Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina bojuje za univerzálne hodnoty, smerujeme do NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že svoju krajinu vidí na ceste smerom k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) napriek pokračujúcej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už viac než 13 mesiacov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Tento týždeň priniesol Kyjevu dobrý "posun smerom k NATO" s novou vojenskou pomocou zo strany Západu i ďalšími prejavmi medzinárodnej podpory, zdôraznil Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve z Kyjeva.

Ukrajinský prezident to uviedol v súvislosti s rezolúciou, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament. Litva sa podľa nej bude snažiť o to, aby krajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Zelenskyj v prejave zároveň tejto pobaltskej krajine poďakoval.

Úsilie Ukrajiny o členstvo v NATO je často spomínané Kremľom ako jeden z dôvodov ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vlani koncom februára, pripomína DPA.

Zelenskyj vo svojom najnovšom videoposolstve apeloval na podporu zo strany krajín, ktoré sa ešte stále jasne nedištancovali od Ruska. Ukrajinci podľa neho bojujú za univerzálne hodnoty, ktoré sú blízke všetkým národom, podotkol.

"Každý si cení bezpečnosť a ochranu pred terorom," podotkol ukrajinský prezident. Rusko je naopak za "koncentračné tábory, deportácie detí, znásilňovanie žien a vypaľovanie miest," dodal podľa DPA Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Progresívci si chcú pomôcť s Čaputovou. Dostál ich kritizuje

Progresívne Slovensko zvoláva míting na podporu Zuzany Čaputovej. Ondrej Dostál to kritizuje.

Zuzana Čaputová vraj uvažuje, že nebude kandidovať na prezidentku, tvrdí to strana Progresívne Slovensko. V statuse na Facebooku sa píše, že Čaputová "dnes zvažuje, či vôbec má alebo nemá kandidovať na svoje druhé funkčné obdobie".

Preto strana, ktorá ju vyslala do prezidentských volieb, zvoláva míting na jej podporu.

Vo vyhlásení sa píše, že jej chcú poďakovať a zároveň ju podporiť: "Nedovoľme, aby námestie pred Prezidentským palácom zostalo prázdne, alebo na ňom zaznievala iba anonymná zloba. Stretnime sa, a slušne podporme našu prezidentku v tom, aby aj naďalej v slovenskej politike reprezentovala ľudskosť, odbornosť, demokratickú budúcnosť a nádej, že sa to dá robiť lepšie."

Liberálny poslanec SaS Ondrej Dostál to vidí inak a myslí si, že viac ako o Čaputovú, ktorú sám podporuje, ide o kampaň pre progresívcov.

Na svojom Facebooku poslanec napísal:

"Uvažujem však, že ak nejaká politická strana zvoláva zhromaždenie na podporu pani prezidentky, či je za tým viac snaha povzbudiť Zuzanu Čaputovú, aby sa budúci rok znovu uchádzala o post hlavy štátu, alebo je to skôr aktivita onej politickej strany v rámci jej volebnej kampane pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ktorej účelom je odprezentovať blízkosť onej strany k pani prezidentke. Lebo ak to druhé, tak to môže prospieť skôr tej politickej strane ako pani prezidentke."

Míting sa má konať v piatok na budúci týždeň, na Facebooku zatiaľ účasť potvrdilo 187 ľudí.

Míting vyzerá trochu nejasne, Čaputová žiadnu podporu nepotrebuje, ak bude kandidovať, je favoritkou volieb. Dostálova kritika mieri presne. Hoci je strana PS v preferenciách stabilne na 3. mieste, zatiaľ ešte sama nedokázala na ulici zhromaždiť väčšiu masu ľudí.

(fed)

Minúta  |  

V Nemecku tisíce ľudí žiadali na demonštráciách mierové rokovania pre Ukrajinu

Tisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc viacerých nemeckých miest a žiadali v rámci tradičného veľkonočného pochodu nemeckého mierového hnutia rokovania zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa Siete mierových združení sa mierové pochody uskutočnili v približne 70 nemeckých mestách vrátane Berlína, Duisburgu, Hannoveru, Mníchova či Stuttgartu.

Účastníci demonštrácií požadovali okrem mierových rokovaní aj to, aby Nemecko prestalo Ukrajine posielať zbrane, a tiež zrušenie plánov na prezbrojenie nemeckej armády.

Podľa odhadov organizátorov sa demonštrácie len v samotnom Berlíne zúčastnilo 2000 ľudí, v Hannoveri to bolo asi 1200 ľudí a niekoľko stoviek účastníkov mali aj pochody v Brémach, Mníchove, Kolíne nad Rýnom či Lipsku. Podľa polície sa však demonštrácie v Berlíne zúčastnilo len 1500 ľudí.

Ľudia v Berlíne pochodovali s transparentmi, na ktorých napríklad stálo: "Mier, kúrenie a chlieb namiesto zbraní, vojny a smrti" alebo "NATO je agresor, mier s Ruskom".

V plagátoch vyzývajúcich na protest v meste Bonn sa napríklad uvádzalo: "Aj keď má Ukrajina právo sa brániť, viac ťažkých zbraní nie je riešenie ale hnací motor vojny".

Podľa Siete mierových združení je v rôznych nemeckých mestách od štvrtka do pondelka naplánovaných vyše 120 podobných akcií.

Podľa jedného z lídrov ľavicovej nemeckej strany Die Linke Martina Schirdewana musí exitovať jasná pozícia mierového hnutia ako celku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. To podľa neho znamená medzinárodnú solidaritu s Ukrajinou, ktorej napadnutie je v rozpore s medzinárodným právom, a jasné odsúdenie ruskej agresívnej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinci trpia nedostatkom zbraní. Delostrelecké granáty už dostávajú na prídel

Ukrajina pripravuje novú ofenzívu, ale na bojisku čelí nepríjemnému problému. Jej jednotky dostávajú v dôsledku nedostatku munície delostrelecké granáty na prídel. Potvrdzujú to správy západných médií.

Ukrajinská armáda čelí dvom problémom súčasne: jedným je nedostatok zbraní, keďže Západ ju nedokáže zásobovať tak, ako Ukrajinci požadujú. Druhým je problém do budúcnosti a týka sa nedostatku mužov, keďže Ukrajina nemá také demografické zázemie ako Rusko. To nedávno spustilo ďalšiu fázu mobilizácie, tentoraz však dopĺňa takzvaných kontraktorov, ktorí podpisujú s armádou zmluvu za finančnú odmenu. Ruský štát nariadil veľkým firmám a jednotlivým regiónom, aby takýchto vojakov hľadali na dobrovoľnej báze, aby počet kontraktorov dosiahol 300-tisíc mužov, hovoril o tom Michael Kofman v podcaste War on the Rocks. Povinnú mobilizáciu nateraz Rusi neplánujú.

Rusi tiež riešia zásobovanie vlastnej armády, na nedostatok munície sa dlhodobo sťažuje Jevgenij Prigožin, šéf jednotiek Vagnerovej skupiny.

V prípade Ukrajiny to však vyzerá vážnejšie. A prichádza to v nepríjemnom čase.

Ukrajina pripravuje na najbližšiu ofenzívu asi 60-tisíc nových mužov. Významná časť z nich je cvičená na Západe.

Muži však teraz nie sú najvážnejším problémom. Tým sú pre Ukrajinu zbrane.

Jednotka 59. motorizovanej brigády ukrajinských pozemných síl zvykla denne odpáliť 20 až 30 delostreleckých granátov. V súčasnosti však používa denne jeden, dva alebo žiaden takýto granát, uvádza americký denník Washington Post.

Ukrajinské sily použijú denne približne 7 700 delostreleckých granátov. To sa rovná jednému vypálenému granátu každých šesť sekúnd, uviedol pre denník nemenovaný ukrajinský vojenský predstaviteľ. Rusko, ktoré možno taktiež šetrí muníciu, pritom podľa západných médií vypáli denne trikrát toľko delostreleckých granátov ako Ukrajina.

Ukrajinská armáda si teraz musí lepšie vyberať svoje ciele a namiesto pechoty mieriť na vybavenie. Ukrajinskí predstavitelia pritom opakovane upozorňujú na to, že nedostatok munície obmedzuje schopnosť armády postupovať na bojisku.

V marci ministri zahraničných vecí Európskej únie dosiahli dohodu a prisľúbili, že v priebehu roka dodajú Ukrajine milión delostreleckých nábojov. Asi tretina z nich sa má vyrábať v Dubnici na Slovensku.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte vo februári varoval, že NATO má problém s produkciou dostatočného množstva munície pre potreby Ukrajiny. Český prezident Petr Pavel naznačil, že Ukrajina bude čeliť vážnemu problému, ak nebude jej pripravovaná ofenzíva úspešná. Bol to odkaz nielen na dostatok zbraní, ale aj dostatok mužov v ukrajinskej armáde. Tú istú otázku otvoril nedávno aj vojenský expert Michael Kofman: Otázkou podľa neho je, čo príde po ukrajinskej ofenzíve.

(tasr, fed)    

Minúta  |  

Prieskum: Takmer 90 percent mladých ľudí si myslí, že práca musí človeka robiť šťastným

Takmer 90 percent mladých ľudí rozhodne alebo skôr súhlasí s názorom, že práca musí človeka robiť šťastným. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Mladí ľudia a trh práce, ktorý pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zrealizovala Rada mládeže Slovenska na vzorke 702 respondentov.

Dáta zozbierala agentúra Focus v dňoch 21. októbra až 6. novembra 2022 na reprezentatívnej vzorke mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. Viac ako 80 percent respondentov tiež vyjadrilo súhlas s tým, že nepracujúci ľudia zlenivejú a 73 percent z nich je toho názoru, že človek potrebuje prácu, aby mohol naplno rozvíjať svoje nadanie a vlohy. Prácu označilo za povinnosť, ktorú máme voči spoločnosti, 62 percent opýtaných.

Temer 60 percent mladých sa vyjadrilo, že najlepšie je zarábať a nemusieť pri tom pracovať. 54 percent respondentov však pritom označilo za ponižujúce dostávať peniaze bez toho, aby na ne človek pracoval. Mladí ľudia majú v otázke, či by mala práca byť na prvom mieste, i keď to znamená menej voľného času, pomerne rozpoltené postoje. S týmto výrokom rozhodne alebo skôr súhlasilo 51 percent, no 49 percent rozhodne alebo skôr nesúhlasilo. Presne polovica opýtaných súhlasila s tým, že práca je jediným spôsobom, ako získať uznanie a rešpekt, a rovnako 50 respondentov s tým nesúhlasilo.

Dve tretiny respondentov nesúhlasili ani s tým, že práca je len prostriedkom na zarábanie peňazí a neprináša iné benefity. S daným tvrdením sa stotožnilo 34 percent opýtaných, pričom častejšie išlo o respondentov so základným, prípadne neukončeným vzdelaním, respondentov maďarskej národnosti, ale aj nezamestnaných účastníkov prieskumu, a tiež takých, ktorí neovládajú žiadny cudzí jazyk. Prácu len za prostriedok na získavanie peňazí označovali častejšie aj respondenti, ktorí nemali skúsenosť s pôsobením v mládežníckej organizácii, a tiež takí, ktorí sa počas posledných 12 mesiacov nezúčastnili na žiadnej vzdelávacej aktivite, prípadne pracujú na čiastočný úväzok, aj keď už neštudujú.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy

Po šiestich mesiacoch Ukrajina obnoví dodávky elektrickej energie do Európy. Tie zastavila v októbri minulého roka po početných útokoch Ruska na jej energetickú infraštruktúru. Povedal to tento týždeň ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.

"Najťažšiu zimu máme za sebou. Ukrajinská energetická sieť funguje už takmer dva mesiace bez akýchkoľvek obmedzení," uviedol Haluščenko na stránke ministerstva energetiky s informáciou, že Ukrajina má v súčasnosti aj dostatočné rezervy. Môže si tak dovoliť vývoz elektrickej energie, ktorý jej umožní získať ďalšie finančné zdroje na pokračovanie obnovy zničenej energetickej infraštruktúry. Ukrajinská produkcia elektriny klesla minulý rok v dôsledku vojnového konfliktu o vyše 27 percent.

Ukrajina požiadala o čo najskoršie pripojenie k európskemu energetickému systému v marci minulého roka, krátko po útoku Ruska. Právo vyvážať svoju energiu do Európy získala o tri mesiace.

Ukrajina môže v súčasnosti vyvážať do Európskej únie maximálne 400 megawattov elektrickej energie. Konkrétny objem vývozu však bude závisieť od potrieb ukrajinských domácností, dodal Haluščenko s tým, že prioritou sú jednoznačne domáci odberatelia. "Export elektriny bude pokračovať v prípade, že ukrajinskí spotrebitelia budú zabezpečení. Ak sa situácia zmení, vývoz pozastavíme," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.