Deň po tom nás bodli do chrbta. Maďarsko kritizuje Fínsko, ktorému schválilo členstvo v NATO
Fínsko a Švédsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Rozšírenie bezpečnostného spolku musí odsúhlasiť všetkých tridsať členských štátov. Maďarský parlament otáľal celé mesiace, kým 27. marca ratifikoval pristúpenie Fínska k Severoatlantickej aliancii. Proti bolo len šesť poslancov, za ich hlasovalo 182 a nikto sa nezdržal. Na zavŕšenie prístupového procesu v prípade Švédov sa stále čaká.
Náš južný sused bol predposledným štátom, ktorý dal rozšíreniu NATO o krajinu tisícich jazier zelenú – dlhšie to trvalo už len Turecku, ktoré s tým súhlasilo 30. marca.
Maďarská prezidentka Katalin Nováková na druhý deň podpísala príslušný zákon a poznamenala, že s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm sa dohodli na "posilnení maďarsko-fínskych vzťahov". S odstupom času sa zdá, že to sa nenaplní.
Hoci sa Fínsko 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO, necítilo sa viazané vďakou. Predseda maďarského parlamentu László Kövér v televíznej relácii Bayer Zsolt Hír uviedol, že Fíni im vrazili nôž do chrbta. Čo tým myslel?
Hneď na druhý deň sa totiž severania pridali k žalobe, ktorú proti Maďarsku iniciovala Európska komisia pre zákon na ochranu detí. Ide o legislatívu, ktorá obmedzuje výuku o LGBT agende v školách a zakazuje zobrazovať LGBTI+ ľudí v médiách.
Na stranu eurokomisie sa tak postupne pridalo pätnásť členských štátov EÚ: Rakúsko, Belgicko, Grécko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Slovinsko, ako aj Európsky parlament.
Predseda maďarského parlamentu tiež v tejto súvislosti skonštatoval, že v Maďarsku sa o vstupe do NATO konalo referendum, pričom „vo Švédsku a Fínsku sa zabudli opýtať ľudí, či naozaj chcú vstúpiť do NATO, alebo je to len súkromný názor ich politickej elity“. Maďarskí predstavitelia podľa neho dostali od obyvateľov oboch škandinávskych štátov desiatky e-mailov, v ktorých ich žiadali, aby neratifikovali rozšírenie bezpečnostnej aliancie, lebo mu chýba "demokratická legitimita“.
Tieto dve krajiny podľa Kövéra svojou politikou a vyjadreniami len poškodzujú maďarský národný záujem.
„Potrvá dlho, kým sa vzťah medzi oboma krajinami vráti tam, kde bol pred 10 až 15 rokmi,“ povedal o Fínoch Kövér.
(tasr, est)