Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsko: Začali sa parlamentné voľby, prieskumy tesne favorizujú pravicové strany

Vo Fínsku sa v nedeľu začali parlamentné voľby. Prieskumy favorizujú na tesné víťazstvo stredopravicovú Národnú koaličnú stranu (Kansallinen kokoomus - KOK) pod vedením Petteriho Orpa. Sociálni demokrati (SDP) súčasnej premiérky Sanny Marinovej by sa podľa prieskumov mohli umiestniť až na tretej priečke. Informuje agentúra AFP.

Strana KOK má podľa prieskumu, ktorý zverejnila verejnoprávna televízia Yle, sympatie 19,8 percenta opýtaných. Na druhom mieste skončila nacionalistická euroskeptická Strana Fínov (PS), ktorú vedie Riikka Purraová. Marinovej SDP obsadili tretie miesto s 18,7 percentami hlasov.

„Prieskumy naznačujú, že trend pravicovejších strán vo Fínsku naberá na sile," povedal Juko Rahonen z výskumného inštitútu E2. Fínske parlamentné voľby sa pritom konajú len deň po tom, čo Turecko oficiálne ratifikovalo vstup tejto severskej krajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Agentúra AFP pripomína, že strana, ktorá sa vo voľbách umiestni na prvom mieste, získava post predsedu vlády za predpokladu, že dokáže v parlamente vytvoriť väčšinu.

„Tieto voľby chceme vyhrať a pokračovať tak v ceste k udržateľnejšej budúcnosti," povedala Sanna Marinová novinárom na záver svojej predvolebnej kampane. Rahonen z E2 podotkol, že hoci je súčasná fínska premiérka mimoriadne populárna, má ťažkosti s pretavením tejto popularity do dostatočného počtu kresiel SDP v parlamente.

Úspech svojej strany očakáva i líder KOK Petteri Orpo, ktorý chce v prípade víťazstva "napraviť ekonomiku a obnoviť hospodársky rast". AFP doplnila, že pomer dlhu Fínska k HDP vzrástol zo 64 percent v roku 2019 na 73 percent, čo chce KOK riešiť znížením výdavkov o šesť miliárd eur.

Nacionalistická euroskeptická Strana Fínov, ktorej podľa prieskumov patrí druhá priečka, presadzuje tvrdšiu rétoriku v súvislosti s migrantmi. Ako dlhodobý cieľ má tiež vystúpenie Fínska z Európskej únie, upozorňuje AFP.

Volebné miestnosti budú vo Fínsku otvorené do 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ). Viac ako 40 percent voličov už hlasovalo predčasne.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku zadržaný novinár chcel písať o vagnerovcoch a postojoch Rusov k vojne

Americký novinár zadržaný v Rusku pre obvinenia zo špionáže sa možno pokúšal napísať reportáž o žoldnierskej Vagnerovej skupine a hovoriť so zamestnancami jedného z najväčších závodov na výrobu tankov v Rusku.

Pre americkú televíziu NBC News to uviedol ruský novinár Dmitrij Kolezev oboznámený s plánmi zadržaného Evana Gershkovicha, informuje TASR.

Kolezev dodal, že Gershkovich mal pocit, že počas pracovnej cesty ho v Jekaterinburgu sledovali agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Zažil to aj počas služobnej cesty v meste Perm.

Niektorí z agentov údajne zaznamenávali pohyb novinára na kameru a vyvíjali aj nátlak na ľudí, ktoré kontaktoval ako zdroje informácií.

FSB vo vyhlásení k prípadu z tohto týždňa uviedla, že Gershkovich, „konajúc podľa pokynov americkej strany, zbieral informácie o aktivitách jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu."

Údajne to boli informácie, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že americký novinár bol prichytený pri čine.

FSB neposkytla žiadne dôkazy ani ďalšie podrobnosti o tom, kedy bol Gershkovich zadržaný. Neskôr bol predvedený na súd v Moskve a bol aj formálne zatknutý. Súd nariadil, že Gershkovich bude vo väzbe do 29. mája. Novinár obvinenie zo špionáže odmieta.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová označila obvinenia voči Gershkovichovi za „smiešne". Informovala, že ministerstvo zahraničných vecí je v kontakte s denníkom WSJ i novinárovou rodinou.

Denník WSJ vo svojom úvodníku obvinil ruskú vládu, že vzala Gershkovicha ako rukojemníka. Obvinenie zo špionáže označil za „pochybné už na prvý pohľad" a za „vykalkulovanú provokáciu s cieľom zahanbiť USA a zastrašiť zahraničných novinárov, ktorí stále pracujú v Rusku".         

NBC News oslovila denník The Wall Street Journal so žiadosťou o komentár, ale noviny zatiaľ neposkytli ďalšie podrobnosti o Gershkovichovom pôsobení v Jekaterinburgu.

Americký reportér plynule hovorí po rusky, v minulosti pracoval ako redaktor agentúry AFP v Moskve a pre spravodajský portál The Moscow Times v anglickom jazyku. Jeho rodina emigrovala z Ruska do USA v čase, keď bol ešte dieťa.

Ak bude Gershkovich usvedčený z trestného činu špionáže, hrozí mu až 20 rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

38 North: V severokórejskom jadrovom komplexe zaznamenali vysokú aktivitu

Družicové zábery ukazujú vysokú úroveň aktivity v hlavnom severokórejskom jadrovom komplexe Jongbjon. Uviedla to v nedeľu analytická webstránka 38 North, ktorá sa dlhodobo venuje situácii v KĽDR, informuje agentúra Reuters.

Severokórejský vodca Kim Čong-un koncom marca apeloval na urýchlenie produkcie jadrových materiálov v záujme "exponenciálneho" rozšírenia nukleárneho arzenálu KĽDR. Pchjongjang by mal byť podľa neho pripravený takéto zbrane nasadiť "kedykoľvek a kdekoľvek".

Severokórejské médiá v priebehu tohto týždňa zverejnili viacero správ týkajúcich sa atómových zbraní, čo podľa analytikov môže naznačovať, že by Pchjongjang mohol pripravovať v poradí už siedmy jadrový test.

Analytici monitorovacieho projektu 38 North uviedli, že zvýšená aktivita v Jongbjone bola zaznamenaná na satelitných snímkach z 3. a 17. marca. Podľa nich by to mohlo znamenať, že tamojší experimentálny ľahkovodný reaktor je tesne pred dokončením a uvedením do operačného stavu.

Na uvedených snímkach tiež vidno výstavbu podpornej budovy v okolí reaktora, ako aj vypúšťanie vody z jeho chladiaceho systému. Nová stavebná činnosť bola zaznamenaná aj v okolí jongbjonského zariadenia na obohacovanie uránu, zrejme s cieľom rozšírenia jeho kapacity.

"Tieto kroky sú zrejme reakciou na nedávne Kim Čong-unovo nariadenie zvýšiť produkciu štiepneho materiálu s cieľom rozšírenia jadrového arzenálu krajiny," uvádza sa v novej správe projektu 38 North.
Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej vlaňajšej správe odhadol, že sa Severnej Kórey mohlo podariť vyrobiť až 20 jadrových hlavíc a že zrejme má dostatok štiepneho materiálu na 45-55 jadrových zariadení, uvádza Reuters.

Severná Kórea 28. marca predstavila nové, menšie jadrové hlavice. Podľa expertov však nie je jasné, či je už vývoj takýchto miniaturizovaných hlavíc, určených pre menšie zbrane, plne ukončený.

Analytici predpokladajú, že zdokonalenie takýchto hlavíc by bolo hlavným cieľom Severnej Kórey, ak by - prvýkrát od roku 2017 - obnovila jadrové skúšky, píše Reuters.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bulhari hlasujú v piatych parlamentných voľbách za dva roky

Bulharskí voliči hlasujú v nedeľu v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sú v poradí už piate za ostatné dva roky. Informuje o tom agentúra AFP.

Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.

K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.

Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.

Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov.

Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zelenskyj vyzýva na reformu Bezpečnostnej rady OSN

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN (BR). Fakt, že BR OSN od 1. apríla predsedá Rusko, označil Zelenskyj za "zjavne absurdný a deštruktívny".

Vo svojom videopríhovore zverejnenom na sociálnych sieťach Zelenskyj pokračoval, že ruská armáda v piatok "zabila ďalšie ukrajinské dieťa – päťmesačného chlapčeka, volal sa Daniil..., a Rusko (pritom) predsedá Bezpečnostnej rade OSN".

Podľa Zelenského je ťažké predstaviť si niečo, čo ešte názornejšie dokazuje úplný rozklad takýchto inštitúcií.

"Neexistuje žiadna forma teroru, ktorú by Rusko ešte nevykonalo. A nebude existovať dôvod, ktorý by zastavil reformu globálnych inštitúcií, najmä Bezpečnostnej rady OSN," zdôraznil ukrajinský prezident.

Dodal, že reforma zjavne mešká, ale musí zaručiť, aby "teroristický štát a akýkoľvek iný štát, ktorý chce byť teroristom, nemohol zničiť svet".

"Teroristi musia prehrať, musia byť zodpovední za teror, a nie niekde predsedať," prízvukoval Zelenskyj.

Agentúra DPA vo svojej správe, citovanej agentúrou TASR, pripomína, že už pred Zelenským zmenu na poste predsedajúceho BR OSN kritizoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý ju označil za "zlý prvoaprílový žart".

DPA doplnila, že členské štáty BR OSN sa v jej vedení striedajú pravidelne po mesiaci. Rusko predsedalo BR OSN naposledy vo februári roku 2022, keď napadlo Ukrajinu.

Ukrajinskí predstavitelia od vypuknutia vojny poukazujú na to, že po zániku Sovietskeho zväzu a jeho rozpade na 15 nezávislých štátov získala Ruská federácie miesto v BR OSN neoprávnene, "bez predchádzajúcej dohody" a bez dodržania postupov stanovených Chartou OSN.

Sovietskemu zväzu bol post stáleho člena BR OSN určený ako jednej z víťazných mocností v druhej svetovej vojne.

Podľa agentúry DPA Zelenskyj vo videopríhovore sumarizoval ďalšie dodávky vojenskej pomoci pre ukrajinskú armádu.

Dodal tiež, že v sobotu podpísal dva výnosy, ktorým sa na sankčný zoznam dostali ďalší funkcionári "štátu-agresora, jeho obranného priemyslu a kolaboranti. "Ide o viac ako 650 osôb," uviedol Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský metropolita Pavlo má súdom nariadené domáce väzenie

Okresný súd v Kyjeve v sobotu uložil vikárovi Kyjevsko-pečerskej lavry a metropolitovi ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) Pavlovi dva mesiace domáceho väzenia. S odvolaním sa na ukrajinské médiá o tom informovala britská stanica BBC. Súd tak vyhovel žiadosti prokuratúry.

Súd takto rozhodol po tom, ako nariadil, že metropolita sa musí dostaviť do pojednávacej miestnosti z nemocnice, kam ho popoludní odviezli z toho istého súdu pre zhoršenie zdravotného stavu.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) dodala, že metropolita bude v domácom väzení v mieste, kde má hlásený trvalý pobyt, nie v kláštornom komplexe.

BBC pripomenula, že agenti Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v sobotu prehľadali metropolitovu rezidenciu. Stalo sa tak v rámci preverovania podozrenia, že metropolita sa dopustil trestného činu podnecovania medzináboženskej nenávisti a ospravedlňovania vojny.

SBU vo svojom vyhlásení dodala, že metropolita Pavlo (občianskym menom Lebeď) vo svojich verejných vystúpeniach opakovane urážal náboženské cítenie Ukrajincov, znevažoval názory veriacich iných konfesií a snažil sa voči nim iniciovať nepriateľské postoje. Opakovane vystúpil s vyhláseniami ospravedlňujúcimi alebo popierajúcimi nelegitímne konanie Ruska voči Ukrajine.

https://standard.sk/338507/medvedia-sluzba-velkeho-medveda-v-kyjeve-sa-odohrava-bitka-o-kolisku-civilizacie/

Podľa vyhlásenia SBU k týmto záverom sa dospelo aj kriminalistickou a jazykovou expertízou, ktorú iniciovali vyšetrovatelia SBU. Ukrajinská vláda stanovila 29. marec za deň, keď vypovedala nájomnú zmluvu, ktorá mníchom umožňovala bezplatne obývať časť Kyjevsko-pečerskej lavry a slúžiť tam bohoslužby.

Ukrajinské úrady však súčasne pripustili, že proces vysťahovania môže trvať aj niekoľko týždňov. Začiatkom tohto týždňa metropolita Pavlo a mnohí ďalší duchovní ignorovali termín na odchod z lavry a tvrdili, že sú kyjevským vedením prenasledovaní. Informovali, že vo veci vysťahovania podali sťažnosť na súd.

Napriek tomu, že UPC po minuloročnej invázii ruskej armády na Ukrajinu oficiálne prerušila vzťahy s ruským patriarchátom, Kyjev sa domnieva, že je de facto stále závislá od Moskvy. Vzťahy s Moskvou sa potvrdili aj výsledkami razií SBU v chrámoch a kláštoroch tejto vety ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).

V krajine paralelne pôsobí aj autokefálna pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU), na ktorej čele je patriarcha Epifanij.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.