Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kritik Kremľa, ktorému hrozí 25 rokov basy: Nič neľutujem. Zločinci sú tí, ktorí túto vojnu začali

Ruský opozičný politik a publicista Vladimir Kara-Murza v pondelok vyhlásil, že si stojí za všetkými svojimi politickými vyhláseniami, vrátane tých proti invázii na Ukrajinu, za ktoré mu hrozí 25 rokov väzenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

"Podpisujem sa pod každé slovo, ktoré som povedal a za ktoré som obvinený," uviedol 41-ročný Kara-Murza vo svojej záverečnej reči na súde, ktorú citoval novinár Alexej Venediktov na kanáli Telegram. "Nielenže sa za nič z toho nekajám, ale som na to hrdý," dodal.

Kara-Murza je vo vyšetrovacej väzbe už od apríla minulého roku. Vtedy ho vzali do väzby na 15 dní za kladenie odporu polícii. Zároveň sa proti nemu začalo konanie za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. Neskôr pribudli podozrenia z vlastizrady a z účasti na činnosti "nežiaducej organizácie", ktorou je údajne nadácia Otvorené Rusko.

"Vyčítam si len jednu vec," uviedol ďalej Kara-Murza. "Nepodarilo sa mi dostatočne presvedčiť svojich krajanov a politikov v demokratických krajinách o nebezpečenstve, ktoré súčasný kremeľský režim predstavuje pre Rusko a pre svet."

Kara-Murza je laureátom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva za rok 2022. Bol blízkym spolupracovníkom Borisa Nemcova, ktorého v roku 2015 zastrelili v centre Moskvy neďaleko Kremľa. "Som hrdý na to, že ma Boris Nemcov priviedol do politiky. A dúfam, že sa za mňa nehanbí," povedal Kara-Murza.

V rokoch 2015 a 2017 náhle ochorel a upadol do kómy, pričom je presvedčený, že ho otrávili agenti ruských tajných služieb.

Verdikt v tomto procese sa očakáva budúci pondelok. "Poznám svoj rozsudok... Taká je teraz v Rusku cena za nemlčanie," vyhlásil Kara-Murza. "Viem tiež, že príde deň, keď sa temnota nad našou krajinou rozplynie. Keď sa vojna bude nazývať vojnou... keď tí, ktorí podnietili a začali túto vojnu, budú označení za zločincov, a nie ľudia, ktorí sa ju pokúsili zastaviť," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

V troskách budovy v Marseille zomrelo najmenej šesť ľudí. Záchranné práce pokračujú

Na šesť sa zvýšil počet obetí nedeľňajšieho zrútenia domu vo francúzskom meste Marseille. Oznámili to v pondelok večer hasiči, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a AFP.

Záchranári stále pokračujú v pátraní po nezvestných osobách a na urýchlenie záchranných prác v sutinách použili žeriav. Nasadenie pátracích psov však spočiatku komplikoval požiar pod troskami, ktorý ani v pondelok nebol celkom uhasený.

Po nešťastí bolo nahlásených ako nezvestných osem ľudí.

Štvorpodlažný dom na Rue Tivoli v piatom marseillskom obvode sa zrútil v nedeľu okolo 0.40 h. Príčinou nešťastia bol pravdepodobne výbuch unikajúceho plynu. Poškodené boli aj časti dvoch susedných domov, v ktorých utrpelo zranenia päť ľudí. Jeden dom sa neskôr tiež zrútil. Z priľahlých budov preventívne evakuovali takmer 200 ľudí.

V novembri 2018 zomrelo pri zrútení sa dvoch zanedbaných budov v robotníckej štvrti Marseille osem ľudí. Podľa úradov však bol dom na Rue Tivoli v dobrom stave.

(tasr)

Minúta  |  

V USA prestal platiť núdzový stav pre covid. Vláda však pracuje na nových opatreniach

Americký prezident Joe Biden podpísal v pondelok zákon o zrušení núdzového stavu, ktorý bol pred viac ako troma rokmi vyhlásený v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie Bieleho domu.

"Prezident podpísal zákon, ktorý ruší núdzový stav súvisiaci s pandémiou (ochorenia) COVID-19," uviedla vo vyhlásení tlačová služba Bieleho domu.

Núdzový stav bol zavedený 31. januára 2020 za vlády Bidenovho predchodcu Donalda Trumpa. Bol právnym základom pre rôzne reštriktívne opatrenia a jeho účinnosť sa skončila 11. apríla. Biely dom už skôr informoval Kongres o svojom zámere predĺžiť ho o ďalší mesiac a potom ho zrušiť. Zákonodarcovia však schválili návrh zákona o okamžitom ukončení núdzového stavu, ktorý Biden podpísal.

Na covid zomrelo v USA viac ako milión ľudí. Ukončenie núdzového stavu znamená koniec financovania testov na covid, bezplatných vakcín a rôznych núdzových opatrení.

Bidenova administratíva však už podľa Bieleho domu pracuje na vakcíne novej generácie a iných opatreniach na boj proti ďalším variantom nového koronavírusu.

"Projekt NextGen urýchli a zefektívni rýchly vývoj ďalšej generácie vakcín a liečby prostredníctvom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom," povedal agentúre AFP nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ administratívy.

K dispozícii sú podľa neho finančné prostriedky vo výške najmenej päť miliárd dolárov, ktoré "pomôžu urýchliť vedecký pokrok" a "udržať náskok pred rýchlo sa vyvíjajúcim vírusom, spôsobujúcim COVID-19".

(tasr)

Minúta  |  

Muž na Ukrajine sa vyhýbal vojenskej službe. Čakajú ho roky väzenia

Na Ukrajine odsúdili 40-ročného muža na tri roky väzenia za vyhýbanie sa vojenskej službe počas mobilizácie. Oznámila to v pondelok prokuratúra Zakarpatskej oblasti, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Muž z mesta Buštino ležiaceho neďaleko hraníc s Rumunskom dostal v auguste prvýkrát predvolanie, no pred odvodovú komisiu neprišiel. V decembri predvolanie odmietol prevziať s tým, že je proti ozbrojovaniu, zabíjaniu a nenávisti k ľuďom.

Verdikt okresného súdu v meste Ťačiv zatiaľ nie je právoplatný.

Ukrajinská ústava umožňuje odmietnuť povolanie do armády len z náboženských dôvodov. Podľa prokuratúry však "muž nenahlásil svoju príslušnosť k žiadnej náboženskej organizácii, ktorá sa hlási k odopieraniu služby v armáde“.

Ukrajinským mužom vo veku od 18 do 60 rokov bolo zakázané opustiť krajinu bezprostredne po začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka a podliehajú odvodu.

Niektorí Ukrajinci sa snažia z tejto povinnosti vykúpiť alebo utiecť do zahraničia s falošnými dokladmi.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Bývalý zamestnanec zastrelil v banke v Louisville štyroch ľudí

Štyroch ľudí zabil v pondelok v banke v americkom meste Louisville útočník, ktorý je tiež mŕtvy. Polícia predpokladá, že išlo o bývalého zamestnanca.

Predstavitelia polície na tlačovom brífingu uviedli, že strelcom bol 23-ročný Connor Sturgeon, ktorý pri útoku použil pušku. Svoj čin naživo vysielal na internete. Nie je jasné, či sa zastrelil sám, alebo ho pri prestrelke zabili zasahujúci policajti.

Zranenia podľa miestnej nemocnice utrpelo deväť ľudí vrátane dvoch policajných príslušníkov, z ktorých jeden je v kritickom stave.

Streľba sa odohrala v regionálnom peňažnom ústave Old National Bank v centre Louisville, najväčšom meste amerického štátu Kentucky. Guvernér Kentucky Andy Beshear novinárom povedal, že pri pondelkovom útoku prišiel o blízkeho priateľa a ďalší je v nemocnici.

Útok v Kentucky je 15. hromadnou streľbou v USA od začiatku roka, priblížila AP. Došlo k nemu dva týždne po tom, ako bývalý študent zabil tri deti a troch dospelých v kresťanskej základnej škole v meste Nashville v susednom štáte Tennessee, asi 260 kilometrov južne od Louisville.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu chce obnoviť bezpečnosť, zrušil odvolanie ministra obrany

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že obnoví pokoj a bezpečnosť v krajine. Oznámil tiež, že zruší svoje rozhodnutie odvolať ministra obrany Joava Galanta. Informuje agentúra AFP.

V Izraeli rastie napätie v čase, keď ťažké zrážky, streľby, raketová streľba i útok autom poznačili obdobie, keď sa moslimský pôstny mesiac ramadán prekrýva so židovským sviatok pesach a kresťanskou Veľkou nocou.

Deň po tom, ako izraelská polícia zasahovala v jeruzalemskej mešite al-Aksá, treťom najposvätnejšom mieste islamu, odpálili na Izrael viac než 30 rakiet z Libanonu. Útok podľa izraelskej armáda pravdepodobne vykonalo palestínske ozbrojené hnutie Hamas.

Izrael následne uskutočnil letecké útoky v pásme Gazy, v ktorom Hamas vládne, a v južnom Libanone. Terčom bola podľa izraelských predstaviteľov „teroristická infraštruktúra" patriaca palestínskym militantom.

„Nedovolíme teroristickému Hamasu, aby sa usadil v Libanone," vyhlásil Netanjahu v pondelok s tým, že Izrael bude v tomto smere konať na „všetkých frontoch".

Na tej istej tlačovej konferencii premiér oznámil, že minister obrany zostane na svojom poste. Odvolal ho koncom marca po tom, ako Galant vyzval na zastavenie schvaľovania kontroverznej reformy súdnictva, ktorá vyvolala veľké protesty.

„Boli medzi nami spory, aj ťažké spory o niektorých otázkach, no rozhodol som sa nechať tieto spory za nami," povedal Netanjahu. "Budeme naďalej spolupracovať pre bezpečnosť občanov Izraela," doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.