Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Káčer: Slovensko a ďalšie štáty NATO chcú Ukrajine pomáhať až do konca vojny

Slovensko a ďalšie krajiny Severoatlantickej aliancie vyjadrili v utorok v Bruseli ochotu pomáhať Ukrajine až do konca víťaznej vojny a všetci spojenci privítali Fínsko ako 31. člena tohto zoskupenia. Uviedol šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer po skončení prvej časti dvojdňového ministeriálu.

Ministri zahraničných vecí NATO budú v stredu pokračovať debatami o výdavkoch na obranu a spojenectve s partnermi z Ázie a Tichomoria. Káčer ocenil, že Fínsku sa podarilo zaistiť vstup do NATO v priebehu necelého roka. Pripomenul, že od januára 1993 do februára 2003 a vstupu Slovenska do štruktúr Aliancie 11 rokov pracoval na zavŕšení tohto úsilia.

"Pre mňa to bol taký osobný moment, keď tá fínska vlajka išla hore," uviedol s odkazom na slávnostný ceremoniál v ústredí NATO. Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin dosiahol iba to, že NATO je efektívna, rýchla a navzájom prepojená organizácia, aká ešte nebola nikdy predtým.

Ministri začali rokovania vo formáte Výboru NATO – Ukrajina za účasti ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Káčer spresnil, že k tomu došlo po dlhých šiestich rokoch, keď bolo zámerne blokované takéto pracovné stretnutie.

"My sme presadzovali už dávno, aby sa tento výbor stretával, podľa nášho názoru by to mala byť rutinná pravidelná prax. Vyjadril som nádej, že sa stretneme aj na úrovni hláv štátov a vlád na samite NATO vo Vilniuse aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským," povedal.

Podľa jeho slov Kuleba predstavil niekoľko praktických bodov, ktoré si zaslúžia pozornosť a podporu spojencov. "Povedal som, že Ukrajina potrebuje také mechanizmy, ktoré ju budú paralelne pripravovať na členstvo v NATO, zefektívňovať ich obranu a obranné plánovanie, praktické veci, ktoré ich budú vťahovať do spolupráce s nami," vysvetlil Káčer.

V Bruseli pripomenul, že pred rokom Slovensko ako prvá krajina darovala Ukrajine protivzdušný systém S-300, ktorý doteraz plní svoje úlohy a že pred niekoľkými dňami na Ukrajinu odleteli aj prvé štyri stíhačky Mig-29, ktoré budú Ukrajincom pomáhať pri obrane spolu so stíhačkami dodanými Poľskom.

"Vyjadril som presvedčenie, že toto môže prispieť k tomu, čo sme nazvali novou leteckou koalíciou pre Ukrajinu. Povedal som tiež, že Slovensko spolu s ostatnými krajinami NATO bude pomáhať Ukrajine až do konca, kým Ukrajina nebude slobodná na celom svojom území," povedal Káčer.

Dodal, že témou diskusií bola aj pomoc Ukrajine v podobe modernej západnej vojenskej techniky, kde ochotu pomáhať vyjadrili takmer všetky členské krajiny, pričom túto pomoc skonkretizovali okrem niektorých ďalších krajín najmä Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Sloboda prišla od východu. Sovietsky zväz mal najväčší podiel na porážke fašizmu

Máme morálnu povinnosť pripomínať si vojakov všetkých národností, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy od fašizmu. Zdôraznil to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico pri príležitosti 78. výročia oslobodenia hlavného mesta SR.

Na stretnutí pri pamätníku Slavín v Bratislave zároveň apeloval na mierové riešenie vojny na Ukrajine.

"Jednoznačne bez ohľadu na to, čo sa deje na Ukrajine, konštatujeme, že Sovietsky zväz a jeho národy mal najväčší podiel na porážke fašizmu. Rovnako je pravdou, že sloboda prišla na Slovensko od východu," povedal Fico.

Zároveň uviedol, že vojenský konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie a apeloval na mierové rokovania. Opakovane kritizoval dodávky zbraní na Ukrajinu, ako aj postoje predstaviteľov našej zahraničnej politiky. "Suverenita a sebavedomie sa úplne vytratili z našej zahraničnej politiky," tvrdí.

(tasr)

Minúta  |  

Trump sa odovzdal úradom, necíti sa byť vinný. Proces s ním začne v roku 2024

Bývalý americký prezident Donald Trump sa dostavil na súd v New Yorku, aby si vypočul obžalobu v kauze údajného podplácania pornoherečky a súvisiaceho falšovania obchodnej dokumentácie. Exprezident sa necíti byť vinný.

Súdny proces s exprezidentom Trumpom by sa mohol začať v januári 2024, oznámil v utorok sudca Juan Merchan. Právnici bývalej hlavy štátu avizovali, že sa budú snažiť posunúť začiatok procesu na jar 2024. V novembri toho istého roku sú na programe prezidentské voľby a Trump v nich plánuje kandidovať.

Trump si v utorok vypočul pred newyorským sudcom obžalobu, avšak vo všetkých 34 bodoch odmietol svoju vinu. Prípad sa týka údajného podplácania pornoherečky a ďalšej ženy, ktorým vraj zaplatil za to, aby o jeho mimomanželskom pomere s ním počas prezidentskej kampane mlčali. Následne si vraj tieto úplatky zapísal do nákladov v kampani.

Po výsluchu Trump opustil podľa informácií z vysielania CNN budovu súdneho komplexu a so svojou kolónou sa vybral na letisko LaGuardia, odkiaľ súkromným lietadlom odletí na Floridu. Tam má zo svojej rezidencie Mar-a-Lago neskôr poskytnúť stanovisko pre médiá. V priestoroch súdu a prokuratúry s novinármi nekomunikoval.

Donald Trump odchádza zo svojho sídla do budovy súdu na Manhattane. Foto: TASR/AP

Nemôžem uveriť, že toto sa deje v Amerike

Trump na súde vyhlásil, že sa necíti byť vinný vo všetkých 34 bodoch údajného falšovania obchodných dokumentov a podplácania dvoch žien vrátane pornoherečky počas svojej prezidentskej kampane v roku 2016. So ženami mal údajne nemanželský pomer a nechcel, aby to prezradili počas kampane.

Súdna sieň bola podľa NBC plná divákov. Sudca zakázal živé televízne vysielanie z miestnosti, avšak piatim fotografom dovolil vyhotovovať snímky.

"Vyzerá to úplne surreálne – wow, oni ma idú zatknúť!" napísal Trump podľa agentúry AFP ešte pred príchodom do súdneho komplexu na svojej sociálnej sieti Truth Social. "Nemôžem uveriť, že toto sa deje v Amerike. MAGA!" dodal. MAGA je jedno z jeho hlavných hesiel, ktoré používal ešte v kampani v roku 2016 a znamená: "Urobme Ameriku znovu veľkou."

(tasr, sita, est)

Minúta  |  

Szijjártó: Pozvanie Ukrajiny na rokovanie NATO porušuje princíp jednoty spojencov

Pozvanie ukrajinského ministra zahraničných vecí na rokovanie ministrov členských štátov Severoatlantickej aliancie porušuje princíp jednoty spojencov v rámci NATO. Konštatoval to v utorok na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý však dodal, že na stretnutie do Bruselu prišiel v snahe byť konštruktívny.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na dvojdňové stretnutie šéfov diplomacie členských krajín NATO, ktoré sa začalo v utorok, pozval aj ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu.

Szijjártó zdôraznil, že na schôdzke dá Maďarsko najavo, že akékoľvek integračné snahy Kyjeva podporí iba v prípade, ak Ukrajinci vrátia všetky práva maďarskej menšine žijúcej v Zakarpatskej oblasti, ktoré mali pred rokom 2015.

"Prišli sme sem s nádejou, že nikto nebude spochybňovať platnosť nášho predchádzajúceho spoločného rozhodnutia, podľa ktorého NATO nie je účastníkom vojny odohrávajúcej sa v našom susedstve, a že treba urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom," uviedol Szijjártó v statuse na Facebooku.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku sa budú konať pochody za mier a proti dodávkam zbraní na Ukrajinu

Vo vyše sto nemeckých mestách sa počas veľkonočných sviatkov uskutočnia pochody za mier a proti dodávkam zbraní pre ukrajinské sily brániace sa voči ruskej vojenskej ofenzíve. V utorok to oznámili organizátori plánovaných podujatí.

Mottom protivojnových pochodov, ktoré sa budú konať počas nadchádzajúceho víkendu, je "Vyhrať mier - a nie vojnu". Hlavnými témami sú ruská ofenzíva na Ukrajine, nebezpečenstvo jej eskalácie až do rozmerov jadrovej vojny a tiež odpor voči vojenským výdavkom a dodávkam zbraní do konfliktných zón.

Každodenné umieranie a zabíjanie sa musí konečne skončiť," vyzvala v utorok mierová organizácia Netzwerk Friedenskooperative so sídlom v Bonne. Nemecká vláda musí podľa nej "konečne byť aktívnejšia a spustiť diplomatické iniciatívy". Cieľom sú podľa predstaviteľov tohto združenia dosiahnutie prímeria na Ukrajine, mierové rokovania a účasť Nemecka na "mierovej iniciatíve Číny.

Peking koncom februára – v období prvého výročia začiatku vojny rozpútanej na Ukrajine Ruskom – zverejnil svoj 12-bodový dokument o "politickom urovnaní" tejto krízy. Vyzval Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory, a varoval, že v tomto konflikte nesmú byť použité jadrové zbrane.

V nemeckej metropole Berlín sa pochod za mier začne v sobotu o 13.00 h v štvrti Wedding. "Už žiadne ďalšie zbrane. Koniec s vojnovým štvaním a sankciami," vyzvali organizátori. Dodali, že Nemecko je podľa nich "súčasťou mašinérie zabíjania" a dodávkami zbraní a "vojnovou rétorikou" je spoluvinné za tisíce mŕtvych na Ukrajine a milióny vysídlených.

Nemecko rovnako ako ďalší spojenci Kyjeva poskytuje ukrajinským silám finančnú i vojenskú podporu.

Medzi ohlásenými rečníkmi, ktorí majú na pochodoch vystúpiť, sú napríklad poslankyňa nemeckého parlamentu Zaklin Nasticová zo strany Ľavica, zástupca odborov Verdi či predseda iniciatívy Naturfreunde Deutschland.

(tasr)

Minúta  |  

Raketomety, ľahké zbrane či cisternové vozidlá. USA posiela Ukrajine 35. zásielku vojenskej pomoci

Americké ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že Ukrajine pošle ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 2,6 miliardy dolárov.

Obsahovať bude muníciu pre raketomety HIMARS, rakety zem – vzduch pre systém NASAMS, delostrelecké granáty, protipancierové systémy, ľahké zbrane či ťažké transportné a cisternové vozidlá.

Ako pripomína Pentagón, od augusta 2021 ide už o 35. zásielku vojenskej pomoci z jeho skladov pre Ukrajinu na základe nariadenia prezidenta Joea Bidena. Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Okrem toho USA pošlú Ukrajine aj vojenské vybavenie priamo z výroby.

"Spojené štáty v spolupráci so svojimi spojencami a ďalšími partnermi budú naďalej poskytovať Ukrajine potrebné kapacity, aké si vyžaduje aktuálna situácia na bojisku a dlhodobé bezpečnostné požiadavky," vyhlásil k tomu Pentagón.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.