Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Analytik: Životná úroveň sa znížila, z dlhodobého hľadiska priemer EÚ dobiehame

V posledných dvoch až troch rokoch, ktoré ovplyvnila pandémia aj energetická kríza, sa životná úroveň na Slovensku znížila viac ako v ďalších členských štátoch Európskej únie (EÚ). Z dlhodobého hľadiska však priemer EÚ dobiehame, hoci pomalšie. Informoval o tom analytik českej investičnej platformy Portu Marek Malina.

Malina v súvislosti s prieskumom Eurostatu, z ktorého vyplýva, že je Slovensko z hľadiska životnej úrovne na predposlednom mieste, povedal, že stále dobiehame priemer EÚ. Tvrdí to najmä pre ukazovateľ, ktorým je hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách. „Z úrovne 53,7 percenta v roku 2015 sme sa dostali na 55,8 percenta v roku 2021 a z krajín ako Rumunsko, Maďarsko sa pred nás nedostala žiadna," uviedol Malina s tým, že tempo dobiehania je síce pomalšie než pred krízou v roku 2008, ide však o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom podľa parity kúpnej sily.

Ako ďalej Malina uviedol, na problematické dáta, ktoré používajú od roku 2015 Štatistický úrad aj Eurostat, upozorňujú od roku 2015 aj analytici Národnej banky Slovenska. „Preto ich prepočítali a upravili a vyšlo im, že Slovensko zaostáva za EÚ, ale v skutočnosti omnoho menej. Namiesto 67 percent priemeru životnej úrovne EÚ dosahujeme 80 percent," povedal Malina.

Vyjadril sa, že ekonomika na Slovensku potrebuje štrukturálne zmeny a reformy. Hodnotenie Eurostatu však podľa neho nepodáva relevantný obraz o životnej úrovni na Slovensku, pretože má niekoľko nedostatkov.

Na porovnanie životnej úrovne sa napríklad používa HDP v parite kúpnej sily, pretože berie do úvahy rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Od roku 2015 stúpli v tomto porovnaní na Slovensku ceny najviac spomedzi všetkých členských štátov. „Práve vtedy sme podľa parity kúpnej sily prestali dobiehať priemer EÚ. Dôvodom je, že Štatistický úrad SR pristúpil v roku 2019 k metodickej úprave, ktorá spätne zvýšila cenovú hladinu, ale len od roku 2016. To je dôvod zlomu. Ceny v skutočnosti tak rýchlo nerástli, ale boli celý čas vyššie," tvrdí analytik.

Najvyššie úrovne HDP na obyvateľa majú Luxembursko a Írsko (161 percent a 134 percent nad priemerom EÚ), s odstupom ich nasledovalo Dánsko (36 percent nad priemerom EÚ). Naopak, najnižší HDP na obyvateľa zaznamenalo Bulharsko (41 percent pod priemerom EÚ), Slovensko (33 percent) a Grécko (32 percent).

(tasr)

Minúta  |  

NBS: Bývanie sa stáva nedostupnejšie, pokles cien nevyváži rast úrokov

Bývanie na Slovensku sa stáva vplyvom rastúcich úrokových sadzieb hypoték čoraz nedostupnejšie. Pokles cien nehnuteľností ani v spojení s rastom miezd nedokázal vykompenzovať efekt úrokových sadzieb na dostupnosť bývania. Konštatovala to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnom prehľade ekonomického a menového vývoja.

Dostupnosť bývania sleduje prostredníctvom ukazovateľa HAI (housing affordability index), ktorý sa zhoršil približne o 3 body. Návrat tohto indexu na dlhodobý priemer by si podľa NBS vyžadoval pokles cien o vyše 17 percent. „Bývanie je najmenej dostupné v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji. Na opačnej strane spektra sa nachádza Bratislavský kraj, k čomu prispel aktuálny pokles cien aj dynamický rast miezd," priblížila centrálna banka.

Vyčíslila, že ceny nehnuteľnosti v 4. štvrťroku minulého roka poklesli o 1,94 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, najvýraznejšie v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Medziročné tempo rastu sa výrazne spomalilo na 15 percent z predchádzajúcich 22 percent. Mesačné údaje zo začiatku roka 2023 naznačujú pokračujúci klesajúci trend cien bývania.

Mieru tohto poklesu vidí NBS v súlade so širšími ekonomickými podmienkami. „Pokles aktivity na realitnom trhu reflektuje aj kompozitný index na hodnotenie vývoja cien bývania. Hodnoty indexu klesli do rovnovážneho pásma," zhodnotila banka. Ešte nedávno bol tento index v pásme zvýšeného rizika cenovej korekcie, k čomu následne aj došlo.

Dokončuje sa čím ďalej tým viac bytov, naopak, počet začatých bytov sa znižuje, priblížila NBS. „Medziročne množstvo začatých bytov a vydaných stavebných povolení pokleslo približne o tretinu. Aktuálny počet rozostavaných bytov preto postupne klesá," doplnila.

Výrazne klesá aj objem poskytnutých úverov na bývanie. Úrokové sadzby na nové úvery sa v januári vyšplhali na 3,74 percenta. „V dôsledku rastu sadzieb je prírastok nových úverov na bývanie na prelome rokov medziročne o polovicu nižší. Podiel nových úverov na bývanie k disponibilnému príjmu prispieva k poklesu kompozitného indexu," dodala NBS.

(tasr)

Minúta  |  

Fínsko: Začali sa parlamentné voľby, prieskumy tesne favorizujú pravicové strany

Vo Fínsku sa v nedeľu začali parlamentné voľby. Prieskumy favorizujú na tesné víťazstvo stredopravicovú Národnú koaličnú stranu (Kansallinen kokoomus - KOK) pod vedením Petteriho Orpa. Sociálni demokrati (SDP) súčasnej premiérky Sanny Marinovej by sa podľa prieskumov mohli umiestniť až na tretej priečke. Informuje agentúra AFP.

Strana KOK má podľa prieskumu, ktorý zverejnila verejnoprávna televízia Yle, sympatie 19,8 percenta opýtaných. Na druhom mieste skončila nacionalistická euroskeptická Strana Fínov (PS), ktorú vedie Riikka Purraová. Marinovej SDP obsadili tretie miesto s 18,7 percentami hlasov.

„Prieskumy naznačujú, že trend pravicovejších strán vo Fínsku naberá na sile," povedal Juko Rahonen z výskumného inštitútu E2. Fínske parlamentné voľby sa pritom konajú len deň po tom, čo Turecko oficiálne ratifikovalo vstup tejto severskej krajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Agentúra AFP pripomína, že strana, ktorá sa vo voľbách umiestni na prvom mieste, získava post predsedu vlády za predpokladu, že dokáže v parlamente vytvoriť väčšinu.

„Tieto voľby chceme vyhrať a pokračovať tak v ceste k udržateľnejšej budúcnosti," povedala Sanna Marinová novinárom na záver svojej predvolebnej kampane. Rahonen z E2 podotkol, že hoci je súčasná fínska premiérka mimoriadne populárna, má ťažkosti s pretavením tejto popularity do dostatočného počtu kresiel SDP v parlamente.

Úspech svojej strany očakáva i líder KOK Petteri Orpo, ktorý chce v prípade víťazstva "napraviť ekonomiku a obnoviť hospodársky rast". AFP doplnila, že pomer dlhu Fínska k HDP vzrástol zo 64 percent v roku 2019 na 73 percent, čo chce KOK riešiť znížením výdavkov o šesť miliárd eur.

Nacionalistická euroskeptická Strana Fínov, ktorej podľa prieskumov patrí druhá priečka, presadzuje tvrdšiu rétoriku v súvislosti s migrantmi. Ako dlhodobý cieľ má tiež vystúpenie Fínska z Európskej únie, upozorňuje AFP.

Volebné miestnosti budú vo Fínsku otvorené do 20.00 h miestneho času (19.00 h SEČ). Viac ako 40 percent voličov už hlasovalo predčasne.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku zadržaný novinár chcel písať o vagnerovcoch a postojoch Rusov k vojne

Americký novinár zadržaný v Rusku pre obvinenia zo špionáže sa možno pokúšal napísať reportáž o žoldnierskej Vagnerovej skupine a hovoriť so zamestnancami jedného z najväčších závodov na výrobu tankov v Rusku.

Pre americkú televíziu NBC News to uviedol ruský novinár Dmitrij Kolezev oboznámený s plánmi zadržaného Evana Gershkovicha, informuje TASR.

Kolezev dodal, že Gershkovich mal pocit, že počas pracovnej cesty ho v Jekaterinburgu sledovali agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Zažil to aj počas služobnej cesty v meste Perm.

Niektorí z agentov údajne zaznamenávali pohyb novinára na kameru a vyvíjali aj nátlak na ľudí, ktoré kontaktoval ako zdroje informácií.

FSB vo vyhlásení k prípadu z tohto týždňa uviedla, že Gershkovich, „konajúc podľa pokynov americkej strany, zbieral informácie o aktivitách jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu."

Údajne to boli informácie, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na brífingu vyhlásil, že americký novinár bol prichytený pri čine.

FSB neposkytla žiadne dôkazy ani ďalšie podrobnosti o tom, kedy bol Gershkovich zadržaný. Neskôr bol predvedený na súd v Moskve a bol aj formálne zatknutý. Súd nariadil, že Gershkovich bude vo väzbe do 29. mája. Novinár obvinenie zo špionáže odmieta.

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierrová označila obvinenia voči Gershkovichovi za „smiešne". Informovala, že ministerstvo zahraničných vecí je v kontakte s denníkom WSJ i novinárovou rodinou.

Denník WSJ vo svojom úvodníku obvinil ruskú vládu, že vzala Gershkovicha ako rukojemníka. Obvinenie zo špionáže označil za „pochybné už na prvý pohľad" a za „vykalkulovanú provokáciu s cieľom zahanbiť USA a zastrašiť zahraničných novinárov, ktorí stále pracujú v Rusku".         

NBC News oslovila denník The Wall Street Journal so žiadosťou o komentár, ale noviny zatiaľ neposkytli ďalšie podrobnosti o Gershkovichovom pôsobení v Jekaterinburgu.

Americký reportér plynule hovorí po rusky, v minulosti pracoval ako redaktor agentúry AFP v Moskve a pre spravodajský portál The Moscow Times v anglickom jazyku. Jeho rodina emigrovala z Ruska do USA v čase, keď bol ešte dieťa.

Ak bude Gershkovich usvedčený z trestného činu špionáže, hrozí mu až 20 rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

38 North: V severokórejskom jadrovom komplexe zaznamenali vysokú aktivitu

Družicové zábery ukazujú vysokú úroveň aktivity v hlavnom severokórejskom jadrovom komplexe Jongbjon. Uviedla to v nedeľu analytická webstránka 38 North, ktorá sa dlhodobo venuje situácii v KĽDR, informuje agentúra Reuters.

Severokórejský vodca Kim Čong-un koncom marca apeloval na urýchlenie produkcie jadrových materiálov v záujme "exponenciálneho" rozšírenia nukleárneho arzenálu KĽDR. Pchjongjang by mal byť podľa neho pripravený takéto zbrane nasadiť "kedykoľvek a kdekoľvek".

Severokórejské médiá v priebehu tohto týždňa zverejnili viacero správ týkajúcich sa atómových zbraní, čo podľa analytikov môže naznačovať, že by Pchjongjang mohol pripravovať v poradí už siedmy jadrový test.

Analytici monitorovacieho projektu 38 North uviedli, že zvýšená aktivita v Jongbjone bola zaznamenaná na satelitných snímkach z 3. a 17. marca. Podľa nich by to mohlo znamenať, že tamojší experimentálny ľahkovodný reaktor je tesne pred dokončením a uvedením do operačného stavu.

Na uvedených snímkach tiež vidno výstavbu podpornej budovy v okolí reaktora, ako aj vypúšťanie vody z jeho chladiaceho systému. Nová stavebná činnosť bola zaznamenaná aj v okolí jongbjonského zariadenia na obohacovanie uránu, zrejme s cieľom rozšírenia jeho kapacity.

"Tieto kroky sú zrejme reakciou na nedávne Kim Čong-unovo nariadenie zvýšiť produkciu štiepneho materiálu s cieľom rozšírenia jadrového arzenálu krajiny," uvádza sa v novej správe projektu 38 North.
Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej vlaňajšej správe odhadol, že sa Severnej Kórey mohlo podariť vyrobiť až 20 jadrových hlavíc a že zrejme má dostatok štiepneho materiálu na 45-55 jadrových zariadení, uvádza Reuters.

Severná Kórea 28. marca predstavila nové, menšie jadrové hlavice. Podľa expertov však nie je jasné, či je už vývoj takýchto miniaturizovaných hlavíc, určených pre menšie zbrane, plne ukončený.

Analytici predpokladajú, že zdokonalenie takýchto hlavíc by bolo hlavným cieľom Severnej Kórey, ak by - prvýkrát od roku 2017 - obnovila jadrové skúšky, píše Reuters.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bulhari hlasujú v piatych parlamentných voľbách za dva roky

Bulharskí voliči hlasujú v nedeľu v predčasných parlamentných voľbách, ktoré sú v poradí už piate za ostatné dva roky. Informuje o tom agentúra AFP.

Volebné miestnosti sa otvorili o 06.00 h SELČ a prvé prognózy sa očakávajú po ich zatvorení o 19.00 h.
Bulharský prezident Rumen Radev začiatkom februára rozpustil Národné zhromaždenie a vypísal predčasné voľby na 2. apríla.

K tomuto kroku pristúpil po tom, ako sa tri najväčšie politické skupiny v silne fragmentovanom parlamente nedokázali dohodnúť na vytvorení životaschopnej koaličnej vlády na základe výsledkov predčasných volieb z vlaňajšieho októbra.

Podľa politológov aj nové voľby zrejme prinesú podobne rozdrobený parlament s malými šancami na vznik stabilnej vlády.

Prieskumy opäť favorizujú stredopravicovú stranu Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova a reformistické hnutie Pokračujeme v zmene (PP) ekonóma Kirila Petkova. Obe by mali získať približne 25 percent hlasov.

Časť analytikov si myslí, že vojna na Ukrajine, inflácia a rastúci rozkol medzi proruským a proeurópskym táborom by mohli viesť k tomu, že viac občanov bude voliť nacionalistické strany, respektíve strany podporujúce politiku Moskvy.

Bulharsko, ktoré je členskou krajinou EÚ aj NATO, je v patovej situácii od roku 2020 a táto pokračujúca politická kríza ohrozuje jeho plány na vstup do eurozóny v roku 2024 a zaradenie do schengenského priestoru. Bez vlády so silným mandátom nie je možné prijímať reformy potrebné na boj proti korupcii. Komplikuje sa aj čerpanie niekoľkých miliárd eur z fondov EÚ na obnovu.

Najhoršiu politickú krízu v Bulharsku od pádu komunizmu podľa AFP ešte prehĺbila ruská invázia na Ukrajinu. Bulharská spoločnosť je hlboko rozdelená v postoji k dodávkam zbraní Ukrajine na obranu proti pokračujúcej ruskej agresii.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.