Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský raketový útok na Záporožie zabil dvoch ľudí

Pri ruskom raketovom útoku na obytnú budovu v meste Záporožie v nedeľu ráno zahynul 50-ročný muž a jeho 11-ročná dcéra.        

Dve rakety zničili jednu budovu a poškodili desiatky ďalších. Z trosiek sa podarilo zachrániť 46-ročnú ženu, manželku a matku obetí, informovala ukrajinská štátna pohotovostná služba.        

"Prekliati ruskí teroristi opäť zaútočili na Záporožie a prišli sme o ľudské životy," napísal tajomník mestskej rady Anatolij Kurtev na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Čína pokračuje vo vojenských manévroch v blízkosti Taiwanu

Taiwanské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že v blízkosti výsostných vôd ostrova sa pohybuje deväť čínskych vojnových lodí a vo vzduchu zaregistrovalo 58 bojových lietadiel.

Ide o súčasť manévrov "Spojený ostrý meč" čínskej armády, ktoré pokračujú už druhý deň. Čínske vojenské cvičenia "simulovali spoločné presné útoky na kľúčové ciele na ostrove Taiwan a okolitých vodách", informovali v nedeľu štátne médiá komunistickej Číny.        

Taiwanské ministerstvo obrany potvrdilo, že pohyby nepriateľa sleduje prostredníctvom spravodajského systému prieskumu. Zamerané čínske lietadlá boli stíhačky J-18 a J-10C a bombardéry. Čína tiež predstavila svoje raketometné systémy PHL-191 a pozemné protilodné rakety YJ-12B.        

Súčasnou demonštráciou sily Peking reagoval na zahraničnú cestu taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen do USA a Strednej Ameriky.

(tasr)

Minúta  |  

Útoky v africkej Burkina Faso si vyžiadali 44 obetí

Až 44 ľudí zabili neznámi útočníci koncom týždňa počas dvoch útokov v západoafrickej krajine Burkina Faso.

Útoky sa odohrali ešte vo štvrtok v dvoch dedinách v regióne Sahel tejto západoafrickej krajine. V celej oblasti počas uplynulých rokov opakovane útočia islamistické skupiny napojené na teroristickú sieť al-Káida či Islamský štát (IS).        

K štvrtkovým útokom sa doposiaľ nik neprihlásil, tamojšie úrady v sobotu zodpovednosť za ne pripísali "ozbrojeným teroristickým skupinám".        

Následkom násilia v Burkine Faso sú vyše dva milióny jej obyvateľov vnútorne vysídlené a tisícky ďalších zahynuli. Situáciu minulý rok zhoršili dva armádne prevraty. Armáda prisľúbila, že nastolí poriadok a kontrolu v krajine, avšak nedokázala zabrániť krviprelievaniu.        

Vlna nepokojov v tomto regióne sa začala ešte v roku 2012 v Mali, keď ho obsadili islamisti napojení na al-Káidu, pripomína Reuters. Násilie sa odvtedy rozšírilo do susedných krajín Burkina Faso a Niger a hrozí destabilizáciou ďalších krajín v regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Tragická dopravná nehoda na Liptove si vyžiadala troch mŕtvych

Životy troch ľudí si vyžiadala tragická dopravná nehoda, ku ktorej došlo v nedeľu v skorých ranných hodinách v Liptovskom Mikuláši.

Pre TASR to potvrdila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová. Štvrtú účastníčku nehody s úrazom hlavy posádka ZZS transportovala do nemocnice.        

Hovorkyňa uviedla, že volanie o pomoc prijali na krajskom operačnom stredisku v Žiline o 03.25 h. Tiesňovú linku 155 kontaktovali svedkovia udalosti s tým, že na mieste sa nachádzajú zranení. "V čase príchodu záchranárov na miesto boli dve ženy mŕtve, muža sa ešte pokúšali oživiť, ale bezúspešne. Ťažkým zraneniam podľahol tiež," dodala Krčová.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina Nemcov nesúhlasí s odstavením posledných jadrových elektrární

Len niekoľko dní pred zatvorením posledných troch nemeckých jadrových elektrární sa na základe najnovšieho prieskumu ukázalo, že väčšina obyvateľov s týmto krokom nesúhlasí, informuje v nedeľu TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý uskutočnil inštitút INSA pre denník Bild am Sonntag. Až 52 percent opýtaných si podľa neho myslelo, že rozhodnutie odpojiť tri zostávajúce jadrové elektrárne zo siete je nesprávnym riešením, kým 37 percent to považovalo za správne. Jedenásť percent opýtaných sa vyjadriť nevedelo.

Všetky nemecké jadrové elektrárne mali byť odstavené do konca roka 2022 v rámci politiky, na ktorej sa dohodla bývalá kancelárka Angela Merkelová po jadrovej katastrofe vo Fukušime v roku 2011, píše DPA.

Po vlaňajšom vypuknutí vojny na Ukrajine sa však najväčšia svetová ekonomika usilovala zabezpečiť, aby svetlá zostali zapnuté, podniky fungovali normálne a v domácnostiach bolo teplo aj počas chladnejších mesiacov.

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku - Isar 2 v južnom Bavorsku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Emsland v Dolnom Sasku zaisťujú len šesť percent výroby elektriny v Nemecku. Na druhej strane nahradenie ich produkcie energiou z plynu alebo uhlia by ešte viac zhoršilo energetické problémy Nemecka.

Čeliac rozkolu v svojej trojstrannej koalícii bol úradujúci kancelár Olaf Scholz napokon nútený urobiť rozhodnutie, na základe ktorého budú elektrárne v krajine v prevádzke do 15. apríla.

Kritici tvrdia, že tým, že Nemecko úplne opustí jadrovú energiu, sa otočil chrbtom k cenovo dostupnému a spoľahlivému zdroju energie. Inštitút INSA uskutočnil daný prieskum 6. apríla na vrozke 1004 reposndentov, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 103 rokov zomrel posledný žalobca z Norimberského procesu Ben Ferencz

Ben Ferencz, posledný žijúci žalobca z Norimberského procesu, ktorý stíhal nacistov pre vojnové zločiny, zomrel vo veku 103 rokov. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá o tom informovala v sobotu.

Ferencz zomrel v piatok 7. apríla v Boynton Beach na Floride, spresnil profesor práv John Barrett, ktorý prevádzkuje blog o Norimberskom procese. Správu o jeho smrti potvrdilo aj Americké múzeum pamiatky holokaustu vo Washingtone. "Svet dnes prišiel o lídra v boji za spravodlivosť pre obete genocídy a s ňou spojených zločinov," uviedlo múzeum na sociálnej sieti Twitter.

Ben Ferencz sa narodil v roku 1920 v Transylvánii. Spolu so svojou rodinou ešte ako veľmi mladý chlapec emigroval do New Yorku pred zúriacim antisemitizmom. Po absolvovaní práva na Harvardskej univerzite sa pridal do americkej armády, v radoch ktorej sa počas druhej svetovej vojny zúčastnil na vylodení v Normandii. Vďaka svojmu právnickému zázemiu sa stal vyšetrovateľom nacistických vojnových zločinov voči americkým vojakom.

Po správach amerických tajných služieb, podľa ktorých sa vojaci stretávali s veľkými skupinami vyhladovaných ľudí v nacistických táboroch strážených dozorcami SS, začal Ferencz takéto tábory navštevovať. Ako prvý prišiel do táborov Ohrdruf a Buchenwald na území Nemecka. V týchto a neskôr i v ďalších táboroch sa stretával s hrôzami, ktoré neskôr opísal vo svojich pamätiach, píše AP.

"Koncentračný tábor Buchenwald bol posviackou neopísateľných hrôz," napísal. "Niet pochýb o tom, že som bol nezmazateľne traumatizovaný svojimi zážitkami ako vyšetrovateľ vojnových zločinov v nacistických vyhladzovacích centrách. Stále sa snažím nerozprávať podrobnostiach a nemyslieť na ne," dodal.

Na konci vojny bol Ben Ferencz vyslaný do horského útočiska nacistického vodcu Adolfa Hitlera v bavorských Alpách; vrátil sa však odtiaľ s prázdnymi rukami. Po vojne sa vrátil do New Yorku, aby začal vykonávať právnickú prax. Onedlho bol však vďaka svojim skúsenostiam vyšetrovateľa vojnových zločinov najatý, aby pomáhal stíhať nacistov v Norimberskom procese.

Vo veku 27 rokov sa bez predchádzajúcich skúseností Ferencz stal hlavným žalobcom v procese z roku 1947 proti 22 bývalým nacistickým veliteľom obvineným z vraždy vyše jedného milióna Židov, Rómov a ďalších "nepriateľov" Tretej ríše vo východnej Európe. Všetci obžalovaní boli usvedčení a viac než desať z nich bolo popravených obesením napriek tomu, že Ferencz o trest smrti nepožiadal.

Po skončení norimberských procesov sa ďalej zameriaval na pomoc ľuďom, ktorí prežili holokaust, pri opätovnom získaní ich majetku, domovov, podnikov, umeleckých diel, zvitkov Tóry a ďalších náboženských predmetov, ktoré boli skonfiškované nacistami. Neskôr pomáhal aj pri rokovaniach, ktoré viedli k odškodneniu obetí nacistov.

V neskoršom období sa Ferencz zasadzoval za vytvorenie medzinárodného súdu, ktorý by mohol stíhať akýchkoľvek vládnych predstaviteľov za vojnové zločiny. Tieto ciele sa naplnili v roku 2002 založením Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, hoci jeho účinnosť bola obmedzená neúčasťou niektorých krajín vrátane USA.

Ferenczova manželka Gertrude, s ktorou mal syna a tri dcéry, zomrela v roku 2019, dodáva AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.