Preskočiť na obsah
  |  

Morawiecki: Kyjev si od Poľska objednal 100 bojových vozidiel pechoty Rosomak

Ukrajina si od Varšavy objednala 100 bojových vozidiel pechoty (BVP) Rosomak, ktoré sú vyrábané v Poľsku na základe licencie fínskej spoločnosti Patria. V sobotu to oznámil poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z agentúr PAP a AFP.

Predseda poľskej vlády o tejto piatkovej objednávke zo strany ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa informoval počas návštevy závodu v juhopoľskom meste Siemianowice Slaskie v Sliezskom vojvodstve, kde sa uvedené BVP vyrábajú.

Objednávka bude podľa AFP financovaná zo zdrojov, ktoré Poľsko získalo z Európskej únie a z fondov, ktoré Ukrajina dostala od Spojených štátov. Detaily ani celková cena uvedené neboli.

Morawiecki po rozhovoroch s vedením spoločnosti Rosomak S.A. poznamenal, že Poľsko môže očakávať zrejme aj ďalšie objednávky týchto strojov, a to s veľkou pravdepodobnosťou od Slovinska či Saudskej Arábie. "Rokovania stále pokračujú, ale je možné, že budú úspešné," dodal.

Šéf vlády vo Varšave tiež naznačil, že výroba BVP Rosomak by sa mohla zvýšiť zo 100 na 200 kusov ročne. Dodal, že Poľsko má "obrovský výrobný potenciál" a jeho cieľom je vytvoriť nové pracovné miesta, zaistiť vyššie mzdy a posilniť priemysel. Morawiecki okrem toho avizoval, že čoskoro chce oznámiť zvýšenie produkcie v zbrojárskom závode Bumar-Labedy v meste Gliwice.

(tasr)

  |  

Krajniak: Sme rodina by nemohla ísť do koalície so Smerom ani s Republikou

Podpredseda Sme rodina a dočasne poverený minister práce Milan Krajniak podčiarkol, že hnutie má pre povolebnú spoluprácu tri podmienky a Smer-SD či Republika sa do nich v súčasnosti nezmestia. Vyplýva to z jeho vyjadrení v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Hlas-SD by nebol pre SaS podľa podpredsedu liberálov Branislava Gröhlinga želaný partner. Je však presvedčený, že SaS by mala teraz ostať neutrálna pri ďalšom vymedzovaní sa voči možnej budúcej spolupráci so stranami.

Sme rodina podľa Krajniaka vždy pred voľbami povedalo, s kým pôjde alebo nepôjde do vlády, a dodržalo to. Medzi podmienky hnutia na povolebnú spoluprácu patrí presadzovanie programu hnutia, rovnako postoj k SNP, holokaustu a Tisovmu režimu, ale aj budúcnosť Slovenska a otázka jeho partnerov v rámci Európskej únie. "Smer-SD alebo Republika do toho dnes nespadajú," podotkol.

"Nemali by sme začať vylučovať všetkých krížom-krážom. Toto nie je cesta, aby sme vytvorili stabilnú vládu, ktorá bude reformná, pretože SaS je tá reformná časť aj budúcej vlády, ktorá by mohla priniesť Slovensko do 21. storočia," skonštatoval Gröhling. Pripomenul, že liberáli už zo spolupráce vylúčili Smer-SD, SNS či Republiku.

Postoje diskutujúcich k úradníckej vláde sa nezmenili, obaja hovoria o rešpekte voči kompetenciám prezidentky. Krajniak sa však pýta, či by to pomohlo zlepšiť situáciu. "Osobne si myslím, že by to len prehĺbilo chaos," podotkol s tým, že Slovensko potrebuje návrat k normálnym pomerom, čo sa dá dosiahnuť len po parlamentných voľbách. Úradnícka vláda by podľa neho nemala istú podporu väčšiny parlamentu. SaS by ju zrejme podporila. Gröhling podotkol, že prezidentka by však musela svoj krok vysvetliť. Pripomenul, že toto bola aj alternatíva po vyslovení nedôvery vláde.

Čo sa týka plánu obnovy a viacerých zákonov naň naviazaných, ktoré neprešli v parlamente, podľa Krajniaka sú problémy vyriešené. Zopakoval, že v menšinovej vláde musí prísť minister rokovať s jednotlivými klubmi v parlamente o návrhoch. Gröhling o riešeniach nevie. Pripomenul, že práve Sme rodina sa pri návrhoch zdržalo. Pri novele školského zákona SaS podľa jeho slov dopredu riadne komunikovala výhrady, dohodli sa na úprave v druhom čítaní a návrh podporili.

V diskusii sa venovali aj inflácii a cenám potravín. Zníženie DPH podľa Krajniaka má zmysel, ale "treba to urobiť tak, aby to pomohlo našim domácim producentom a nie dovozu potravín zo zahraničia". Gröhling nesúhlasí s prípadným zasahovaním do marží obchodíkov. Opakovane volá po adresnej pomoci najohrozenejším skupinám obyvateľstva.

(tasr)

  |  

Proces v daňovej kauze exprezidenta Kisku by sa mal začať 18. apríla

Súdny proces v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku by sa mal začať na Okresnom súde (OS) Poprad 18. apríla. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu čelí aj konateľ spoločnosti KTAG Eduard K.

Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022. Týka sa podozrenia z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155.184,40 eura.

Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Spáchanie trestného činu exprezident v minulosti odmietol, videl za ním pomstu expremiéra a predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica.

Kiska tiež argumentoval tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ po tom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu. Fico v minulosti reagoval, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy.

(tasr)

  |  

Spojené kráľovstvo: Ruská zimná ofenzíva na Ukrajine zlyhala

Ruské úsilie o získanie silnejšej vojenskej kontroly nad východoukrajinským regiónom Donbas zlyhalo, uvádza vo svojej sobotnej správe zverejnenej na Twitteri britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie spravodajských služieb.

Odkedy post veliteľa ruských síl na Ukrajine 11. januára prevzal Valerij Gerasimov, bola jeho cieľom všeobecná zimná ofenzíva zameraná na rozšírenie kontroly nad celým Donbasom, uvádza rezort obrany v Londýne. "Po 80 dňoch je čoraz jasnejšie, že tento plán zlyhal," konštatuje Londýn.

Ruské sily dosiahli na fronte v Donbase len minimálne úspechy, a to za cenu desiatok tisíc obetí. Moskva tak podľa Británie z veľkej časti premárnila svoju dočasnú personálnu prevahu, ktorú získala počas jesennej "čiastočnej mobilizácie" záložníkov do bojov na Ukrajine.

"Po desiatich rokoch vo funkcii náčelníka ruského generálneho štábu existuje pravdepodobnosť, že Gerasimov posúva hranice toho, do akej miery bude ruské politické vedenie tolerovať neúspech," dodalo britské ministerstvo.

(tasr)

  |  

Ak sa všetci nespoja, maďarská strana v parlamente nebude, vraví Gyimesi. S SMK z Aliancie sa však zatiaľ nedohodol

Poslanec Národnej rady (NR) SR György Gyimesi sa zatiaľ s platformou SMK z mimoparlamentnej strany Aliancia nedohodol na prípadnom spoločnom postupe v parlamentných voľbách či na mieste na kandidátke. Tvrdí, že nežiadal byť lídrom kandidátnej listiny. So zvyšnými platformami Aliancie nerokoval.

"Rokujem s jednou z platforiem strany Aliancia, ale sú tam ešte ďalšie dve platformy," podčiarkol Gyimesi. V prípade, ak by sa dohodli, že na kandidátke strany má miesto, bol by rád, ak by to povedali všetky jej tri platformy. "Nechcem byť tým, ktorý stranu rozbije na franforce," deklaroval. Zatiaľ neinicioval stretnutie so zvyšnými platformami strany. "Kým sa nedohodnem s najsilnejšou platformou, zbytočne budem rokovať s ostatnými dvoma," podotkol.

Upozornil, že podľa relevantných prieskumov to vyzerá tak, že ak sa všetci nespoja, strana v parlamente nebude. Na margo spolupráce Aliancie s Maďarským fórom Zsolta Simona uviedol, že ak sa dohodnú, neostáva mu nič iné, ako to rešpektovať.

To, že je súčasťou klubu OĽANO a zároveň rokuje so stranou Aliancia, sa podľa Gyimesiho nevymyká žiadnym štandardom a nevidí v tom problém. Predseda strany je podľa jeho slov informovaný o tom, že sa s SMK stretol. Na otázku, či bude kandidovať za OĽANO, ak sa s Alianciou nedohodne, odpovedal, že zatiaľ žiadnu dohodu nemá.

Republikové predsedníctvo Aliancie počas týždňa "v záujme vytvorenia spoločnej kandidátnej listiny maďarských strán" odsúhlasilo rozšírenie názvu strany na Aliancia-Maďarské fórum. László Sólymos z Aliancie už minulý víkend avizoval, že platforma Most-Híd bude presadzovať, aby Aliancia a Maďarské fórum išli do predčasných volieb spoločne.

(tasr)

  |  

Nemecká armáda je na tom ešte horšie ako vlani. Minister obrany odmieta ďalšie dodávky zbraní pre Kyjev

Nemeckej armáde sa do roku 2030 nepodarí vyrovnať všetky jej nedostatky vo vojenskom vybavení. V rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, ktorý bol zverejnený v sobotu, to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.

"Všetci vieme, že existujúci nedostatok nie je možné do roku 2030 kompletne odstrániť... Bude to trvať roky. Všetci sú si toho vedomí," poznamenal Pistorius. Vyzval zbrojársky priemysel, aby zvýšil svoje výrobné kapacity. "Ak by som bol šéfom nejakého koncernu, ktorý vyrába vojenskú výzbroj, spravil by som všetko, čo je možné," uviedol.

Agentúra Reuters konštatuje, že podľa expertov sú nemecké ozbrojené sily (Bundeswehr), ktorých stav bol od konca studenej vojny desaťročia zanedbávaný, momentálne ešte v horšom stave než vlani. Dôvodom je, že zbrane a munícia dodané Ukrajine na obranu pred ruskými útokmi ešte z veľkej časti neboli nahradené.

Pistorius odmietol ďalšie dodávky zbraní pre Kyjev zo zásob Bundeswehru okrem tých, čo už boli prisľúbené. "Poviem to otvorene: ako aj iné krajiny, (aj my) máme obmedzené zásoby. Ako spolkový minister obrany nemôžem všetko posunúť ďalej," zdôraznil.

Podotkol, že hlavnou prioritou je zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá HDP zo súčasných 1,5 percenta. "Ak sa to potom dá do pohybu na konci (legislatívneho) obdobia, bol by som spokojný," dodal Pistorius, ktorý do funkcie šéfa rezortu obrany nastúpil v januári tohto roku.

Za ďalšiu prioritu označil podľa agentúry DPA ochranu východného krídla NATO. "Pre nás to znamená v prvom rade vybudovať do roku 2025 plne vybavenú divíziu a primerane prispievať k silám rýchlej reakcie NATO," uviedol. Bundeswehr má podľa neho tri úlohy: zaisťovanie obrany Nemecka, ako aj v rámci NATO a tiež medzinárodné krízové ​​operácie. "To si vyžaduje schopnosti podporené materiálovo i personálom," doplnil.

Nemecko tiež plánuje na budúci rok námornú misiu v indo-pacifickej oblasti a zintenzívňuje svoje partnerstvá s kľúčovými krajinami v regióne, akými sú Japonsko, Austrália, India, Indonézia, Južná Kórea a Singapur, dodal minister.

(tasr)