Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinci trpia nedostatkom zbraní. Delostrelecké granáty už dostávajú na prídel

Ukrajina pripravuje novú ofenzívu, ale na bojisku čelí nepríjemnému problému. Jej jednotky dostávajú v dôsledku nedostatku munície delostrelecké granáty na prídel. Potvrdzujú to správy západných médií.

Ukrajinská armáda čelí dvom problémom súčasne: jedným je nedostatok zbraní, keďže Západ ju nedokáže zásobovať tak, ako Ukrajinci požadujú. Druhým je problém do budúcnosti a týka sa nedostatku mužov, keďže Ukrajina nemá také demografické zázemie ako Rusko. To nedávno spustilo ďalšiu fázu mobilizácie, tentoraz však dopĺňa takzvaných kontraktorov, ktorí podpisujú s armádou zmluvu za finančnú odmenu. Ruský štát nariadil veľkým firmám a jednotlivým regiónom, aby takýchto vojakov hľadali na dobrovoľnej báze, aby počet kontraktorov dosiahol 300-tisíc mužov, hovoril o tom Michael Kofman v podcaste War on the Rocks. Povinnú mobilizáciu nateraz Rusi neplánujú.

Rusi tiež riešia zásobovanie vlastnej armády, na nedostatok munície sa dlhodobo sťažuje Jevgenij Prigožin, šéf jednotiek Vagnerovej skupiny.

V prípade Ukrajiny to však vyzerá vážnejšie. A prichádza to v nepríjemnom čase.

Ukrajina pripravuje na najbližšiu ofenzívu asi 60-tisíc nových mužov. Významná časť z nich je cvičená na Západe.

Muži však teraz nie sú najvážnejším problémom. Tým sú pre Ukrajinu zbrane.

Jednotka 59. motorizovanej brigády ukrajinských pozemných síl zvykla denne odpáliť 20 až 30 delostreleckých granátov. V súčasnosti však používa denne jeden, dva alebo žiaden takýto granát, uvádza americký denník Washington Post.

Ukrajinské sily použijú denne približne 7 700 delostreleckých granátov. To sa rovná jednému vypálenému granátu každých šesť sekúnd, uviedol pre denník nemenovaný ukrajinský vojenský predstaviteľ. Rusko, ktoré možno taktiež šetrí muníciu, pritom podľa západných médií vypáli denne trikrát toľko delostreleckých granátov ako Ukrajina.

Ukrajinská armáda si teraz musí lepšie vyberať svoje ciele a namiesto pechoty mieriť na vybavenie. Ukrajinskí predstavitelia pritom opakovane upozorňujú na to, že nedostatok munície obmedzuje schopnosť armády postupovať na bojisku.

V marci ministri zahraničných vecí Európskej únie dosiahli dohodu a prisľúbili, že v priebehu roka dodajú Ukrajine milión delostreleckých nábojov. Asi tretina z nich sa má vyrábať v Dubnici na Slovensku.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte vo februári varoval, že NATO má problém s produkciou dostatočného množstva munície pre potreby Ukrajiny. Český prezident Petr Pavel naznačil, že Ukrajina bude čeliť vážnemu problému, ak nebude jej pripravovaná ofenzíva úspešná. Bol to odkaz nielen na dostatok zbraní, ale aj dostatok mužov v ukrajinskej armáde. Tú istú otázku otvoril nedávno aj vojenský expert Michael Kofman: Otázkou podľa neho je, čo príde po ukrajinskej ofenzíve.

(tasr, fed)    

Minúta  |  

Prieskum: Takmer 90 percent mladých ľudí si myslí, že práca musí človeka robiť šťastným

Takmer 90 percent mladých ľudí rozhodne alebo skôr súhlasí s názorom, že práca musí človeka robiť šťastným. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Mladí ľudia a trh práce, ktorý pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zrealizovala Rada mládeže Slovenska na vzorke 702 respondentov.

Dáta zozbierala agentúra Focus v dňoch 21. októbra až 6. novembra 2022 na reprezentatívnej vzorke mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. Viac ako 80 percent respondentov tiež vyjadrilo súhlas s tým, že nepracujúci ľudia zlenivejú a 73 percent z nich je toho názoru, že človek potrebuje prácu, aby mohol naplno rozvíjať svoje nadanie a vlohy. Prácu označilo za povinnosť, ktorú máme voči spoločnosti, 62 percent opýtaných.

Temer 60 percent mladých sa vyjadrilo, že najlepšie je zarábať a nemusieť pri tom pracovať. 54 percent respondentov však pritom označilo za ponižujúce dostávať peniaze bez toho, aby na ne človek pracoval. Mladí ľudia majú v otázke, či by mala práca byť na prvom mieste, i keď to znamená menej voľného času, pomerne rozpoltené postoje. S týmto výrokom rozhodne alebo skôr súhlasilo 51 percent, no 49 percent rozhodne alebo skôr nesúhlasilo. Presne polovica opýtaných súhlasila s tým, že práca je jediným spôsobom, ako získať uznanie a rešpekt, a rovnako 50 respondentov s tým nesúhlasilo.

Dve tretiny respondentov nesúhlasili ani s tým, že práca je len prostriedkom na zarábanie peňazí a neprináša iné benefity. S daným tvrdením sa stotožnilo 34 percent opýtaných, pričom častejšie išlo o respondentov so základným, prípadne neukončeným vzdelaním, respondentov maďarskej národnosti, ale aj nezamestnaných účastníkov prieskumu, a tiež takých, ktorí neovládajú žiadny cudzí jazyk. Prácu len za prostriedok na získavanie peňazí označovali častejšie aj respondenti, ktorí nemali skúsenosť s pôsobením v mládežníckej organizácii, a tiež takí, ktorí sa počas posledných 12 mesiacov nezúčastnili na žiadnej vzdelávacej aktivite, prípadne pracujú na čiastočný úväzok, aj keď už neštudujú.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy

Po šiestich mesiacoch Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy. Tie zastavila v októbri minulého roka po početných útokoch Ruska na jej energetickú infraštruktúru. Povedal to tento týždeň ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.

"Najťažšiu zimu máme za sebou. Ukrajinská energetická sieť funguje už takmer dva mesiace bez akýchkoľvek obmedzení," uviedol Haluščenko na stránke ministerstva energetiky s informáciou, že Ukrajina má v súčasnosti aj dostatočné rezervy. Môže si tak dovoliť vývoz elektrickej energie, ktorý jej umožní získať ďalšie finančné zdroje na pokračovanie obnovy zničenej energetickej infraštruktúry. Ukrajinská produkcia elektriny klesla minulý rok v dôsledku vojnového konfliktu o vyše 27 percent.

Ukrajina požiadala o čo najskoršie pripojenie k európskemu energetickému systému v marci minulého roka, krátko po útoku Ruska. Právo vyvážať svoju energiu do Európy získala o tri mesiace.

Ukrajina môže v súčasnosti vyvážať do Európskej únie maximálne 400 megawattov elektrickej energie. Konkrétny objem vývozu však bude závisieť od potrieb ukrajinských domácností, dodal Haluščenko s tým, že prioritou sú jednoznačne domáci odberatelia. "Export elektriny bude pokračovať v prípade, že ukrajinskí spotrebitelia budú zabezpečení. Ak sa situácia zmení, vývoz pozastavíme," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nigéria: Ozbrojenci uniesli 80 ľudí

Skupina ozbrojencov uniesla na severozápade Nigérie najmenej 80 ľudí, prevažne žien a detí. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na miestnych obyvateľov.

K únosu došlo v piatok v dedine Wanzamai v nigérijskom štáte Zamfara. Ozbrojenci zatiaľ nepožiadali o výkupné.

Podľa miestneho obyvateľa, ktorému uniesli 14-ročného syna, ozbrojenci prepadli deti a ženy z dediny, keď čistili pôdu na farmárčenie a zbierali drevo na kúrenie. Niektoré zo zajatých osôb pochádzali z dvoch neďalekých dedín Kucheri a Danwuri. Podľa ďalšej obyvateľky väčšina unesených detí bola vo veku od 12 do 17 rokov.

Hovorca tamojšej polície potvrdil, že ozbrojenci v Zamfare uniesli ľudí, ale ich presný počet neuviedol. Polícia podľa neho spolupracuje s armádou a príslušníkmi miestnej bezpečnostnej služby.

V severozápadnej a strednej Nigérii dlhodobo útočia zločinecké gangy, ktoré prepadávajú dediny, kradnú dobytok a unášajú ľudí. Následne za nich žiadajú výkupné.

(tasr)

Minúta  |  

Nad mestom Feodosija na Kryme Rusi údajne zostrelili raketu odpálenú z územia Ukrajiny

Obyvatelia okupovaného ukrajinského polostrova Krym v sobotu hlásili výbuchy v meste Feodosija. Ako referuje web Ukrajinska pravda, o explóziách informovali miestne médiá napojené na Kremeľ a Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov.

Podľa niektorých obyvateľov bolo počuť dva výbuchy, ktoré však údajne nesprevádzal žiadny dym. Aksionov vo vyhlásení tvrdil, že „nad Feodosijou bola zostrelená raketa odpálená z ukrajinského územia“.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinci podnikli nebezpečnú ofenzívu na Záporožskú jadrovú elektráreň. Popierali to, po polroku vieme, čo sa stalo

Bolo to pred polrokom, v noci 19. októbra 2022 sa približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených ťažkými zbraňami pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra v blízkosti záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa britských novín Times mali na veľkú atómovú elektráreň podniknúť ofenzívu, ktorá sa skončila neúspechom. Ukrajinské zdroje tento útok dlho popierali.

Bolo to pred polrokom, ale ostalo to v živej pamäti. Záporožskú jadrovú elektráreň mali pod kontrolou ruské vojská, ale Ukrajinci aj západné médiá tvrdili, že ju ostreľujú Rusi. Nemalo to logiku, viedlo to až k misii expertov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, tá kritizovala aj Rusov za umiestnenie zbraní v blízkosti najväčšej atómovej elektrárne v Európe. To bolo koncom leta.

V druhej polovici októbra opäť Rusko obvinilo ukrajinské jednotky z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. Tú tom čase obsluhovali ukrajinskí zamestnanci, no kontrolu nad ňou držala ruská armáda. Moskva sa vtedy vyjadrila, že jej jednotky pokus ukrajinských síl o opätovné získanie jadrovej elektrárne odrazili.

"Včera v noci veľká skupina výsadkových člnov, preplnená bojovníkmi síl pre špeciálne operácie, opustila južnú oblasť mesta Záporožie a ďalšie smery. Išla s nimi aj veľká naložená loď. Pokus o vylodenie bol odrazený," odkázal sa vtedy denník Guardian na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti, ktorá citovala slová Vladimira Rogova, jedného z vedúcich predstaviteľov dosadených Ruskom v Záporoží. Kyjev vtedy pokus o znovuzískanie elektrárne oficiálne nepriznal.

Neúspešný útok na jadrovú elektráreň sa podľa zdrojov britského denníka Times naozaj odohral.

Ukrajinská armáda na elektráreň útočila

O podrobnostiach nebezpečnej operácie v blízkosti jadrových reaktorov údajne denník informovali predstavitelia ukrajinských špeciálnych síl, obrannej rozviedky a námorníctva.

Podľa denníka sa v noci 19. októbra približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených zbraňami vrátane ťažkých guľometov, granátometov MK-19 a protitankových zbraní pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra. V tom čase ruské jednotky držali elektráreň viac ako šesť mesiacov a využívali jej územie na ostreľovanie ukrajinských miest na druhej strane rieky Dneper a veľkého oceliarskeho závodu v Nikopole, doplňuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

"Predstava bola taká, že pôjde výlučne o bitku pechoty. Nemohli by proti nám použiť delostrelectvo, keďže ide o jadrovú elektráreň," citovali noviny jedného z vojenských predstaviteľov.

Noviny však píšu, že vojaci ukrajinskej armády narazili na vážny odpor, ktorý neočakávali.

"Rusi vybudovali veľmi hustú obranu, všetko zamínovali. Keď sme sa blížili, dokonca vytiahli tanky a delostrelectvo a začali na nás strieľať priamo na vode," povedal ukrajinský vojak.

Keď motorové člny špeciálnych síl preplávali úsek rieky široký takmer tri kilometre, presné rakety Himars, ktoré poskytli USA, mali ničiť ruské pozície na brehu rieky, pokračuje britský spravodajca. Hŕstke ukrajinských špeciálnych síl na menších člnoch sa vraj na svitaní podarilo dostať na breh, pričom sa údajne zapojili do trojhodinovej prestrelky s Rusmi na okraji mesta Enerhodar, ktoré susedí s elektrárňou. Hlavným silám sa však podľa denníka nepodarilo vylodiť.

Útok na elektráreň je príliš veľké riziko, ozýva sa z Ukrajiny

Ukrajinska pravda s odvolaním sa na denník Times doplňuje, že vzhľadom na riziko úniku radiácie takýto pokus o útok vyvoláva otázky aj u ukrajinských predstaviteľov, ktorí sú presvedčení o potrebe opätovného získania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

Petro Kotin, šéf ukrajinskej spoločnosti Energoatom, ktorá prevádzkuje všetky elektrárne v krajine, naznačil, že elektráreň by bolo možné získať späť, ak by ukrajinská armáda mohla postupovať na juh, smerom na Krym a Melitopol.

"To je jediná možnosť – žiadna priama paľba na elektráreň, žiadny priamy postup na územie elektrárne s priamymi akciami proti Rusom. Je veľmi nebezpečné robiť takéto veci v blízkosti jadrových materiálov," povedal Kotin.

Pravda je, že z ostreľovania záporožskej elektrárne, ktoré vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa Moskva a Kyjev už dlhodobo navzájom obviňujú.

Záporožská atómová elektráreň je v Európe najväčšou svojho druhu. Ruské vojská ju obsadili ešte začiatkom marca, ale stále ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. (sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.