Preskočiť na obsah
  |  

Kuleba: Washington potvrdil „neochvejnú" podporu pre Ukrajinu

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok uviedol, že ho americký rezortný partner Antony Blinken uistil o pokračujúcej „neochvejnej" podpore Washingtonu pre Kyjev. TASR informácie prevzala od televízií Sky News a CNN.

Ministri spolu v utorok telefonovali. Blinken podľa ukrajinského kolegu „dôrazne odmietol akékoľvek pokusy spochybňovať schopnosť Ukrajiny zvíťaziť na bojisku".

USA „zostávajú dôveryhodným partnerom Ukrajiny, zameraným na dosiahnutie nášho víťazstva a spravodlivého mieru", dodal Kuleba na sociálnej sieti.

Šéf ukrajinskej diplomacie sa vyjadril po správe amerického denníka Washington Post. Podľa nej z údajných uniknutých tajných dokumentov vyplýva, že USA majú pochybnosti, či plánovaná protiofenzíva ukrajinských síl prinesie výrazné zisky v boji proti ruským inváznym jednotkám.

(tasr)

  |  

Maďarsko si ide svojou cestou. V Moskve podpísalo nové dohody o dodávkach ruských energií, aj jadrovej elektrárni v Paksi

Maďarsko v utorok podpísalo nové dohody s cieľom zabezpečiť si pokračovanie prístupu k ruským energiám a rozšírenie a dobudovanie jadrovej elektrárne v Paksi.

Ktorý európsky politik bol naposledy v Moskve? Odpoveď znie, že maďarský premiér Viktor Orbán na pohrebe Michaila Gorbačova. V utorok Moskvu navštívil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a uzavrel niekoľko zmlúv. Keď ide o vzťahy s Ruskom, Maďari idú skrátka svojou cestou.

A nijako sa za to nehanbia.

Na tlačovej konferencii v Moskve minister Szijjártó povedal, že ruská štátna energetická spoločnosť Gazprom súhlasila s tým, že Maďarsko v prípade potreby bude dovážať objemy zemného plynu nad rámec tých, ktoré dohodlo v dlhodobom kontrakte. Cena plynu, ktorý má do Maďarska prúdiť cez plynovod Turkstream, bude zastropovaná na úrovni 150 eur za megawatthodinu uviedol minister Szijjártó.

A nezostalo len pri tom.

"Máme to," začal na svojom Facebooku minister Szijjártó poznámku k jadrovej elektrárni v Paksi.

"Dosiahla sa dohoda o novele zmluvy o výstavbe a financovaní na rozšírenie (jadrovej elektrárne) v Paksi. Bez ohľadu na vojnu a sankcie, život a technologická situácia sa zmenili natoľko, že sa museli dotknúť zmluvy," píše minister a dodáva: "Prešli sme dlhými rokovaniami, no dnes sme dosiahli dohodu o všetkých potrebných otázkach, ktoré zaručia, že dokážeme uskutočniť investície, ochrániť zníženie režijných nákladov maďarských rodín a maďarskú ekonomiku pred úplne šialenými zmenami."

Cesta šéfa maďarskej diplomacie do ruského hlavného mesta je pre predstaviteľa krajiny Európskej únie nezvyčajná. Väčšina členov 27-člennej Únie sa dištancuje od ruského prezidenta Vladimira Putina pre jeho inváziu na Ukrajinu a snaží sa zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív.

Počas návštevy Moskvy sa Szijjártó stretol s ruským vicepremiérom pre energetiku Alexandrom Novakom a generálnym riaditeľom ruskej štátnej spoločnosti Rosatom podnikajúcej v jadrovej energetike Alexejom Lichačovom. „Ak je otázka dodávok energií fyzickou otázkou, a nie politickou alebo ideologickou, či sa to niekomu páči alebo nie, Rusko a spolupráca s Ruskom zostane nevyhnutná pre energetickú bezpečnosť Maďarska," povedal Szijjártó.

(sita, fed)

  |  

Do Poľska prileteli americké stíhačky F-22 Raptor. Posilnia východné krídlo NATO

Americké stíhačky F-22 Raptor pristáli v Poľsku, kde budú spolupracovať pri ochrane východného krídla Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak na sociálnej sieti, uviedla agentúra PAP.

Lietadlá pristáli na vojenskom letisku pri obci Powidz východne od Poznane. Blaszczak napísal, že stíhačky, ktoré patria k najmodernejším na svete, budú spolupracovať s poľskými vzdušnými silami.

Stíhačky F-22 Raptor už boli v Poľsku do vlaňajšieho októbra v rámci misie NATO zameranej na posilnenie ochrany vzdušného priestoru východného krídla Aliancie.

(tasr)

  |  

Predseda parlamentu má čas vyhlásiť septembrové voľby najneskôr do 12. júna

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) má čas vyhlásiť septembrové predčasné parlamentné voľby najneskôr 12. júna. Pre TASR to potvrdili z Ministerstva vnútra (MV) SR.

Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva musí predseda parlamentu vyhlásiť termín volieb 110 dní predo dňom ich konania.

Pri predčasných voľbách 30. septembra poslanci NR SR zároveň odsúhlasili aj možnú skoršiu lehotu ich vyhlásenia. "Táto lehota sa vzťahuje na voľby, ktoré sa budú konať 30. septembra 2023. Vyhlásené môžu byť najskôr 23. mája a najneskôr 12. júna 2023," ozrejmil rezort.

Podľa zákona musia strany, ktoré sa chcú v parlamentných voľbách uchádzať o hlas voličov, podať kandidátnu listinu najneskôr 90 dní pred ich konaním. Podať kandidátky by tak mali do 2. júla.

Vyhlásením volieb sa začína aj predvolebná kampaň. Strany na ňu môžu minúť najviac 3 milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty.

"Do limitu nákladov politickej strany podľa prvej vety sa započítava aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou a náklady na propagáciu politickej strany, ktoré politická strana vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb," píše sa v zákone.

(tasr)

  |  

Rumunsko v rámci modernizácie vzdušných síl kúpi stíhačky F-35

Rumunsko kúpi viacero viacúčelových stíhačiek typu F-35. Rozhodla o tom v utorok Najvyššia rada pre národnú bezpečnosť (CSAT), ktorej predsedá prezident Klaus Iohannis, uviedla agentúra DPA.

"Proces modernizácie vzdušných síl pokračuje nákupom stíhačiek F-35 najnovšej generácie," uviedla prezidentská kancelária. Presný počet lietadiel však nešpecifikovala. Nákup ešte musí schváliť parlament; očakáva sa však rozsiahla podpora. Rumunsko posilňuje svoje vzdušné sily najmä v spojitosti s ruskou vojnou na Ukrajine.

Na zasadnutí CSAT sa hovorilo o bezpečnostnej situácii v oblasti Čierneho mora i ohrozenie susednej Moldavskej republiky.

Rumunsko, ktoré je členskou krajinou EÚ i NATO, má spoločné hranice aj s Ukrajinou.

Bukurešť už vlani v novembri uzavrela s Nórskom dohodu o nákupe 32 použitých stíhačiek typu F-16. Do Rumunska by mali prvé z nich doraziť už počas tohto roka.

Rumunsko v súčasnosti používa lietadiel F-16, ktoré kúpilo od Portugalska.

(tasr)

  |  

SASKA zvoláva mimoriadny výbor k rozdeleniu finančných prostriedkov z plánu obnovy pre nemocnice

Strana Sloboda a Solidarita (SASKA) zvoláva mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre zdravotníctvo v súvislosti s financovaním modernizácie slovenského zdravotníctva z plánu obnovy a odolnosti. Váhavosť a neschopnosť politikov podľa opozičnej strany pripravia zdravotníkov a pacientov o 281 miliónov eur.

Vláda Eduarda Hegera podľa liberálov lipne na výstavbe nemocnice Rázsochy z plánu obnovy a zároveň pridlho audituje výsledky súťaže na projekty nemocníc v regiónoch. „Plán na výstavbu nemocnice Rázsochy nie je možné dodržať z časového a ani z finančného hľadiska,“ povedal predseda SASKY Richard Sulík.

Poslankyňa NR SR a tímlíderka SASKY pre zdravotníctvo Janka Bittó Cigániková spolu s kolegami preto požiadala o zvolanie mimoriadneho zdravotníckeho výboru. „Vo vzduchu už dlhšie visí podozrenie, že sa míľniky plánu obnovy a odolnosti v prípade nemocnice Rázsochy nestihnú, keďže v mnohých oblastiach už dnes meškajú. Nepomáha ani krízové riadenie zo strany NIKA,” približuje Cigániková.

Poslankyňa za SASKU zároveň pripomína, že ministerstvo zdravotníctva už vyše mesiaca audituje výsledky súťaže veľkých infraštruktúrnych projektov z plánu obnovy a odolnosti, ktoré vyhlásil ešte na začiatku marca exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

„Štát mešká už rok a pol v rozdelení celého balíka peňazí a zároveň nepochopiteľne dlho trvá audit, ktorý nariadil Eduard Heger, pričom každú chvíľu sľubuje zverejniť jeho výsledky. Prijímatelia majú menej ako rok na prípravu projektu a realizáciu verejného obstarávania,“ upozorňuje Cigániková. Poslanci NR SR preto požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia zdravotníckeho výboru, na ktorom by sa mali zúčastniť aj dotknutí riaditelia nemocníc.

(sita)