkovej výške 115 miliárd USD.

Ide o štvorročný úverový program. Rozhodnutie Výkonnej rady umožňuje okamžité vyplatenie približne 2,7 miliardy USD. V prvom kroku sa teraz pozornosť sústredí na zdravý rozpočet a mobilizáciu príjmov. Následne sa podľa MMF na Ukrajine začnú „ambiciózne štrukturálne reformy".

„Ruská invázia na Ukrajinu má naďalej ničivé ekonomické a sociálne následky," uviedol MMF. Napriek tomu sa podľa neho zodpovedným orgánom podarilo udržať celkovú finančnú stabilitu, a to vďaka šikovnej politike a významnej externej podpore. Cieľom programu je podľa MMF ukotvenie „politík na udržanie fiškálnej, externej, cenovej a finančnej stability" a na podporu oživenia ekonomiky. Zároveň by sa mala zlepšiť správa vecí verejných, aby sa umožnil dlhodobý rast po skončení vojny.

Kyjev sa na úverovom programe dohodol s medzinárodnými veriteľmi už takmer pred dvoma týždňami, pričom dohode predchádzali mesiace rokovaní. Dohodu na technickej úrovni však ešte musela schváliť Výkonná rada.

MMF nedávno zmenil svoje pravidlá tak, aby umožnili úverové programy pre krajiny, ktoré sú konfrontované s „výnimočne vysokou neistotou". Pomoc pre Ukrajinu je prvým úverom MMF pre krajinu, ktorá sa nachádza vo vojne.

(tasr)

  |  

Wall Street Journal vyzval na vyhostenie ruských novinárov a ruského veľvyslanca z USA

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) vyzval na vyhostenie ruského veľvyslanca zo Spojených štátov. Ide o reakciu na zadržanie jeho reportéra v Rusku pre obvinenia zo špionáže, informuje agentúra AFP.

„Prinajmenšom by sa malo očakávať vyhostenie ruského veľvyslanca v USA ako aj ruských novinárov, ktorí tu pracujú," uviedol denník v komentári zverejnenom vo štvrtok.

„Načasovania zadržania vyzerá ako plánovaná provokácia s cieľom zahanbiť Spojené štáty a zastrašiť zahraničných novinárov, ktorí stále pôsobia v Rusku," uvádza WSJ.

Reportéra WSJ Evana Gershkovicha zadržali v ruskom Jekaterinburgu a vo väzbe v Moskve zostane až do súdneho procesu 29. mája.

Gershkovich je podľa AFP považovaný za prvého zahraničného novinára zadržaného za špionáž v postsovietskom Rusku. Predpokladá sa, že jeho zadržanie ešte viac zvýši napätia medzi Ruskom a Západom v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

Zadržanie 31-ročného novinára je tiež vážnou eskaláciou zásahu ruských úradov proti médiám. Za obvinenia zo špionáže mu hrozí až 20 rokov väzenia.

Biely dom zadržanie Gershkovicha odsúdil a varoval Američanov pred cestovaním do Ruska. Amerických občanov v Rusku vyzval, aby pre vlastnú bezpečnosť z krajiny odišli.

Znepokojenia nad prenasledovaním novinárov vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres.

(tasr)