Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útoky v africkej Burkina Faso si vyžiadali 44 obetí

Až 44 ľudí zabili neznámi útočníci koncom týždňa počas dvoch útokov v západoafrickej krajine Burkina Faso.

Útoky sa odohrali ešte vo štvrtok v dvoch dedinách v regióne Sahel tejto západoafrickej krajine. V celej oblasti počas uplynulých rokov opakovane útočia islamistické skupiny napojené na teroristickú sieť al-Káida či Islamský štát (IS).        

K štvrtkovým útokom sa doposiaľ nik neprihlásil, tamojšie úrady v sobotu zodpovednosť za ne pripísali "ozbrojeným teroristickým skupinám".        

Následkom násilia v Burkine Faso sú vyše dva milióny jej obyvateľov vnútorne vysídlené a tisícky ďalších zahynuli. Situáciu minulý rok zhoršili dva armádne prevraty. Armáda prisľúbila, že nastolí poriadok a kontrolu v krajine, avšak nedokázala zabrániť krviprelievaniu.        

Vlna nepokojov v tomto regióne sa začala ešte v roku 2012 v Mali, keď ho obsadili islamisti napojení na al-Káidu, pripomína Reuters. Násilie sa odvtedy rozšírilo do susedných krajín Burkina Faso a Niger a hrozí destabilizáciou ďalších krajín v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Tragická dopravná nehoda na Liptove si vyžiadala troch mŕtvych

Životy troch ľudí si vyžiadala tragická dopravná nehoda, ku ktorej došlo v nedeľu v skorých ranných hodinách v Liptovskom Mikuláši.

Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová. Štvrtú účastníčku nehody s úrazom hlavy posádka ZZS transportovala do nemocnice.        

Hovorkyňa uviedla, že volanie o pomoc prijali na krajskom operačnom stredisku v Žiline o 03.25 h. Tiesňovú linku 155 kontaktovali svedkovia udalosti s tým, že na mieste sa nachádzajú zranení. "V čase príchodu záchranárov na miesto boli dve ženy mŕtve, muža sa ešte pokúšali oživiť, ale bezúspešne. Ťažkým zraneniam podľahol tiež," dodala Krčová.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Nemcov nesúhlasí s odstavením posledných jadrových elektrární

Len niekoľko dní pred zatvorením posledných troch nemeckých jadrových elektrární sa na základe najnovšieho prieskumu ukázalo, že väčšina obyvateľov s týmto krokom nesúhlasí, informuje v nedeľu TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút INSA pre denník Bild am Sonntag. Až 52 percent opýtaných si podľa neho myslelo, že rozhodnutie odpojiť tri zostávajúce jadrové elektrárne zo siete je nesprávnym riešením, kým 37 percent to považovalo za správne. Jedenásť percent opýtaných sa vyjadriť nevedelo.

Všetky nemecké jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022 v rámci politiky, na ktorej sa dohodla bývalá kancelárka Angela Merkelová po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011, píše DPA.

Po vlaňajšom vypuknutí vojny na Ukrajine sa však najväčšia svetová ekonomika usilovala zabezpečiť, aby svetlá zostali zapnuté, podniky fungovali normálne a v domácnostiach bolo teplo aj počas chladnejších mesiacov.

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku - Isar 2 v južnom Bavorsku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Emsland v Dolnom Sasku zaisťujú len šesť percent výroby elektriny v Nemecku. Na druhej strane nahradenie ich produkcie energiou z plynu alebo uhlia by ešte viac zhoršilo energetické problémy Nemecka.

Čeliac rozkolu v svojej trojstrannej koalícii bol úradujúci kancelár Olaf Scholz napokon nútený urobiť rozhodnutie, na základe ktorého budú elektrárne v krajine v prevádzke do 15. apríla.

Kritici tvrdia, že tým, že Nemecko úplne opustí jadrovú energiu, sa otočil chrbtom k cenovo dostupnému a spoľahlivému zdroju energie. Inštitút INSA uskutočnil daný prieskum 6. apríla na vrozke 1004 reposndentov, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 103 rokov zomrel posledný žalobca z Norimberského procesu Ben Ferencz

Ben Ferencz, posledný žijúci žalobca z Norimberského procesu, ktorý stíhal nacistov pre vojnové zločiny, zomrel vo veku 103 rokov. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá o tom informovala v sobotu.

Ferencz zomrel v piatok 7. apríla v Boynton Beach na Floride, spresnil profesor práv John Barrett, ktorý prevádzkuje blog o Norimberskom procese. Správu o jeho smrti potvrdilo aj Americké múzeum pamiatky holokaustu vo Washingtone. "Svet dnes prišiel o lídra v boji za spravodlivosť pre obete genocídy a s ňou spojených zločinov," uviedlo múzeum na sociálnej sieti Twitter.

Ben Ferencz sa narodil v roku 1920 v Transylvánii. Spolu so svojou rodinou ešte ako veľmi mladý chlapec emigroval do New Yorku pred zúriacim antisemitizmom. Po absolvovaní práva na Harvardskej univerzite sa pridal do americkej armády, v radoch ktorej sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil na vylodení v Normandii. Vďaka svojmu právnickému zázemiu sa stal vyšetrovateľom nacistických vojnových zločinov voči americkým vojakom.

Po správach amerických tajných služieb, podľa ktorých sa vojaci stretávali s veľkými skupinami vyhladovaných ľudí v nacistických táboroch strážených dozorcami SS, začal Ferencz takéto tábory navštevovať. Ako prvý prišiel do táborov Ohrdruf a Buchenwald na území Nemecka. V týchto a neskôr i v ďalších táboroch sa stretával s hrôzami, ktoré neskôr opísal vo svojich pamätiach, píše AP.

"Koncentračný tábor Buchenwald bol posviackou neopísateľných hrôz," napísal. "Niet pochýb o tom, že som bol nezmazateľne traumatizovaný svojimi zážitkami ako vyšetrovateľ vojnových zločinov v nacistických vyhladzovacích centrách. Stále sa snažím nerozprávať podrobnostiach a nemyslieť na ne," dodal.

Na konci vojny bol Ben Ferencz vyslaný do horského útočiska nacistického vodcu Adolfa Hitlera v bavorských Alpách; vrátil sa však odtiaľ s prázdnymi rukami. Po vojne sa vrátil do New Yorku, aby začal vykonávať právnickú prax. Onedlho bol však vďaka svojim skúsenostiam vyšetrovateľa vojnových zločinov najatý, aby pomáhal stíhať nacistov v Norimberskom procese.

Vo veku 27 rokov sa bez predchádzajúcich skúseností Ferencz stal hlavným žalobcom v procese z roku 1947 proti 22 bývalým nacistickým veliteľom obvineným z vraždy vyše jedného milióna Židov, Rómov a ďalších "nepriateľov" Tretej ríše vo východnej Európe. Všetci obžalovaní boli usvedčení a viac než desať z nich bolo popravených obesením napriek tomu, že Ferencz o trest smrti nepožiadal.

Po skončení norimberských procesov sa ďalej zameriaval na pomoc ľuďom, ktorí prežili holokaust, pri opätovnom získaní ich majetku, domovov, podnikov, umeleckých diel, zvitkov Tóry a ďalších náboženských predmetov, ktoré boli skonfiškované nacistami. Neskôr pomáhal aj pri rokovaniach, ktoré viedli k odškodneniu obetí nacistov.

V neskoršom období sa Ferencz zasadzoval za vytvorenie medzinárodného súdu, ktorý by mohol stíhať akýchkoľvek vládnych predstaviteľov za vojnové zločiny. Tieto ciele sa naplnili v roku 2002 založením Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, hoci jeho účinnosť bola obmedzená neúčasťou niektorých krajín vrátane USA.

Ferenczova manželka Gertrude, s ktorou mal syna a tri dcéry, zomrela v roku 2019, dodáva AP.

(tasr)

Minúta  |  

Praha má podľa prieskumu druhú najlepšiu verejnú dopravu na svete

Najlepší systém mestskej hromadnej dopravy (MHD) na svete má nemecký Berlín, na druhom mieste je česká metropola Praha. Poradie je výsledkom prieskumu, ktorý uskutočnil vydavateľ turistických sprievodcov Time Out.

Ten sa obyvateľov vybraných miest pýtal, ako sú spokojní s verejnou dopravou; pozitívne v ňom odpovedalo 96 percent Pražanov, informoval v sobotu Český rozhlas.

Do prieskumu sa zapojilo 20.000 ľudí v 50 mestách, z nich Time Out vybral 19 najlepších. Do prvej desiatky sa dostali iba zástupcovia Európy a Ázie. Európu okrem Berlína a Prahy zastupuje ešte dánska Kodaň na štvrtom mieste, švédsky Štokholm na piatom a holandský Amsterdam na desiatom.

"V našom prieskume úctyhodných 96 percent obyvateľov Prahy uviedlo, že v ich meste sa dá verejnou dopravou jazdiť ľahko. A nie je to len pohodlné, ale aj veľmi pôsobivé," napísal Time Out na svojej webovej stránke.

Upozornil zároveň na to, aký skvelý výhľad je z niektorých liniek električky na historické pamiatky. Poukázal tiež na estetické kvality pražského metra.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina bojuje za univerzálne hodnoty, smerujeme do NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že svoju krajinu vidí na ceste smerom k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) napriek pokračujúcej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už viac než 13 mesiacov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Tento týždeň priniesol Kyjevu dobrý "posun smerom k NATO" s novou vojenskou pomocou zo strany Západu i ďalšími prejavmi medzinárodnej podpory, zdôraznil Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve z Kyjeva.

Ukrajinský prezident to uviedol v súvislosti s rezolúciou, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament. Litva sa podľa nej bude snažiť o to, aby krajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Zelenskyj v prejave zároveň tejto pobaltskej krajine poďakoval.

Úsilie Ukrajiny o členstvo v NATO je často spomínané Kremľom ako jeden z dôvodov ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva spustila vlani koncom februára, pripomína DPA.

Zelenskyj vo svojom najnovšom videoposolstve apeloval na podporu zo strany krajín, ktoré sa ešte stále jasne nedištancovali od Ruska. Ukrajinci podľa neho bojujú za univerzálne hodnoty, ktoré sú blízke všetkým národom, podotkol.

"Každý si cení bezpečnosť a ochranu pred terorom," podotkol ukrajinský prezident. Rusko je naopak za "koncentračné tábory, deportácie detí, znásilňovanie žien a vypaľovanie miest," dodal podľa DPA Zelenskyj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.