Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nad mestom Feodosija na Kryme Rusi údajne zostrelili raketu odpálenú z územia Ukrajiny

Obyvatelia okupovaného ukrajinského polostrova Krym v sobotu hlásili výbuchy v meste Feodosija. Ako referuje web Ukrajinska pravda, o explóziách informovali miestne médiá napojené na Kremeľ a Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov.

Podľa niektorých obyvateľov bolo počuť dva výbuchy, ktoré však údajne nesprevádzal žiadny dym. Aksionov vo vyhlásení tvrdil, že „nad Feodosijou bola zostrelená raketa odpálená z ukrajinského územia“.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinci podnikli nebezpečnú ofenzívu na Záporožskú jadrovú elektráreň. Popierali to, po polroku vieme, čo sa stalo

Bolo to pred polrokom, v noci 19. októbra 2022 sa približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených ťažkými zbraňami pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra v blízkosti záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa britských novín Times mali na veľkú atómovú elektráreň podniknúť ofenzívu, ktorá sa skončila neúspechom. Ukrajinské zdroje tento útok dlho popierali.

Bolo to pred polrokom, ale ostalo to v živej pamäti. Záporožskú jadrovú elektráreň mali pod kontrolou ruské vojská, ale Ukrajinci aj západné médiá tvrdili, že ju ostreľujú Rusi. Nemalo to logiku, viedlo to až k misii expertov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, tá kritizovala aj Rusov za umiestnenie zbraní v blízkosti najväčšej atómovej elektrárne v Európe. To bolo koncom leta.

V druhej polovici októbra opäť Rusko obvinilo ukrajinské jednotky z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. Tú tom čase obsluhovali ukrajinskí zamestnanci, no kontrolu nad ňou držala ruská armáda. Moskva sa vtedy vyjadrila, že jej jednotky pokus ukrajinských síl o opätovné získanie jadrovej elektrárne odrazili.

"Včera v noci veľká skupina výsadkových člnov, preplnená bojovníkmi síl pre špeciálne operácie, opustila južnú oblasť mesta Záporožie a ďalšie smery. Išla s nimi aj veľká naložená loď. Pokus o vylodenie bol odrazený," odkázal sa vtedy denník Guardian na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti, ktorá citovala slová Vladimira Rogova, jedného z vedúcich predstaviteľov dosadených Ruskom v Záporoží. Kyjev vtedy pokus o znovuzískanie elektrárne oficiálne nepriznal.

Neúspešný útok na jadrovú elektráreň sa podľa zdrojov britského denníka Times naozaj odohral.

Ukrajinská armáda na elektráreň útočila

O podrobnostiach nebezpečnej operácie v blízkosti jadrových reaktorov údajne denník informovali predstavitelia ukrajinských špeciálnych síl, obrannej rozviedky a námorníctva.

Podľa denníka sa v noci 19. októbra približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených zbraňami vrátane ťažkých guľometov, granátometov MK-19 a protitankových zbraní pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra. V tom čase ruské jednotky držali elektráreň viac ako šesť mesiacov a využívali jej územie na ostreľovanie ukrajinských miest na druhej strane rieky Dneper a veľkého oceliarskeho závodu v Nikopole, doplňuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

"Predstava bola taká, že pôjde výlučne o bitku pechoty. Nemohli by proti nám použiť delostrelectvo, keďže ide o jadrovú elektráreň," citovali noviny jedného z vojenských predstaviteľov.

Noviny však píšu, že vojaci ukrajinskej armády narazili na vážny odpor, ktorý neočakávali.

"Rusi vybudovali veľmi hustú obranu, všetko zamínovali. Keď sme sa blížili, dokonca vytiahli tanky a delostrelectvo a začali na nás strieľať priamo na vode," povedal ukrajinský vojak.

Keď motorové člny špeciálnych síl preplávali úsek rieky široký takmer tri kilometre, presné rakety Himars, ktoré poskytli USA, mali ničiť ruské pozície na brehu rieky, pokračuje britský spravodajca. Hŕstke ukrajinských špeciálnych síl na menších člnoch sa vraj na svitaní podarilo dostať na breh, pričom sa údajne zapojili do trojhodinovej prestrelky s Rusmi na okraji mesta Enerhodar, ktoré susedí s elektrárňou. Hlavným silám sa však podľa denníka nepodarilo vylodiť.

Útok na elektráreň je príliš veľké riziko, ozýva sa z Ukrajiny

Ukrajinska pravda s odvolaním sa na denník Times doplňuje, že vzhľadom na riziko úniku radiácie takýto pokus o útok vyvoláva otázky aj u ukrajinských predstaviteľov, ktorí sú presvedčení o potrebe opätovného získania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

Petro Kotin, šéf ukrajinskej spoločnosti Energoatom, ktorá prevádzkuje všetky elektrárne v krajine, naznačil, že elektráreň by bolo možné získať späť, ak by ukrajinská armáda mohla postupovať na juh, smerom na Krym a Melitopol.

"To je jediná možnosť – žiadna priama paľba na elektráreň, žiadny priamy postup na územie elektrárne s priamymi akciami proti Rusom. Je veľmi nebezpečné robiť takéto veci v blízkosti jadrových materiálov," povedal Kotin.

Pravda je, že z ostreľovania záporožskej elektrárne, ktoré vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa Moskva a Kyjev už dlhodobo navzájom obviňujú.

Záporožská atómová elektráreň je v Európe najväčšou svojho druhu. Ruské vojská ju obsadili ešte začiatkom marca, ale stále ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. (sak)

Minúta  |  

Demonštrácie sú minulosť a iránsky režim posilňuje represiu: Polícia inštaluje kamery, aby mohla trestať nezahalené ženy

Iránske úrady inštalujú na verejné miesta kamery, aby dokázali identifikovať a následne potrestať nezahalené ženy, oznámila v sobotu iránska polícia.

Demonštrácie, ktoré mali otriasť režimom, sú už minulosť, jeden z ich dôsledkov ale potvrdzovali všetci návštevníci Teheránu v posledných týždňoch a mesiacoch. Iránske ženy prestali masovo nosiť hidžáb a chodili s odhalenou hlavou. Jeden z návštevníkov to pre Financial Times pres časom opísal, že za celý čas videl 30 možno 40 žien s hidžábom.

Zdalo sa teda, že demonštrácie síce neuspeli, ale nejaký výsledok predsa len mali. Ženy sa cítili slobodnejšie. Ani to už neplatí.

Keď úrady identifikujú pomocou kamier nezahalenú ženu, pošlú jej "ako dôsledok varovnú správu", uvádza polícia vo vyhlásení, ktoré zverejnil iránsky súdny portál Mizan a iné štátne médiá. Polícia chce pritom takto predchádzať nedodržiavaniu zákona o nosení hidžábu. Dodáva, že nedodržiavanie tohto zákona poškodzuje duchovný obraz krajiny a vyvoláva neistotu.

Stále viac Iránok začalo po smrti 22-ročnej Mahsy Amíníovej, ktorú mravnostná polícia zadržala v septembri za údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu, odhadzovať svoje závoje. Smrť Amínovej pritom v krajine vyvolala rozsiahle protesty.

Internet zaplavili videá Iránok, ktoré odporujú iránskej mravnostnej polícii a riskujú zadržanie za nedodržiavanie predpísaného oblečenia, keď sa nezahalené prechádzajú po nákupných centrách, reštauráciách či uliciach.

Podľa islamského práva šaría, ktoré v Iráne zaviedli po revolúcii v roku 1979, sú ženy povinné zakrývať si vlasy a nosiť dlhé a voľné oblečenie, aby zakryli svoje postavy. Ženám, ktoré tieto pravidlá nedodržia, hrozí pokarhanie, pokuta alebo zadržanie.

Iránske ministerstvo vnútra 30. marca vyhlásilo, že v tomto zákone nebude robiť nijaké ústupky. Hidžáb pritom opísalo ako "jeden z civilizačných základov iránskeho národa".

Rezort zároveň vyzval občanov, aby konfrontovali nezahalené ženy. Takéto výzvy pritom v minulosti viedli k útokom na ženy zo strany zástancov tvrdej línie. Minulý týždeň si na internete získalo veľkú pozornosť napríklad video, ktoré zachytáva, ako muž hádže na nezahalenú ženu v obchode jogurt, doplňuje Reuters (tasr)

Minúta  |  

Našli mŕtveho muža. Pravdepodobnou príčinou úmrtia mohla byť otrava plynom

KRIVOSÚD-BODOVKA - Polícia vyšetruje okolnosti úmrtia 48-ročného rybára, ktorého našli v sobotu ráno pri miestnom jazere v obci Krivosúd-Bodovka v okrese Trenčín.

Muž zomrel v noci na sobotu, pravdepodobne sa otrávil oxidom uhoľnatým. Policajti začali trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia, informovali o tom na sociálnej sieti.


„Podľa doterajších zistení pravdepodobnou príčinou smrti muža by mala byť intoxikácia oxidom uhoľnatým z plynovej fľaše, ktorú mal pri sebe v stane. Presná príčina smrti bude určená až po vykonaní zdravotno-bezpečnostnej pitvy," skonštatovali policajti.


Polícia v tejto súvislosti pripomína, že oxid uhoľnatý je veľmi nebezpečný plyn, pretože nemá žiadny zápach a nie je ho ani vidieť. Z toho dôvodu sa tento plyn nazýva aj tichý zabijak. Otrava ním prebieha pomaly a nenápadne. „Žiadame preto občanov, aby boli opatrní pri používaní zariadení, pri ktorých dochádza k nedokonalému spaľovaniu dreva alebo fosílnych palív, ako sú plyn a uhlie," uviedli policajti.


Len na Slovensku tento plyn podľa nich zabije ročne desiatky ľudí, a to nielen v zime. „Bez CO senzoru nie je možné zistiť prítomnosť oxidu uhoľnatého. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí pri nedostatočne vetraných miestnostiach. Dávajte si preto pozor aj po zime a myslite v prvom rade na svoju bezpečnosť," odporučila polícia.

(tasr)

48-ročného rybára našli v sobotu ráno pri miestnom jazere v obci Krivosúd-Bodovka. Foto: TB Polícia SR - Trenčiansky kraj
Minúta  |  

Rómsku národnosť deklarujú takmer tri percentá obyvateľov Slovenska

Rómsku národnosť deklaruje 156 164 obyvateľov Slovenska, čo predstavuje takmer tri percentá populácie SR. Najviac Rómov, 65 161, žije v Prešovskom kraji. Najmenej obyvateľov rómskej národnosti, 1 135, evidujú v Trenčianskom kraji. TASR o tom informovala hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder pri príležitosti sobotného Medzinárodného dňa Rómov.

"V sčítacom formulári sa nachádzali dve otázky o národnosti, okrem národnosti mohol obyvateľ uviesť aj svoju ďalšiu národnosť. V Slovenskej republike sa k rómskej národnosti prihlásilo 67 179 obyvateľov. Rómsku národnosť ako svoju ďalšiu národnosť uviedlo 88 985 obyvateľov," priblížila hovorkyňa. Z celkového počtu 156 164 obyvateľov rómskej národnosti je 78 902 mužov (50,5 percenta) a 77 262 žien (49,5 percenta). Rómsky materinský jazyk má v Slovenskej republike 100 526 obyvateľov, čo predstavuje 1,8 percenta z celej populácie.

V predproduktívnom veku (do 14 rokov) je 55 565 obyvateľov rómskej národnosti, teda 35,6 percenta rómskej populácie. "V porovnaní s celou populáciou SR, pri ktorej predstavuje obyvateľstvo v predproduktívnom veku 15,9 percenta, je rozdiel takmer 20 percentuálnych bodov," upozornila Stauder.

V produktívnom veku (15 až 64 rokov) je 95 903 obyvateľov rómskej národnosti (61,4 percenta). V poproduktívnom veku (65 a viac rokov) je 4 696 obyvateľov rómskej národnosti, čo predstavuje tri percentá. V celej SR je v poproduktívnom veku 17,1 percenta obyvateľov.

Dospelý vek dosahuje 90 454 obyvateľov rómskej národnosti, z nich je ženatých či vydatých 42 235 (46,7 percenta) ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Eurovízia 2023: Sochy Beatles v Liverpoole dostali ukrajinské vyšívanky

Sochy štyroch členov skupiny Beatles na nábreží rieky Mersey v Liverpoole obliekli do "vyšívaniek" - ukrajinských ľudových košieľ. Súvisí to s prípravami na súťaž Eurovision Song Contest. TASR informuje podľa BBC.

Liverpool organizuje pesničkovú súťaž v mene vojnou zničenej Ukrajiny, keďže Sam Ryder ako reprezentant Veľkej Británie skončil minulý rok v talianskom Turíne na druhom mieste za ukrajinským Kalush Orchestra.

Sochy Paula McCartneyho, Georgea Harrisona, Ringa Starra a Johna Lennona preto obliekli do vyšívanky ako tradičného ukrajinského folklórneho odevu. Podľa novodobej tradície si ju počas "Dňa vyšívanky" na tretí májový štvrtok obliekajú Ukrajinci po celom svete, aby dali najavo svoj pôvod.

Finále Eurovízie 2023 bude v sobotu 13. mája po dvoch semifinálových kolách v tom istom týždni. Vstupenky na veľké finále sa vypredali za menej ako 40 minút. Okrem priameho televízneho prenosu sa bude dať finále vo Veľkej Británii po prvýkrát sledovať aj v kinách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.