Minúta

11. apríla 2023 | 14:00

Minúta | 11. apríla 2023 | 14:00

Maďari nevyvesia vlajku EÚ na budovu parlamentu ani na výročie referenda

Predseda maďarského parlamentu László Kövér nemieni prehodnotiť svoje rozhodnutie o tom, že nedovolí vyvesiť vlajku Európskej únie na budovu Národného zhromaždenia, a to ani pri príležitosti nadchádzajúceho 20. výročia ľudového hlasovania o vstupe Maďarska do Únie. Upozornilo na to v utorok internetové vydanie denníka Népszava.

Napriek tomu, že v stredu uplynie 20 rokov od referenda, v ktorom takmer 84 percent Maďarov podporilo vstup do EÚ, postoj Kövéra k vyveseniu vlajky EÚ zostáva nemenný, píše Népszava.

Na otázku denníka, či predseda nemieni prehodnotiť svoje rozhodnutie z roku 2014 o odstránení európskej vlajky, jeho úrad reagoval odkazom na zákon z roku 2004, ktorým Kövér tento krok zdôvodnil.

V zmysle tejto právnej normy nie je potrebné vyvesiť vlajku EÚ na parlament, avšak nie je to ani zakázané. Úrad predsedu zákonodarného zboru dodal, že vo väčšine členských štátov Európskej únie je vlajka EÚ vyvesená na vládnych budovách daného štátu, nie však na budovách parlamentu.

Népszava pripomína, že niekoľko maďarských opozičných strán sa pokúsilo upraviť tento zákon, avšak blok vládnych strán Fidesz-KDNP tomu vždy zabránil. Opoziční poslanci sa viackrát pokúsili prepašovať vlajku Únie do rokovacej sály, prípadne vyvesiť ju do okna parlamentu.

"Chápem, že moji socialistickí kolegovia dokážu zniesť maďarskú štátnu vlajku iba v prítomnosti vlajky inej farby, buď červenej, alebo modrej, ale toto je teraz maďarský národný parlament," reagoval vtedy Kövér.

Na priečelie maďarského parlamentu vyvesili 15. februára 2013 v rámci takzvanej "národnej solidarity" vlajku Sikulov, a to z iniciatívy Kövéra. Tento akt spôsobil diplomatické napätie medzi Maďarskom a Rumunskom. V parlamente vtedy zasadalo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF), Kövér sa rozhodol využiť túto príležitosť.

(tasr)

11. apríla 2023 | 13:01

Minúta | 11. apríla 2023 | 13:01

Slováci preferujú stranu, ktorá kladie dôraz na zdravotníctvo a viac sa zaujíma o domáce problémy ako o Ukrajinu

U Slovákov by uspela strana, ktorá by najväčší dôraz kládla na zdravotníctvo, opravu starých a výstavbu nových nemocníc. S hodnotami tejto strany by sa vedelo stotožniť až 43 percent Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý pre denník Plus jeden deň robila agentúra MNFORCE od 29. marca do 3. apríla na vzorke tisíc respondentov.

Ako prieskum ďalej ukázal, voliči by sympatizovali aj so stranou, ktorá by sa zaujímala o riešenie domácich problémov a menej by sa venovala Ukrajine. Takúto stranu by v predčasných parlamentných voľbách volilo 40 percent respondentov.

Pre 32 percent Slovákov by bol sympatický politický subjekt, ktorý by sa zameriaval na sociálne otázky, pričom o percento menej by bola za stranu, ktorá by vládla pokojne a kompetentne.

Z prieskumu tiež vyplýva, že menej úspešné by boli strany, ktoré by sa pokúšali o väčšiu orientáciu Slovenska na Rusko, presadzovanie liberálnych hodnôt alebo riešenie klimatickej krízy. Takéto témy sú sympatické len pre 6 až 8 percent respondentov.

V prieskume sa tiež respondentov pýtali, ktorý z politikov by bol schopný kompetentne vládnuť z pozície predsedu vlády. Výsledky ukázali, že najlepšie dopadol Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorému by verilo 35 percent opýtaných. Za ním sa umiestnil Robert Fico (Smer-SD) s podporou 27 percent. Na treťom mieste skončil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorého si vie v pozícii premiéra predstaviť 15 percent respondentov.

Terajšieho predsedu vlády Eduarda Hegera (Demokrati) by si vo funkcii vedelo predstaviť 13 percent oslovených. Richarda Sulíka (SaS), Mikuláša Dzurindu (Modrí) a Mariána Kotlebu (ĽSNS) by si ako premiéra vedelo predstaviť sedem percent respondentov a Milana Majerského (KDH) a Igora Matoviča (OĽaNO) šesť percent účastníkov prieskumu.

(sita)

11. apríla 2023 | 12:35

Minúta | 11. apríla 2023 | 12:35

Pellegrini: Čaputová by mala konať. Ak nevymenuje úradnícku vládu, ešte viac umocní atmosféru hnevu v spoločnosti

Strana Hlas-SD stále očakáva od prezidentky Zuzany Čaputovej, že vymenuje úradnícku vládu, uviedol v utorok to na tlačovej konferencii predseda strany Peter Pellegrini.

„Ja si myslím, že pani prezidentka by mala konať. Ak nevymenuje úradnícku vládu, ponechá Eduarda Hegera na čele štátu a ešte viac umocní atmosféru hnevu, ktorá je živnou pôdou pre extrém. Ak by vymenovala úradnícku vládu, tak by nás zbavila tohto trápenia. Upokojila by sa situácia na Slovensku a voľby by neboli o revanši, nie o tom, kto sa ide komu pomstiť, ale o budúcnosti Slovenska,“ konštatoval predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

Ak by prezidentka vymenovala úradnícku vládu, odovzdala by podľa Pellegriniho krajinu do predčasných volieb do rúk úradníkom. "Ich mandátom by mala byť maximálne záchrana plánu obnovy a prijímanie zákonov na záchranu ľudí a ekonomiky v prípade potreby a viac by táto vláda nemala robiť," dodal líder Hlasu-SD.

Kontrola štátu nad strategickou energetikou

Strana Hlas plánuje po nadchádzajúcich voľbách zvýšiť kontrolu štátu nad strategickými energetickými podnikmi. Ako uviedol Pellegrini, po nástupe novej vlády sa musí zmeniť filozofia silnejšieho štátu v energetike.

Hlas-SD podľa svojho predsedu neplánuje znárodňovať majetok v energetických podnikoch, nebude sa však brániť odkúpeniu podielov od terajších vlastníkov. Pellegrini uistil, že jeho strana si bude ctiť súkromné vlastníctvo, ale na druhej strane podľa neho musí štát pristupovať k fungovaniu energetických podnikov inak. Ak bude Hlas-SD v budúcej vláde, plánuje preveriť všetky privatizačné zmluvy v energetických spoločnostiach.

„Nemôžeme sa prizerať naďalej tomu, ako sa na Slovensku každý deň, každú noc vyrába stabilná elektrická energia za stabilné ceny a nie je možné, aby sme si túto elektrinu kupovali desaťkrát drahšiu. Nie je možné, aby sme boli v ťažkých časoch odkázaní na zahraničných vlastníkov. Nie je možné, aby sme ako štát nedokázali v takýchto zásadných časoch pevnou rukou zasiahnuť na trhu tak, aby občan alebo slovenské firmy dostali adekvátnu pomoc,“ povedal Pellegrini s tým, že nateraz nevedel vyčísliť, koľko by štát stálo napríklad spätné odkúpenie podielov v energetických podnikoch.

Pellegrini uviedol, že počas vlády pod jeho vedením nebol priestor na spomínané kroky v energetike. "Na to treba aj nejaké odhodlanie, aj nejaký mandát. V tom náročnom období som nemohol otvárať tieto témy. Až kríza energetická nám ukázala, že privatizácia energetických podnikov bola obrovskou chybou," uzavrel Pellegrini.

V petícii už vyzbierali 90-tisíc podpisov

Štát musí mať pod kontrolou strategické energetické podniky a nemal by byť odkázaný na vôľu zahraničných vlastníkov. V utorok to na tlačovej konferencii povedal predseda strany Hlas Peter Pellegrini.

Pripomenul, že USA a Nemecko vyčleňujú finančné prostriedky pre priemysel a ekonomiku, aby nedochádzalo k odlivu investícií a výrobných fabrík z ich krajín. Slovenská republika musí podľa Pellegriniho taktiež urobiť všetko pre to, aby bola miestom, kde fabriky zostávajú a majú predvídateľné a stabilné podnikateľské prostredie.

Pellegrini informoval, že strana spustila petíciu, ktorú za týždeň podpísalo 90-tisíc ľudí v digitálnej podobe. "Má za úlohu požiadať národ, aby dal mandát budúcej vládnej koalícii na to, aby pri vyjednávacom stole boli na stole požiadavky, pod ktoré sa podpíše značná časť obyvateľov tejto krajiny," povedal Pellegrini. Jedna z požiadaviek je, aby budúca vláda dokázala zastaviť energetické a potravinové zdražovanie tým, že zvýši kontrolu a vplyv nad strategickými energetickými podnikmi a nebude sa spoliehať len na voľný trh.

(sita, tasr)

11. apríla 2023 | 11:49

Minúta | 11. apríla 2023 | 11:49

Maďarsko sa bojí zimy. Szijjártó nečakane odcestoval do Moskvy

Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó v utorok nečakane odcestoval do Moskvy, kde bude rokovať s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom.

Šéf maďarskej diplomacie v tejto súvislosti na Facebooku uviedol, že vďaka miernej uplynulej zime Európa zásobovanie energiami prežila. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) však zároveň upozorňuje na prudko rastúci dopyt po energiách v súvislosti s reštartom čínskej ekonomiky a veľmi pomalé tempo rozvoja európskej energetickej infraštruktúry.

Szijjártó preto varuje, že skutočným problémom bude v Európe nasledujúca zima. Podľa maďarského ministra bude témou rokovaní s ruským vicepremiérom fyzické a technické zabezpečenie ropovodu Turecký prúd, kadiaľ prichádza do Maďarska zemný plyn, zachovanie tranzitných dodávok ropy a predídenie sankciám, ktoré hrozia atómovému priemyslu.

Maďarsko nepodporí žiaden bruselský návrh, ktorý by skomplikoval, prípadne znemožnil maďarsko-ruskú nukleárnu spoluprácu, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie 26. januára po telefonickom rokovaní s Novakom.

(tasr)

11. apríla 2023 | 11:45

Minúta | 11. apríla 2023 | 11:45

Vláda USA vraj zvažuje opatrenia proti maďarskej vláde, môže ísť o sankcie

Vláda Spojených štátov plánuje zaviesť opatrenia proti maďarskej vláde, zvažuje napríklad uvalenie sankcií na vplyvné maďarské osoby. S odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje to uviedol v utorok server 444.hu.

Podľa servera môže ísť o čosi podobné ako v roku 2014, keď šiestim maďarským občanom zakázali vstup do USA pre obvinenia z korupcie.

Veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman zvolal na stredu tlačovú konferenciu a sankcie by mohol predstaviť práve tam, píše 444.hu. Americké veľvyslanectvo tému tlačovej konferencie konkrétne neuviedlo.

Vzťahy medzi maďarskou a americkou vládou sú podľa servera veľmi napäté. Premiér Viktor Orbán si napríklad robil posmešky z mien amerických diplomatov a opakovane tvrdil, že USA chcú nanútiť Maďarsku vstup do vojny proti Rusku. Pressman zas často kritizuje Orbánovu vládu v súvislosti s postojom k vojne na Ukrajine. Tvrdí, že šíri ruskú propagandu.

K zmierneniu napätia neprispel ani odkaz americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi pred jeho obžalovaním 3. apríla. Orbán na Twitteri napísal: "Bojujte ďalej, pán prezident! Sme s Vami". Maďarský ministerský predseda 2. marca pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche vyhlásil, že ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Trump, vojna na Ukrajine by vôbec nevypukla; a ak by ho Američania v roku 2020 znovuzvolili za prezidenta, tak by za niekoľko týždňov zrejme dosiahol mier.

(tasr)

11. apríla 2023 | 11:08

Minúta | 11. apríla 2023 | 11:08

Reznikov vyzval zahraničných pilotov F-16, aby sa pridali na stranu Ukrajiny

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval zahraničných pilotov, ktorí vedia lietať na amerických stíhačkách typu F-16, aby posilnili Ukrajinu v boji proti Rusku.

"Ak existujú piloti, ktorí vedia lietať na F-16 a sú pripravení zapojiť sa do vojny, medzinárodná légia (ukrajinskej armády) je pripravená prijať ich do svojich radov," povedal.

Ukrajina žiada už niekoľko mesiacov svojich spojencov o dodanie lietadiel F-16 americkej výroby. Dosiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by nejaké už dostala, približuje Sky News.

Washington ich dodanie Ukrajine nateraz vylúčil s vysvetlením, že zásielka spoločne s výcvikom ich pilotov by si vyžiadala minimálne 18 mesiacov. Práve to by mohlo byť dôvodom, prečo Reznikov teraz vyzýva už vyškolených pilotov zo zahraničia, aby sa dobrovoľne prihlásili, konštatuje Sky News.

Stíhačka F-16 je veľmi obratná a všestranná, pričom je schopná dosiahnuť rýchlosť viac ako 1930 kilometrov za hodinu. Podľa USA dokáže lokalizovať ciele za každého počasia a radarom odhaliť nízko letiace lietadlá. Akákoľvek zásielka týchto stíhačiek na Ukrajinu bude pravdepodobné závisieť od súhlasu USA, približuje Sky News.

(tasr)

11. apríla 2023 | 11:05

Minúta | 11. apríla 2023 | 11:05

Morawiecki: Poľské spojenectvo s USA je absolútnym základom našej bezpečnosti

Poľský premiér Mateusz Morawiecki pricestuje v utorok na návštevu USA, aby s tamojšími predstaviteľmi diskutoval o posilnení ekonomickej a obrannej spolupráce medzi Varšavou a Washingtonom. Správu publikovala agentúra AP.

Morawieckeho v utorok v Bielom dome prijme americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Počas trojdňovej návštevy sa má predseda poľskej vlády stretnúť aj s predstaviteľmi amerického zbrojárskeho priemyslu.

"Letím do Spojených štátov, aby som upevnil alianciu s naším najsilnejším spojencom, s krajinou, ktorá zaručuje bezpečnosť v Európe, predovšetkým v našej časti Európy," uviedol poľský premiér.

Pred odletom z Varšavy novinárom povedal, že poľsko-americké vzťahy "už dlho neboli také dobré a možno nikdy neboli také silné" ako v súčasnosti. Dodal, že poľské spojenectvo s USA je "absolútnym základom našej (poľskej) bezpečnosti". "Je založené na dvoch pilieroch: ekonomickej a obrannej spolupráci. Idem do Spojených štátov posilniť oba tieto piliere", uviedol.

Americký prezident Joe Biden navštívil Poľsko od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dvakrát – naposledy vo februári tohto roku.

(tasr)

11. apríla 2023 | 10:44

Minúta | 11. apríla 2023 | 10:44

Adam Puškár zostáva stíhaný vo väzbe

Obvinený Adam P. zostáva stíhaný vo väzbe. Podozrivý je z vraždy študenta Daniela Tupého. V utorok o tom rozhodol senát Krajského súdu (KS) v Bratislave. Väzobný verdikt je právoplatný. TASR o tom informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak.

Okresný súd Bratislava V pôvodne vzal Adama P. do väzby z tzv. útekových a kolúznych dôvodov. Sťažnostný súd toto rozhodnutie zrušil. "Sám rozhodol spôsobom, že obvineného A. P. vzal do väzby z dôvodov tzv. útekovej väzby – dôvodnej obavy, že by mohol utiecť alebo inak sa vyhýbať trestnému stíhaniu," priblížil hovorca.

Prokurátorka bratislavskej krajskej prokuratúry po vzatí Adama P. do väzby odmietla, že by bolo obvinenie postavené iba na jednom svedectve. Obhajca obvineného Michal Ellinger deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam P. má v súčasnosti pozastavený výkon advokácie.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Podľa svedkov údajne útok trval asi minútu. Zranenia utrpeli šiesti ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze obžalovali päť osôb, Richardovi H. za vraždu hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)

11. apríla 2023 | 10:20

Minúta | 11. apríla 2023 | 10:20

Zomrela Dana Němcová, jedna z najvýraznejších československých disidentiek

Vo veku 89 rokov zomrela jedna z najvýraznejších osobností československého disentu Dana Němcová. Ako jedna z prvých podpísala Chartu ´77, po Nežnej revolúcii sa angažovala v pomoci utečencom. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe na základe informácií stanice ČT24 a servera Novinky.cz.

Němcová vyštudovala psychológiu na pražskej Filozofickej fakulte. Počas štúdií sa vydala za katolíckeho aktivistu Jiřího Němca, s ktorým mala sedem detí. Do konfliktu s režimom sa dostali počas normalizácie, pretože podporovali undergroundovú kultúru. V tom období sa Němcová podieľala aj na vzniku Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). Čelila prenasledovaniu a výsluchom a koncom sedemdesiatych rokov bola aj podmienečne odsúdená.

Počas demonštrácií v novembri 1989 Dana Němcová vystupovala ako hovorkyňa Charty ´77. Bola tiež jednou zo spoluzakladateliek Občianskeho fóra, začiatkom deväťdesiatych rokov bola krátko poslankyňou.

Založila bezplatnú Poradňu pre utečencov a až do svojej smrti bola v správnej rade Výboru dobrej vôle - Nadácie Olgy Havlovej. V roku 1998 získala české štátne vyznamenanie - Medailu Za zásluhy.

(tasr)