Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu chce obnoviť bezpečnosť, zrušil odvolanie ministra obrany

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že obnoví pokoj a bezpečnosť v krajine. Oznámil tiež, že zruší svoje rozhodnutie odvolať ministra obrany Joava Galanta. Informuje agentúra AFP.

V Izraeli rastie napätie v čase, keď ťažké zrážky, streľby, raketová streľba i útok autom poznačili obdobie, keď sa moslimský pôstny mesiac ramadán prekrýva so židovským sviatok pesach a kresťanskou Veľkou nocou.

Deň po tom, ako izraelská polícia zasahovala v jeruzalemskej mešite al-Aksá, treťom najposvätnejšom mieste islamu, odpálili na Izrael viac než 30 rakiet z Libanonu. Útok podľa izraelskej armáda pravdepodobne vykonalo palestínske ozbrojené hnutie Hamas.

Izrael následne uskutočnil letecké útoky v pásme Gazy, v ktorom Hamas vládne, a v južnom Libanone. Terčom bola podľa izraelských predstaviteľov „teroristická infraštruktúra" patriaca palestínskym militantom.

„Nedovolíme teroristickému Hamasu, aby sa usadil v Libanone," vyhlásil Netanjahu v pondelok s tým, že Izrael bude v tomto smere konať na „všetkých frontoch".

Na tej istej tlačovej konferencii premiér oznámil, že minister obrany zostane na svojom poste. Odvolal ho koncom marca po tom, ako Galant vyzval na zastavenie schvaľovania kontroverznej reformy súdnictva, ktorá vyvolala veľké protesty.

„Boli medzi nami spory, aj ťažké spory o niektorých otázkach, no rozhodol som sa nechať tieto spory za nami," povedal Netanjahu. "Budeme naďalej spolupracovať pre bezpečnosť občanov Izraela," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón: Zjavný únik dokumentov USA je veľmi vážnym bezpečnostným rizikom

Zjavný únik citlivých amerických dokumentov, z ktorých mnohé súvisia s vojnu na Ukrajine, predstavuje "veľmi vážne" riziko pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Vyplýva to z pondelkového vyjadrenia Pentagónu.

Únik, ktorý vyšetruje americké ministerstvo spravodlivosti, zrejme zahŕňa hodnotenia a tajné správy týkajúce sa nielen Ukrajiny a Ruska, ale aj veľmi citlivých analýz spojencov USA.

Tieto dokumenty šíriace sa na internete sú "veľmi vážnym rizikom pre národnú bezpečnosť a majú potenciál šíriť dezinformácie", uviedol tajomník ministra obrany USA pre verejné záležitosti Chris Meagher.

"Stále vyšetrujeme, ako k tomu došlo, ako aj rozsah tohto problému. Podnikli sme kroky na bližšie preskúmanie toho, ako a komu sa tento druh informácií poskytuje," povedal novinárom.

Meagher odmietol priamo povedať, či sú dokumenty pravé. Na ich overovaní podľa neho v súčasnosti pracujú, niektoré však majú podobný formát ako dokumenty s citlivými informáciami využívané pri denných brífingoch.

Predstaviteľ Pentagónu dodal, že niektoré dokumenty "sa zdajú zmenené", čo platí v prípade dokumentu tvrdiaceho, že Ukrajina utrpela vyšší počet obetí než Rusko, hoci originálna verzia hovorí o opaku.

https://standard.sk/342323/uniknute-dokumenty-usa-posudzuju-ako-mozu-ovplyvnit-narodnu-bezpecnost-ukrajina-vraj-meni-vojensku-strategiu/

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili vyše 200 vojnových zajatcov

Rusko a Ukrajina si v pondelok vymenili spolu vyše 200 vojnových zajatcov. TASR správu prevzala od televízie CNN.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že sa z územia ovládaného ukrajinskými silami do Ruska vracia 106 ruských vojakov, ktorí boli „zajatí a v smrteľnom nebezpečenstve".

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak potvrdil, že prišlo k výmene zajatcov, v rámci ktorej sa domov vráti 100 Ukrajincov. Podľa Jermaka sú medzi nimi vojaci, námorníci i pohraničníci.

Medzi prepustenými sú podľa Jermaka obrancovia Mariupolu, Azovstaľu a Hostomeľu, ktorí sú vážne zranení a chorí. Dodal, že prioritou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je, aby sa domov vrátili všetci Ukrajinci.

Viac podrobností o výmene väzňov poskytlo Ukrajinské koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, ktoré vo vyhlásení uviedlo: „Po ďalšej výmene vojnových zajatcov sa domov vracia 80 obrancov a 20 obrankýň. Deviati z nich sú dôstojníci a zvyšní sú vojaci a seržanti... Takmer polovica prepustených zajatcov je vážne ranená, chorá alebo bola mučená. Najmladší z oslobodených obrancov má 19 rokov."

(tasr)

Minúta  |  

Poľskí predstavitelia si pripomenuli 13. výročie pádu lietadla pri Smolensku

Poľskí predstavitelia si v pondelok pripomenuli 13. výročie nehody poľského vládneho lietadla pri ruskom meste Smolensk, pri ktorej zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Lecha Kaczyňského a jeho manželky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

Poľský prezident Andrzej Duda navštívil hrobku niekdajšieho poľského prezidentského páru. Kaczyňski a všetci ostatní účastníci leteckého nešťastia spravili podľa Dudu pre Poľsko veľa.

Duda zároveň vyjadril ľútosť, že zosnulí nemôžu pokračovať vo svojej práci pre vlasť, a vyhlásil, že súčasná vláda „robí všetko preto, aby pokračovala v ich projektoch, tak ako to chceli".

Duda položil vence aj na hroby obetí nehody v Chráme Božej prozreteľnosti vo Varšave a na vojenskom cintoríne Powazki. Neskôr položil veniec aj k pamätníku tohto leteckého nešťastia na námestí Józefa Pilsudského vo Varšave.

„Tohtoročný Veľkonočný pondelok má pre Poliakov špeciálny význam," uviedol na sociálnej sieti Twitter poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že 10. apríl nie je len 13. výročím leteckej havárie ale zároveň aj 83. výročím Katynského masakru.

Aj Morawiecki položil veniec k pamätníku na námestí Józefa Pilsudského. Spravil tak spolu s lídrom poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PIS) Jaroslawom Kaczynským, bratom zosnulého poľského prezidenta.

„Zdieľame smútok Poliakov," napísal na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň vzdal hold zosnulému Kaczyňskému, jeho manželke a všetkým obetiam leteckého nešťastia.

Lietadlo, na ktorého palube bol Kaczynski, jeho manželka a desiatky popredných predstaviteľov vlády a vojenských veliteľov, sa zrútilo 10. apríla 2010, keď pristávalo na vojenskom letisku pri meste Smolensk na západe Ruska.

Poľská delegácia bola na ceste do neďalekej Katyne, kde sa mala zúčastniť na podujatiach venovaných 70. výročiu Katynského masakru, počas ktorého zahynulo pod rukami Sovietov viac ako 20-tisíc poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie.

Poľská vládnuca strana PIS sa rozhodla presunúť spomienkové udalosti venované nehode na budúcu nedeľu.

(tasr)

Minúta  |  

Na Slovensku ročne pribudne asi 40-tisíc prípadov rakoviny

Na Slovensku sa ročne diagnostikuje asi 40-tisíc nádorových ochorení. Dominuje rakovina pľúc, hrubého čreva a konečníka, prsníka a prostaty. Na nádorové ochorenia ročne zomrie približne 14-tisíc ľudí. Upozornil na to Národný onkologický inštitút (NOI). Apeluje preto na ľudí, aby nepodceňovali prevenciu.

„Tridsiatim až 50 percentám prípadov nádorových ochorení vieme predchádzať elimináciou rizikových faktorov a zavedením preventívnych opatrení v rámci primárnej prevencie," priblížil na sociálnej sieti. Rizikovými faktormi sú napríklad fajčenie, alkohol, znečistenie životného prostredia či znížená funkcia imunitného systému.

Inštitút tiež apeluje na sekundárnu prevenciu, ktorá spočíva najmä v realizácii viacerých skríningových onkologických programov. „Onkologický skríning dokáže vyhľadávať v populácii bezpríznakových jedincov ochorenie vo včasnom štádiu, keď je vo väčšine prípadov možnosť jeho úplného vyliečenia. Včasná diagnostika dáva veľkú šancu na účinnejšiu liečbu," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko predstavilo svoju prvú lietadlovú loď

Turecko niekoľko týždňov pred voľbami predstavilo vlastnú lietadlovú loď. Na vojenskom plavidle TCG Anadolu môžu pristávať a vzlietať z neho drony i ťažké vrtuľníky, uviedol prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok na slávnostnom uvedení lode do prevádzky v Istanbule. Informuje agentúra DPA.

„Naša loď je vybavená tak, že v prípade potreby môžeme vykonávať vojenské a humanitárne misie vo všetkých častiach sveta," vyhlásil Erdogan. Podľa tureckého ministerstva obrany je loď 230 metrov dlhá a 32 metrov široká.

V Turecku v súčasnosti prebieha predvolebná kampaň. V krajine sa budú 14. mája konať parlamentné a prezidentské voľby. Erdogan dúfa, že v nich získa aj hlasy nacionalistických voličov, približuje DPA.

Turecko vedie v posledných rokoch za vlády Erdogana sčasti agresívnu zahraničnú politiku. Angažuje sa vo viacerých konfliktoch v regióne, okrem iného v Sýrii. Jeho vzťahy so susedným Gréckom, spojenom z NATO, sú napäté aj v dôsledku sporov o výsostné vody a ložiská zemného plynu, aj keď sa po februárovom ničivom zemetrasení v Turecku mierne zlepšili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.