Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina Nemcov nesúhlasí s odstavením posledných jadrových elektrární

Len niekoľko dní pred zatvorením posledných troch nemeckých jadrových elektrární sa na základe najnovšieho prieskumu ukázalo, že väčšina obyvateľov s týmto krokom nesúhlasí, informuje v nedeľu TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút INSA pre denník Bild am Sonntag. Až 52 percent opýtaných si podľa neho myslelo, že rozhodnutie odpojiť tri zostávajúce jadrové elektrárne zo siete je nesprávnym riešením, kým 37 percent to považovalo za správne. Jedenásť percent opýtaných sa vyjadriť nevedelo.

Všetky nemecké jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022 v rámci politiky, na ktorej sa dohodla bývalá kancelárka Angela Merkelová po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011, píše DPA.

Po vlaňajšom vypuknutí vojny na Ukrajine sa však najväčšia svetová ekonomika usilovala zabezpečiť, aby svetlá zostali zapnuté, podniky fungovali normálne a v domácnostiach bolo teplo aj počas chladnejších mesiacov.

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku - Isar 2 v južnom Bavorsku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Emsland v Dolnom Sasku zaisťujú len šesť percent výroby elektriny v Nemecku. Na druhej strane nahradenie ich produkcie energiou z plynu alebo uhlia by ešte viac zhoršilo energetické problémy Nemecka.

Čeliac rozkolu v svojej trojstrannej koalícii bol úradujúci kancelár Olaf Scholz napokon nútený urobiť rozhodnutie, na základe ktorého budú elektrárne v krajine v prevádzke do 15. apríla.

Kritici tvrdia, že tým, že Nemecko úplne opustí jadrovú energiu, sa otočil chrbtom k cenovo dostupnému a spoľahlivému zdroju energie. Inštitút INSA uskutočnil daný prieskum 6. apríla na vrozke 1004 reposndentov, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 103 rokov zomrel posledný žalobca z Norimberského procesu Ben Ferencz

Ben Ferencz, posledný žijúci žalobca z Norimberského procesu, ktorý stíhal nacistov pre vojnové zločiny, zomrel vo veku 103 rokov. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá o tom informovala v sobotu.

Ferencz zomrel v piatok 7. apríla v Boynton Beach na Floride, spresnil profesor práv John Barrett, ktorý prevádzkuje blog o Norimberskom procese. Správu o jeho smrti potvrdilo aj Americké múzeum pamiatky holokaustu vo Washingtone. "Svet dnes prišiel o lídra v boji za spravodlivosť pre obete genocídy a s ňou spojených zločinov," uviedlo múzeum na sociálnej sieti Twitter.

Ben Ferencz sa narodil v roku 1920 v Transylvánii. Spolu so svojou rodinou ešte ako veľmi mladý chlapec emigroval do New Yorku pred zúriacim antisemitizmom. Po absolvovaní práva na Harvardskej univerzite sa pridal do americkej armády, v radoch ktorej sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil na vylodení v Normandii. Vďaka svojmu právnickému zázemiu sa stal vyšetrovateľom nacistických vojnových zločinov voči americkým vojakom.

Po správach amerických tajných služieb, podľa ktorých sa vojaci stretávali s veľkými skupinami vyhladovaných ľudí v nacistických táboroch strážených dozorcami SS, začal Ferencz takéto tábory navštevovať. Ako prvý prišiel do táborov Ohrdruf a Buchenwald na území Nemecka. V týchto a neskôr i v ďalších táboroch sa stretával s hrôzami, ktoré neskôr opísal vo svojich pamätiach, píše AP.

"Koncentračný tábor Buchenwald bol posviackou neopísateľných hrôz," napísal. "Niet pochýb o tom, že som bol nezmazateľne traumatizovaný svojimi zážitkami ako vyšetrovateľ vojnových zločinov v nacistických vyhladzovacích centrách. Stále sa snažím nerozprávať podrobnostiach a nemyslieť na ne," dodal.

Na konci vojny bol Ben Ferencz vyslaný do horského útočiska nacistického vodcu Adolfa Hitlera v bavorských Alpách; vrátil sa však odtiaľ s prázdnymi rukami. Po vojne sa vrátil do New Yorku, aby začal vykonávať právnickú prax. Onedlho bol však vďaka svojim skúsenostiam vyšetrovateľa vojnových zločinov najatý, aby pomáhal stíhať nacistov v Norimberskom procese.

Vo veku 27 rokov sa bez predchádzajúcich skúseností Ferencz stal hlavným žalobcom v procese z roku 1947 proti 22 bývalým nacistickým veliteľom obvineným z vraždy vyše jedného milióna Židov, Rómov a ďalších "nepriateľov" Tretej ríše vo východnej Európe. Všetci obžalovaní boli usvedčení a viac než desať z nich bolo popravených obesením napriek tomu, že Ferencz o trest smrti nepožiadal.

Po skončení norimberských procesov sa ďalej zameriaval na pomoc ľuďom, ktorí prežili holokaust, pri opätovnom získaní ich majetku, domovov, podnikov, umeleckých diel, zvitkov Tóry a ďalších náboženských predmetov, ktoré boli skonfiškované nacistami. Neskôr pomáhal aj pri rokovaniach, ktoré viedli k odškodneniu obetí nacistov.

V neskoršom období sa Ferencz zasadzoval za vytvorenie medzinárodného súdu, ktorý by mohol stíhať akýchkoľvek vládnych predstaviteľov za vojnové zločiny. Tieto ciele sa naplnili v roku 2002 založením Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, hoci jeho účinnosť bola obmedzená neúčasťou niektorých krajín vrátane USA.

Ferenczova manželka Gertrude, s ktorou mal syna a tri dcéry, zomrela v roku 2019, dodáva AP.

(tasr)

Minúta  |  

Praha má podľa prieskumu druhú najlepšiu verejnú dopravu na svete

Najlepší systém mestskej hromadnej dopravy (MHD) na svete má nemecký Berlín, na druhom mieste je česká metropola Praha. Poradie je výsledkom prieskumu, ktorý uskutočnil vydavateľ turistických sprievodcov Time Out.

Ten sa obyvateľov vybraných miest pýtal, ako sú spokojní s verejnou dopravou; pozitívne v ňom odpovedalo 96 percent Pražanov, informoval v sobotu Český rozhlas.

Do prieskumu sa zapojilo 20.000 ľudí v 50 mestách, z nich Time Out vybral 19 najlepších. Do prvej desiatky sa dostali iba zástupcovia Európy a Ázie. Európu okrem Berlína a Prahy zastupuje ešte dánska Kodaň na štvrtom mieste, švédsky Štokholm na piatom a holandský Amsterdam na desiatom.

"V našom prieskume úctyhodných 96 percent obyvateľov Prahy uviedlo, že v ich meste sa dá verejnou dopravou jazdiť ľahko. A nie je to len pohodlné, ale aj veľmi pôsobivé," napísal Time Out na svojej webovej stránke.

Upozornil zároveň na to, aký skvelý výhľad je z niektorých liniek električky na historické pamiatky. Poukázal tiež na estetické kvality pražského metra.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina bojuje za univerzálne hodnoty, smerujeme do NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že svoju krajinu vidí na ceste smerom k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) napriek pokračujúcej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už viac než 13 mesiacov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Tento týždeň priniesol Kyjevu dobrý "posun smerom k NATO" s novou vojenskou pomocou zo strany Západu i ďalšími prejavmi medzinárodnej podpory, zdôraznil Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve z Kyjeva.

Ukrajinský prezident to uviedol v súvislosti s rezolúciou, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament. Litva sa podľa nej bude snažiť o to, aby krajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Zelenskyj v prejave zároveň tejto pobaltskej krajine poďakoval.

Úsilie Ukrajiny o členstvo v NATO je často spomínané Kremľom ako jeden z dôvodov ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vlani koncom februára, pripomína DPA.

Zelenskyj vo svojom najnovšom videoposolstve apeloval na podporu zo strany krajín, ktoré sa ešte stále jasne nedištancovali od Ruska. Ukrajinci podľa neho bojujú za univerzálne hodnoty, ktoré sú blízke všetkým národom, podotkol.

"Každý si cení bezpečnosť a ochranu pred terorom," podotkol ukrajinský prezident. Rusko je naopak za "koncentračné tábory, deportácie detí, znásilňovanie žien a vypaľovanie miest," dodal podľa DPA Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Progresívci si chcú pomôcť s Čaputovou. Dostál ich kritizuje

Progresívne Slovensko zvoláva míting na podporu Zuzany Čaputovej. Ondrej Dostál to kritizuje.

Zuzana Čaputová vraj uvažuje, že nebude kandidovať na prezidentku, tvrdí to strana Progresívne Slovensko. V statuse na Facebooku sa píše, že Čaputová "dnes zvažuje, či vôbec má alebo nemá kandidovať na svoje druhé funkčné obdobie".

Preto strana, ktorá ju vyslala do prezidentských volieb, zvoláva míting na jej podporu.

Vo vyhlásení sa píše, že jej chcú poďakovať a zároveň ju podporiť: "Nedovoľme, aby námestie pred Prezidentským palácom zostalo prázdne, alebo na ňom zaznievala iba anonymná zloba. Stretnime sa, a slušne podporme našu prezidentku v tom, aby aj naďalej v slovenskej politike reprezentovala ľudskosť, odbornosť, demokratickú budúcnosť a nádej, že sa to dá robiť lepšie."

Liberálny poslanec SaS Ondrej Dostál to vidí inak a myslí si, že viac ako o Čaputovú, ktorú sám podporuje, ide o kampaň pre progresívcov.

Na svojom Facebooku poslanec napísal:

"Uvažujem však, že ak nejaká politická strana zvoláva zhromaždenie na podporu pani prezidentky, či je za tým viac snaha povzbudiť Zuzanu Čaputovú, aby sa budúci rok znovu uchádzala o post hlavy štátu, alebo je to skôr aktivita onej politickej strany v rámci jej volebnej kampane pred tohtoročnými parlamentnými voľbami, ktorej účelom je odprezentovať blízkosť onej strany k pani prezidentke. Lebo ak to druhé, tak to môže prospieť skôr tej politickej strane ako pani prezidentke."

Míting sa má konať v piatok na budúci týždeň, na Facebooku zatiaľ účasť potvrdilo 187 ľudí.

Míting vyzerá trochu nejasne, Čaputová žiadnu podporu nepotrebuje, ak bude kandidovať, je favoritkou volieb. Dostálova kritika mieri presne. Hoci je strana PS v preferenciách stabilne na 3. mieste, zatiaľ ešte sama nedokázala na ulici zhromaždiť väčšiu masu ľudí.

(fed)

Minúta  |  

V Nemecku tisíce ľudí žiadali na demonštráciách mierové rokovania pre Ukrajinu

Tisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc viacerých nemeckých miest a žiadali v rámci tradičného veľkonočného pochodu nemeckého mierového hnutia rokovania zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Podľa Siete mierových združení sa mierové pochody uskutočnili v približne 70 nemeckých mestách vrátane Berlína, Duisburgu, Hannoveru, Mníchova či Stuttgartu.

Účastníci demonštrácií požadovali okrem mierových rokovaní aj to, aby Nemecko prestalo Ukrajine posielať zbrane, a tiež zrušenie plánov na prezbrojenie nemeckej armády.

Podľa odhadov organizátorov sa demonštrácie len v samotnom Berlíne zúčastnilo 2000 ľudí, v Hannoveri to bolo asi 1200 ľudí a niekoľko stoviek účastníkov mali aj pochody v Brémach, Mníchove, Kolíne nad Rýnom či Lipsku. Podľa polície sa však demonštrácie v Berlíne zúčastnilo len 1500 ľudí.

Ľudia v Berlíne pochodovali s transparentmi, na ktorých napríklad stálo: "Mier, kúrenie a chlieb namiesto zbraní, vojny a smrti" alebo "NATO je agresor, mier s Ruskom".

V plagátoch vyzývajúcich na protest v meste Bonn sa napríklad uvádzalo: "Aj keď má Ukrajina právo sa brániť, viac ťažkých zbraní nie je riešenie ale hnací motor vojny".

Podľa Siete mierových združení je v rôznych nemeckých mestách od štvrtka do pondelka naplánovaných vyše 120 podobných akcií.

Podľa jedného z lídrov ľavicovej nemeckej strany Die Linke Martina Schirdewana musí exitovať jasná pozícia mierového hnutia ako celku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. To podľa neho znamená medzinárodnú solidaritu s Ukrajinou, ktorej napadnutie je v rozpore s medzinárodným právom, a jasné odsúdenie ruskej agresívnej vojny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.