Preskočiť na obsah
  |  

Slovenská húfnica Zuzana 2 má šancu uspieť v zákazke pre brazílsku armádu

Slovenská húfnica Zuzana 2, ktorú vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence, má šancu uspieť v zákazke pre brazílsku armádu. Na najväčší medzinárodný veľtrh obrany a bezpečnosti v Latinskej Amerike LAAD 2023 v Riu de Janeiro prišiel slovenský projekt v stredu podporiť aj poverený minister obrany Jaroslav Naď. Brazília by mohla kúpiť 36 kusov húfnic.

„Toto je vlastne to absolútne minimum, ktoré môžem a mal by som urobiť ako minister obrany. Dnes tu je snáď 15 ministrov z rôznych krajín. Prichádzajú pre to, aby podporili svoj obranný priemysel. Keby som tu nebol, tak by to chýbalo," skonštatoval Naď. Pripomenul aj stredajšie (12. 4.) stretnutie s brazílskym ministrom obrany Josém Muciom. Zdôraznil význam podpory slovenského obranného priemyslu na podobných veľtrhoch.

„Konštrukta Defence ponúkla celé portfólio svojich výrobkov, to znamená húfnicu Zuzana 2 aj Evu, ľahšiu verziu. Po prvom kole, ktoré prebehlo na konci minulého roka to vyzerá, že Zuzana 2 má šancu uspieť," potvrdil generálny riaditeľ DMD Group, pod ktorú patrí aj Konštrukta Defence, Štefan Škultéty. Ďalšie kolo súťaže očakávajú v najbližších dňoch.

Slovenský produkt konkuruje vojenskej technike z Francúzska, Číny či Izraela. Za jednu z výhod Zuzán Škultéty považuje jej reálne nasadenie v boji na Ukrajine. V prípade úspechu v súťaži by Brazília najprv obstarala dve húfnice. Po ich otestovaní by rozhodla o kúpe ďalších 34. Svoje kapacity navyšoval zbrojársky podniku už v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Škultéty avizuje aj ďalšie investície.

Brazílska armáda využíva technológiu zo Slovenska už teraz v podobe diaľkového detektora chemických látok. Na veľtrhu sa podpísal druhý kontrakt. Ako priblížil obchodný riaditeľ SEC Technologies Martin Vaľovský, celková hodnota dvoch zmlúv predstavuje takmer milión eur.

Ide podľa neho o jediný aktívny diaľkový detektor na svete. „Až na šesť kilometrov dokážeme zistiť a identifikovať chemické látky, ich koncentráciu na bojisku. Je to jediný aktívny diaľkový detektor na svete," uviedol. Technológiu využívajú aj slovenské ozbrojené sily.

(tasr)

  |  

Prezidentka nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči Mikulcovi

Prezidentka SR Zuzana Čaputová nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči dočasne poverenému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. V súvislosti so zisteniami Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) o údajnej chýbajúcej previerke Mikulca poznamenala, že sa nestotožňuje s daným hodnotením úradu. TASR o tom informoval jej hovorca Martin Strižinec.

„Prezidentka sa s prezentovanou interpretáciou NBÚ nestotožňuje, a preto ani nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi," potvrdil. Ministri, predseda vlády, predseda parlamentu či hlava štátu a ďalšie oprávnené osoby sa podľa prezidentky môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami EÚ a NATO v rozsahu nevyhnutnom na výkon svojich právomocí.

Doplnil, že už z titulu svojej funkcie majú tieto osoby v zmysle zákona osobitné postavenie. „Vykonanie bezpečnostnej previerky na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nepotrebujú," uviedol.

https://standard.sk/342764/rizman-si-mysli-ze-caputova-by-mala-opat-kandidovat-v-novom-prieskume-je-s-nou-spokojnych-56-percent-opytanych/

„Nesprávny až absurdný výklad" zákona NBÚ by podľa prezidentky mohol viesť k tomu, že v budúcnosti by novoustanovený minister musel najprv čakať na previerku stupňa prísne tajné, ktorá spravidla trvá niekoľko mesiacov a až potom by sa mohol plnohodnotne zúčastňovať na zasadnutiach Severoatlantickej rady, Rady EÚ alebo sa oboznamovať s príslušnými písomnosťami.

„Takýto výklad pravidiel by mohol paralyzovať výkon právomocí jednotlivých členov vlády alebo iných osôb s osobitným postavením," zdôraznil Strižinec. Hlava štátu upozornila, že právna úprava v tejto oblasti je aj po 22 rokoch existencie NBÚ a po 19 rokoch členstva Slovenska v EÚ a NATO mimoriadne nedostatočná. Očakáva preto, že NBÚ ako gestor legislatívy na úseku ochrany utajovaných skutočností bude iniciovať jej spresnenie.

Mikulec mal porušiť zákon, keď neoprávnene manipuloval s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia. Riaditeľ NBÚ Roman Konečný tvrdí, že ministrovi chýbal na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zahraničia certifikát. Jeho potrebu určuje slovenská legislatíva. Mikulec je presvedčený, že neporušil zákon. Zároveň však potvrdil, že už požiadal NBÚ o certifikát.

(tasr)

  |  

Macron zopakoval výzvu na európsku suverenitu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok zopakoval svoju výzvu na väčšiu „európsku suverenitu". Smerovanie k nej podľa neho urýchlila pandémia covidu aj vojna na Ukrajine, informuje TASR na základe správy DPA.

„Pandémia a vojna nás práve dostali do situácie, keď sme zistili, že musíme znížiť naše závislosti, ak chceme zachovať európsku identitu," povedal Macron v holandskom Haagu. Témou prejavu bola jeho vízia budúcnosti a suverenity Európy.

„Znamená to, že musíme byť schopní vybrať si svojich partnerov a formovať vlastný osud, a nie byť takpovediac len svedkami dramatického vývoja tohto sveta," priblížil francúzsky líder. Možno to podľa neho dosiahnuť spoluprácou v duchu otvorenosti a partnerstva.

Macron vystúpil s prejavom v čase, keď čelí kritike za vyjadrenie z uplynulých dní, že Európa nesmie „nasledovať" Spojené štáty ani Čínu v otázke Taiwanu.

(tasr)

  |  

Šéf vagnerovcov hlási ovládnutie 80 percent Bachmutu, Ukrajina to popiera

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v utorok uviedol, že jeho bojovníci majú pod kontrolou približne 80 percent ukrajinského mesta Bachmut. Ukrajina však tieto tvrdenia poprela. TASR informácie prevzala z webových stránok staníc CNN a Sky News.

„Plne sa sústreďujeme na Bachmut a pokračujeme v našej bojovej misii. Väčšina Bachmutu, to znamená viac než 80 percent, je pod našou kontrolou, vrátane celého administratívneho centra, elektrární, tovární," uviedol Prigožin. Dodal, že zostáva dobyť časť obytných oblastí s viacpodlažnými budovami, pod ktorými sú tunely.

Predstavitelia ukrajinskej vlády Prigožinove tvrdenia o územných ziskoch v meste odmietli. „Môžem s istotou uviesť, že ukrajinské obranné sily kontrolujú oveľa väčšie percento územia Bachmutu," povedal pre CNN hovorca ukrajinskej armády Serhij Čerevatij. Podľa vlastných slov je v spojení s armádnymi brigádami, ktoré toto mesto bránia.

„Prigožin musí preukázať aspoň nejaké víťazstvo v tomto meste, ktoré sa pokúšajú získať nepretržite už deväť mesiacov, preto prichádza s takýmito vyjadreniami," povedal Čerevatij.

Dobytie Bachmutu v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa stalo kľúčovým cieľom Moskvy, ktorá ho vníma ako vstupnú bránu pre ovládnutie regiónu Donbas.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) v utorok uviedol, že Rusko v tomto meste zaznamenáva zisky, prináša to však značné straty. Žoldnieri z radov vagnerovcov údajne naďalej páchajú vojnové zločiny.

(tasr)

  |  

O štyri dni sa vypnú posledné tri jadrové bloky v Nemecku, 52 percent Nemcov to považuje za chybu

Zmenu presadzuje nemecký zelený vicekancelár a minister hospodárstva a klímy Robert Habeck.

Spomínané tri jadrové bloky sa pritom mali vypnúť ešte minulý rok, náhla zmena situácie po začiatku vojny, však viedla k ich predĺženiu. Ale len do soboty 15. apríla, ďalej ani deň. Nemecká vláda si stojí na svojom, bez ohľadu na názor nemeckej verejnej mienky. Až 52 percent Nemcov podľa Süddeutsche Zeitung so zavretím elektrární nesúhlasí. Naopak 37 percent toto rozhodnutie podporuje a 11 percent nemá názor.

Habeck chce, aby do roku 2030 až 80 percent energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. Ešte pred niečo vyše dekádou tvorilo jadro približne štvrtinu energetického mixu, posledné tri bloky zabezpečovali stále 6 percent spotrebovanej energie.

Nemecko dnes v zvýšenej miere získava energiu z uhlia a tiež z plynu, ktorý dováža napríklad z Nórska či zo zaoceánskych zdrojov. Nemci stavajú päť LNG terminálov na skvapalnený plyn a až tretinu plynu vozia z Nórska. (fed)

  |  

Aké sú ceny domov a bytov v Trenčíne? Vieme, za koľko predali najdrahšiu nehnuteľnosť!

TRENČÍN – Všade o nich čítame, stále o nich počúvame. Úroky na hypotékach sa zvyšujú, no ceny nehnuteľností stále neklesli na hodnotu, ktorú by sme za ne boli ochotní zaplatiť. Ako sa situácia na realitnom trhu vyvíja, nám prezradil Radovan Pavlík, M.B.A. konateľ spoločnosti RADO Reality Group.

Ako veľmi klesli ceny nehnuteľností oproti rokom 2021 a 2022?

Oproti maximám z leta 2022 ceny niektorých typov nehnuteľností reálne poklesli o 15 až 20 %. Evidujeme prípad, kedy rovnaký, ako nami rezervovaný byt za 123 900 eur počas leta 2022 sa o 4 mesiace neskôr nedaril predať ani za 108 000 eur.

Badáte veľký rozdiel v poklese cien bytov a rodinných domov?

Cítime, že pri bytoch je ten pokles výraznejší. Myslím si však, že je len otázkou času, kým domy dobehnú cenovú trajektóriu bytov. Rovnako to totiž bolo aj v prípade stúpajúcich cien, kedy domy dobiehali rast cien bytov s určitým oneskorením.

Aký je rozdiel v poklese cien v prípade starších a mladších nehnuteľností, resp. novostavieb?

Pri novostavbách zatiaľ neevidujeme pokles cien. Aspoň nie v oficiálnych cenníkoch developerov. Skôr si myslíme, že pri novostavbách bude dochádzať k tomu, že za rovnakú cenu kúpite byt už v štandarde, prípadne developer „pribalí“ kuchynskú linku v cene. V Bratislave sú developeri kreatívnejší, keď dotujú kupujúcim hypotéku a tým „garantujú“ nízky úrok 1,5 % na 2-3 roky.

Do akej miery môže za znižovanie cien konštantné zvyšovanie úrokov na hypotékach a do akej iné faktory? Čo vplýva na znižovanie cien nehnuteľností?

Tak ako nízke úroky na hypotékach spôsobili extrémny rast cien nehnuteľností, dnešné zvyšovanie úrokových sadzieb spôsobí ich pokles. Treba však k tomu pripočítať aj vyššiu infláciu. Vysoká inflácia spôsobuje, že ľuďom na konci mesiaca zostáva menej peňazí na splátku hypotéky, a zároveň im vysoké úroky túto splátku ešte viac navyšujú. Tiež sa z trhu vytrácajú špekulatívni kupujúci, ktorí na dnešnom trhu nedokážu zarobiť na raste cien nehnuteľností, ako sa to dialo v minulosti.

Koľko stojí najdrahšia a koľko najlacnejšia nehnuteľnosť v rámci Trenčianskeho kraja?

Najdrahšia rezidenčná nehnuteľnosť, ktorú som v Trenčíne predal, atakovala cenu 1 000 000 eur. Pokiaľ viem, je to zatiaľ najdrahšia nehnuteľnosť na bývanie, aká sa v Trenčíne predala.

Klienti súčasné ceny nehnuteľností ešte stále považujú za premrštené. Ako sa pozeráte na budúci vývoj situácie? Klesnú ceny rapídne, „praskne bublina“ či sa budú držať na rovnakej úrovni, alebo podľa vás nastane tretí scenár a pôjdu dolu pokojnejším, pomalším tempom bez prudkých výkyvov?

Na základe poslednej trhovej analýzy, ktorú sme v RADO Reality robili, odhadujeme, že až 80 % nehnuteľností v Trenčianskom kraji sa nemá šancu predať za inzerovanú sumu. Myslím si, že väčšina predávajúcich bude musieť zreálniť svoje cenové očakávania. Ak budú chcieť predať, pravdepodobne budú musieť ísť s cenami dolu.

Aký je Váš predpoklad týkajúci sa rastu úrokov na hypotékach?

To všetko záleží od toho, ako sa bude správať Európska centrálna banka. Predpokladám, že v najbližšom období nebude rast úrokov taký razantný ako v poslednom roku. Rovnako však nie som veľký optimista, že by úrokové sadzby mali ísť dolu.

Čo by ste odporučili trenčianskym záujemcom, ktorí plánujú v blízkej dobe kúpu nehnuteľnosti – čakať alebo kupovať hneď?

Ak hľadáte byt pre seba, na bývanie, tak nemáte na čo čakať. Rovnako aj keď chcete vymeniť svoje súčasné bývanie za niečo väčšie, prípadne menšie. Pri tomto druhom prípade platí jednoduchá rovnica: draho kúpite, draho predáte alebo lacno predáte, lacno kúpite.