Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Američania pochybujú, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva prinesie väčšie zisky

Ako píše v utorkovej správe denník Washington Post, podľa údajných uniknutých dokumentov amerického rezortu obrany sa ukrajinskej armáde nemusí na jar podariť dosiahnuť veľké úspechy, čo sa týka opätovného dobytia území ukrajinských území okupovaných Ruskom.

Dôvodom týchto obáv sú ťažkosti Ukrajincov pri zhromažďovaní dostatočného množstva munície, vybavenia či vojakov.

Uniknuté americké dokumenty zo začiatku februára, ktorých pravosť zatiaľ nebola potvrdená, poukazujú na pochybnosti vlády vo Washingtone, čo sa týka ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine. Analytici si myslia, že by tiež mohli povzbudiť kritikov, podľa ktorých by USA a NATO mali viac tlačiť na diplomatické riešenie konfliktu na Ukrajine.

Nie je pravdepodobné, že by sa Ukrajine znova podarilo získať také veľké územie, ako to dokázala vlani na jeseň na východe a juhu krajiny, uvádza sa v daných dokumentoch, ktoré očakávajú v rámci pripravovanej ukrajinskej protiofenzívy skôr len "skromné územné zisky".

Dôvodom týchto obáv sú "výrazné deficity" Ukrajiny v jej snahách o zvyšovanie počtu vojakov a vybavenia, ako aj predpokladaná odolnosť ruských obranných systémov.

Stratégiou Kyjeva je podľa uniknutých dokumentov opätovné dobytie oblastí na východe Ukrajiny a zároveň postup smerom na juh s cieľom prerušiť dopravné spojenie medzi Ruskom a Krymským polostrovom.

Dokumenty, ktoré údajne pochádzajú z amerických spravodajských služieb a týkajú sa najmä vojny na Ukrajine, už niekoľko týždňov cirkulujú na internete - často aj na proruských kanáloch. Obsahujú tiež utajené informácie armády USA o Číne či Blízkom východe. DPA dodáva, že americké médiá o nich informujú už niekoľko dní, avšak samotné dokumenty nezverejnili.

(tasr)

Minúta  |  

Deň po tom nás bodli do chrbta. Maďarsko kritizuje Fínsko, ktorému schválilo členstvo v NATO

Hneď po tom, čo Maďarsko súhlasilo s členstvom Fínska v NATO, sa tento škandinávsky štát pripojil k žalobe Európskej komisie, ktorej sa nepáči maďarský zákon na ochranu detí pred LGBT propagandou. Fíni už dokázali, akí sú nevďační, reaguje maďarský predseda parlamentu László Kövér.

Fínsko a Švédsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu požiadali v máji 2022 spoločne o vstup do NATO. Rozšírenie bezpečnostného spolku musí odsúhlasiť všetkých tridsať členských štátov. Maďarský parlament otáľal celé mesiace, kým 27. marca ratifikoval pristúpenie Fínska k Severoatlantickej aliancii. Proti bolo len šesť poslancov, za ich hlasovalo 182 a nikto sa nezdržal. Na zavŕšenie prístupového procesu v prípade Švédov sa stále čaká.

Náš južný sused bol predposledným štátom, ktorý dal rozšíreniu NATO o krajinu tisícich jazier zelenú – dlhšie to trvalo už len Turecku, ktoré s tým súhlasilo 30. marca.

Maďarská prezidentka Katalin Nováková na druhý deň podpísala príslušný zákon a poznamenala, že s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm sa dohodli na "posilnení maďarsko-fínskych vzťahov". S odstupom času sa zdá, že to sa nenaplní.

Hoci sa Fínsko 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO, necítilo sa viazané vďakou. Predseda maďarského parlamentu László Kövér v televíznej relácii Bayer Zsolt Hír uviedol, že Fíni im vrazili nôž do chrbta. Čo tým myslel?

Hneď na druhý deň sa totiž severania pridali k žalobe, ktorú proti Maďarsku iniciovala Európska komisia pre zákon na ochranu detí. Ide o legislatívu, ktorá obmedzuje výuku o LGBT agende v školách a zakazuje zobrazovať LGBTI+ ľudí v médiách.

Na stranu eurokomisie sa tak postupne pridalo pätnásť členských štátov EÚ: Rakúsko, Belgicko, Grécko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Slovinsko, ako aj Európsky parlament.

Predseda maďarského parlamentu tiež v tejto súvislosti skonštatoval, že v Maďarsku sa o vstupe do NATO konalo referendum, pričom „vo Švédsku a Fínsku sa zabudli opýtať ľudí, či naozaj chcú vstúpiť do NATO, alebo je to len súkromný názor ich politickej elity“. Maďarskí predstavitelia podľa neho dostali od obyvateľov oboch škandinávskych štátov desiatky e-mailov, v ktorých ich žiadali, aby neratifikovali rozšírenie bezpečnostnej aliancie, lebo mu chýba "demokratická legitimita“.

Tieto dve krajiny podľa Kövéra svojou politikou a vyjadreniami len poškodzujú maďarský národný záujem.
„Potrvá dlho, kým sa vzťah medzi oboma krajinami vráti tam, kde bol pred 10 až 15 rokmi,“ povedal o Fínoch Kövér.

https://www.youtube.com/watch?v=gIlXGW3FVIM&ab_channel=H%C3%ADrTV

(tasr, est)

Minúta  |  

Taraba sa dohodol s Dankom. Do volieb by mala ísť jeho strana na kandidátke SNS

Na mimoparlamentnej scéne dochádza k spájaniu. Predseda strany Život-NS Tomáš Taraba potvrdil, že do volieb pôjde so stranou SNS pod vedením Andreja Danka.

Andrej Danko sa nakoniec nebude spájať so Smerom. V predčasných voľbách stavil na odídencov od Kotlebu. Dohodu by mali lídri oboch subjektov oznámiť v stredu na tlačovej besede, informujú Aktuality.

Danko mal o spolupráci rokovať aj s Národnou koalíciou či stranou Slovenský patriot europoslanca Miroslava Radačovského. Nechcel však prezradiť, či budú na kandidátke SNS.

SNS sa v posledných prieskumoch pohybuje na úrovni od dvoch až do štyroch percent.

(est)

Minúta  |  

Maďari nevyvesia vlajku EÚ na budovu parlamentu ani na výročie referenda

Predseda maďarského parlamentu László Kövér nemieni prehodnotiť svoje rozhodnutie o tom, že nedovolí vyvesiť vlajku Európskej únie na budovu Národného zhromaždenia, a to ani pri príležitosti nadchádzajúceho 20. výročia ľudového hlasovania o vstupe Maďarska do Únie. Upozornilo na to v utorok internetové vydanie denníka Népszava.

Napriek tomu, že v stredu uplynie 20 rokov od referenda, v ktorom takmer 84 percent Maďarov podporilo vstup do EÚ, postoj Kövéra k vyveseniu vlajky EÚ zostáva nemenný, píše Népszava.

Na otázku denníka, či predseda nemieni prehodnotiť svoje rozhodnutie z roku 2014 o odstránení európskej vlajky, jeho úrad reagoval odkazom na zákon z roku 2004, ktorým Kövér tento krok zdôvodnil.

V zmysle tejto právnej normy nie je potrebné vyvesiť vlajku EÚ na parlament, avšak nie je to ani zakázané. Úrad predsedu zákonodarného zboru dodal, že vo väčšine členských štátov Európskej únie je vlajka EÚ vyvesená na vládnych budovách daného štátu, nie však na budovách parlamentu.

Népszava pripomína, že niekoľko maďarských opozičných strán sa pokúsilo upraviť tento zákon, avšak blok vládnych strán Fidesz-KDNP tomu vždy zabránil. Opoziční poslanci sa viackrát pokúsili prepašovať vlajku Únie do rokovacej sály, prípadne vyvesiť ju do okna parlamentu.

"Chápem, že moji socialistickí kolegovia dokážu zniesť maďarskú štátnu vlajku iba v prítomnosti vlajky inej farby, buď červenej, alebo modrej, ale toto je teraz maďarský národný parlament," reagoval vtedy Kövér.

Na priečelie maďarského parlamentu vyvesili 15. februára 2013 v rámci takzvanej "národnej solidarity" vlajku Sikulov, a to z iniciatívy Kövéra. Tento akt spôsobil diplomatické napätie medzi Maďarskom a Rumunskom. V parlamente vtedy zasadalo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF), Kövér sa rozhodol využiť túto príležitosť.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko plánuje zaviesť elektronické povolávacie rozkazy

Rusko plánuje čoskoro zaviesť elektronické povolávacie rozkazy do armády, ktoré doplnia tradičnú formu listovej zásielky. Vyplýva to z návrhu zákona zameraného na urýchlenie mobilizácie, o ktorom majú ruskí poslanci rokovať v priebehu utorka.

V súčasnosti musia byť povolávacie rozkazy v Rusku doručované osobne zástupcom miestneho vojenského odvodového úradu alebo zamestnávateľom, približuje agentúra Reuters. Podľa navrhovaných zmien by sa po novom posielali e-mailom a online. Ak občania takýto elektronický povolávací rozkaz dostanú a nedostavia sa na odvodové stredisko, dostanú automaticky zákaz vycestovať do zahraničia.

Andrej Kartapolov, ktorý v Štátnej dume predsedá výboru pre obranu, vo vyjadrení odvysielanom v ruskej televízii povedal, že "povolávacie rozkazy budú považované za doručené v okamihu, keď budú umiestnené v osobnom účte osoby, na ktorú sa vzťahuje vojenská služba".

Rusko po chaotickej mobilizácii z minulého roka začalo zefektívňovať proces povolávania vojakov do armády digitalizovaním vojenských záznamov. Predpokladá sa, že po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vlani vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu" do bojov na Ukrajine, bolo povolaných vyše 300-tisíc vojakov a bývalých brancov. Kremeľ prisľúbil, že napraví "chyby" vo svojej mobilizačnej kampani po tom, čo boli povolaní muži nespôsobilí na vojenskú službu pre svoj vek či zdravotný stav.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci preferujú stranu, ktorá kladie dôraz na zdravotníctvo a viac sa zaujíma o domáce problémy ako o Ukrajinu

U Slovákov by uspela strana, ktorá by najväčší dôraz kládla na zdravotníctvo, opravu starých a výstavbu nových nemocníc. S hodnotami tejto strany by sa vedelo stotožniť až 43 percent Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý pre denník Plus jeden deň robila agentúra MNFORCE od 29. marca do 3. apríla na vzorke tisíc respondentov.

Ako prieskum ďalej ukázal, voliči by sympatizovali aj so stranou, ktorá by sa zaujímala o riešenie domácich problémov a menej by sa venovala Ukrajine. Takúto stranu by v predčasných parlamentných voľbách volilo 40 percent respondentov.

Pre 32 percent Slovákov by bol sympatický politický subjekt, ktorý by sa zameriaval na sociálne otázky, pričom o percento menej by bola za stranu, ktorá by vládla pokojne a kompetentne.

Z prieskumu tiež vyplýva, že menej úspešné by boli strany, ktoré by sa pokúšali o väčšiu orientáciu Slovenska na Rusko, presadzovanie liberálnych hodnôt alebo riešenie klimatickej krízy. Takéto témy sú sympatické len pre 6 až 8 percent respondentov.

V prieskume sa tiež respondentov pýtali, ktorý z politikov by bol schopný kompetentne vládnuť z pozície predsedu vlády. Výsledky ukázali, že najlepšie dopadol Peter Pellegrini (Hlas-SD), ktorému by verilo 35 percent opýtaných. Za ním sa umiestnil Robert Fico (Smer-SD) s podporou 27 percent. Na treťom mieste skončil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorého si vie v pozícii premiéra predstaviť 15 percent respondentov.

Terajšieho predsedu vlády Eduarda Hegera (Demokrati) by si vo funkcii vedelo predstaviť 13 percent oslovených. Richarda Sulíka (SaS), Mikuláša Dzurindu (Modrí) a Mariána Kotlebu (ĽSNS) by si ako premiéra vedelo predstaviť sedem percent respondentov a Milana Majerského (KDH) a Igora Matoviča (OĽaNO) šesť percent účastníkov prieskumu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.