Preskočiť na obsah
Minúta  |  

38 North: V severokórejskom jadrovom komplexe zaznamenali vysokú aktivitu

Družicové zábery ukazujú vysokú úroveň aktivity v hlavnom severokórejskom jadrovom komplexe Jongbjon. Uviedla to v nedeľu analytická webstránka 38 North, ktorá sa dlhodobo venuje situácii v KĽDR, informuje agentúra Reuters.

Severokórejský vodca Kim Čong-un koncom marca apeloval na urýchlenie produkcie jadrových materiálov v záujme "exponenciálneho" rozšírenia nukleárneho arzenálu KĽDR. Pchjongjang by mal byť podľa neho pripravený takéto zbrane nasadiť "kedykoľvek a kdekoľvek".

Severokórejské médiá v priebehu tohto týždňa zverejnili viacero správ týkajúcich sa atómových zbraní, čo podľa analytikov môže naznačovať, že by Pchjongjang mohol pripravovať v poradí už siedmy jadrový test.

Analytici monitorovacieho projektu 38 North uviedli, že zvýšená aktivita v Jongbjone bola zaznamenaná na satelitných snímkach z 3. a 17. marca. Podľa nich by to mohlo znamenať, že tamojší experimentálny ľahkovodný reaktor je tesne pred dokončením a uvedením do operačného stavu.

Na uvedených snímkach tiež vidno výstavbu podpornej budovy v okolí reaktora, ako aj vypúšťanie vody z jeho chladiaceho systému. Nová stavebná činnosť bola zaznamenaná aj v okolí jongbjonského zariadenia na obohacovanie uránu, zrejme s cieľom rozšírenia jeho kapacity.

"Tieto kroky sú zrejme reakciou na nedávne Kim Čong-unovo nariadenie zvýšiť produkciu štiepneho materiálu s cieľom rozšírenia jadrového arzenálu krajiny," uvádza sa v novej správe projektu 38 North.
Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej vlaňajšej správe odhadol, že sa Severnej Kórey mohlo podariť vyrobiť až 20 jadrových hlavíc a že zrejme má dostatok štiepneho materiálu na 45-55 jadrových zariadení, uvádza Reuters.

Severná Kórea 28. marca predstavila nové, menšie jadrové hlavice. Podľa expertov však nie je jasné, či je už vývoj takýchto miniaturizovaných hlavíc, určených pre menšie zbrane, plne ukončený.

Analytici predpokladajú, že zdokonalenie takýchto hlavíc by bolo hlavným cieľom Severnej Kórey, ak by - prvýkrát od roku 2017 - obnovila jadrové skúšky, píše Reuters.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bulhari hlasujú v piatych parlamentných voľbách za dva roky

Bulharskí voliči hlasujú v nedeľu v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sú v poradí už piate za ostatné dva roky. Informuje o tom agentúra AFP.

Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.

K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.

Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.

Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov.

Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzýva na reformu Bezpečnostnej rady OSN

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN (BR). Fakt, že BR OSN od 1. apríla predsedá Rusko, označil Zelenskyj za "zjavne absurdný a deštruktívny".

Vo svojom videopríhovore zverejnenom na sociálnych sieťach Zelenskyj pokračoval, že ruská armáda v piatok "zabila ďalšie ukrajinské dieťa – päťmesačného chlapčeka, volal sa Daniil..., a Rusko (pritom) predsedá Bezpečnostnej rade OSN".

Podľa Zelenského je ťažké predstaviť si niečo, čo ešte názornejšie dokazuje úplný rozklad takýchto inštitúcií.

"Neexistuje žiadna forma teroru, ktorú by Rusko ešte nevykonalo. A nebude existovať dôvod, ktorý by zastavil reformu globálnych inštitúcií, najmä Bezpečnostnej rady OSN," zdôraznil ukrajinský prezident.

Dodal, že reforma zjavne mešká, ale musí zaručiť, aby "teroristický štát a akýkoľvek iný štát, ktorý chce byť teroristom, nemohol zničiť svet".

"Teroristi musia prehrať, musia byť zodpovední za teror, a nie niekde predsedať," prízvukoval Zelenskyj.

Agentúra DPA vo svojej správe, citovanej agentúrou TASR, pripomína, že už pred Zelenským zmenu na poste predsedajúceho BR OSN kritizoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý ju označil za "zlý prvoaprílový žart".

DPA doplnila, že členské štáty BR OSN sa v jej vedení striedajú pravidelne po mesiaci. Rusko predsedalo BR OSN naposledy vo februári roku 2022, keď napadlo Ukrajinu.

Ukrajinskí predstavitelia od vypuknutia vojny poukazujú na to, že po zániku Sovietskeho zväzu a jeho rozpade na 15 nezávislých štátov získala Ruská federácie miesto v BR OSN neoprávnene, "bez predchádzajúcej dohody" a bez dodržania postupov stanovených Chartou OSN.

Sovietskemu zväzu bol post stáleho člena BR OSN určený ako jednej z víťazných mocností v druhej svetovej vojne.

Podľa agentúry DPA Zelenskyj vo videopríhovore sumarizoval ďalšie dodávky vojenskej pomoci pre ukrajinskú armádu.

Dodal tiež, že v sobotu podpísal dva výnosy, ktorým sa na sankčný zoznam dostali ďalší funkcionári "štátu-agresora, jeho obranného priemyslu a kolaboranti. "Ide o viac ako 650 osôb," uviedol Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský metropolita Pavlo má súdom nariadené domáce väzenie

Okresný súd v Kyjeve v sobotu uložil vikárovi Kyjevsko-pečerskej lavry a metropolitovi ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) Pavlovi dva mesiace domáceho väzenia. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom informovala britská stanica BBC. Súd tak vyhovel žiadosti prokuratúry.

Súd takto rozhodol po tom, ako nariadil, že metropolita sa musí dostaviť do pojednávacej miestnosti z nemocnice, kam ho popoludní odviezli z toho istého súdu pre zhoršenie zdravotného stavu.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) dodala, že metropolita bude v domácom väzení v mieste, kde má hlásený trvalý pobyt, nie v kláštornom komplexe.

BBC pripomenula, že agenti Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v sobotu prehľadali metropolitovu rezidenciu. Stalo sa tak v rámci preverovania podozrenia, že metropolita sa dopustil trestného činu podnecovania medzináboženskej nenávisti a ospravedlňovania vojny.

SBU vo svojom vyhlásení dodala, že metropolita Pavlo (občianskym menom Lebeď) vo svojich verejných vystúpeniach opakovane urážal náboženské cítenie Ukrajincov, znevažoval názory veriacich iných konfesií a snažil sa voči nim iniciovať nepriateľské postoje. Opakovane vystúpil s vyhláseniami ospravedlňujúcimi alebo popierajúcimi nelegitímne konanie Ruska voči Ukrajine.

https://standard.sk/338507/medvedia-sluzba-velkeho-medveda-v-kyjeve-sa-odohrava-bitka-o-kolisku-civilizacie/

Podľa vyhlásenia SBU k týmto záverom sa dospelo aj kriminalistickou a jazykovou expertízou, ktorú iniciovali vyšetrovatelia SBU. Ukrajinská vláda stanovila 29. marec za deň, keď vypovedala nájomnú zmluvu, ktorá mníchom umožňovala bezplatne obývať časť Kyjevsko-pečerskej lavry a slúžiť tam bohoslužby.

Ukrajinské úrady však súčasne pripustili, že proces vysťahovania môže trvať aj niekoľko týždňov. Začiatkom tohto týždňa metropolita Pavlo a mnohí ďalší duchovní ignorovali termín na odchod z lavry a tvrdili, že sú kyjevským vedením prenasledovaní. Informovali, že vo veci vysťahovania podali sťažnosť na súd.

Napriek tomu, že UPC po minuloročnej invázii ruskej armády na Ukrajinu oficiálne prerušila vzťahy s ruským patriarchátom, Kyjev sa domnieva, že je de facto stále závislá od Moskvy. Vzťahy s Moskvou sa potvrdili aj výsledkami razií SBU v chrámoch a kláštoroch tejto vety ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).

V krajine paralelne pôsobí aj autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), na ktorej čele je patriarcha Epifanij.

(tasr)

Minúta  |  

Smer: Krajniak svojou politikou vylučovania zaradil Sme rodina k OĽANO, Za ľudí či Demokratom

Opozičná strana Smer-SSD nikdy nepôjde cestou politiky vylučovania spolupráce s inými stranami. Vyplýva to z reakcie Smeru-SSD na podpredsedu Sme rodina Milana Krajniaka, ktorý v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy povedal, že hnutie má pre povolebnú spoluprácu tri podmienky a Smer-SSD či Republika sa do nich v súčasnosti nezmestia.

"Smer-SSD touto cestou nikdy nepôjde, pretože naša ponuka je jasná a postavená na princípe silného štátu s nespochybniteľným ľavicovým, protifašistickým a európskym pilierom," uviedli z tlačového odboru Smeru-SSD. Krajniak podľa strany svojou politikou vylučovania zaradil hnutie Sme rodina k OĽANO, Za ľudí či Demokratom.

(tasr)

Minúta  |  

Zhromaždenie odporcov francúzskej dôchodkovej reformy polícia rozohnala

Hlavný protest proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy vo Francúzsku sa v sobotu konal v meste Vire v departemente Calvados, kde bola vlani v júni za poslankyňu parlamentu zvolená súčasná premiérka Ělisabeth Bornová. Proti radikálnym účastníkom tohto zhromaždenia polícia zasiahla slzotvorným plynom, informoval v sobotu spravodajský web France Info.

Podľa prefektúry sa v normandskom mestečku Vire na severozápade Francúzska zišlo asi 3100 ľudí. Odborári však uvádzali vyšší počet účastníkov - okolo 5000 ľudí, ktorí odmietajú najmä zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.

Na toto regionálne zhromaždenie vyzvali všetky odborové organizácie.

"Chceme prejaviť svoj hnev nielen proti tomuto návrhu (dôchodkovej reformy), ale aj proti pohŕdaniu, ktoré nás vláda dáva najavo," píše sa vo vyhlásení odborárov.

Dodali v ňom, že svoj nesúhlas vyjadrujú už "celé mesiace", ale vláda ich "odmieta vypočuť". Kritizovali, že vláda tvrdí, že chce problémy riešiť dialógom, pritom ale jej jedinou odpoveďou na protesty odborárov boli a sú represie.

Regionálne noviny spočiatku informovali, že demonštrácia vo Vire prebieha bez násilností a v pokojnej atmosfére. Upozornili však na riziko, že do mesta zrejme prídu radikáli z miest Rennes a Nantes, ktorí by mohli situáciu vyostriť tým, že zaútočia na poriadkové sily.

V očakávaní, že sa tento scenár môže naplniť, boli ulice v mestečku vyľudnené, mnohé obchody spustili kovové rolety alebo si výklady ochránili drevenými výplňami.

Príslušná prefektúra už vopred - v piatok večer - vydala zákaz používania, držania, prepravy a používania pyrotechnických a zápalných zariadení, ako aj zákaz predaja alkoholických nápojov v centre Vire.

Okrem toho polícia na vstupoch do mesta v sobotu postavila svoje kontrolné stanovištia.

Okrem protestu vo Vire sa vo Francúzsku konali aj iné zhromaždenia proti reforme dôchodkového systému, napr. v mestách Bordeaux, Lyon, Dijon či Paríž.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.