Klesajúci počet detí je dedičstvom minulosti, politika ho len ťažko ovplyvní. Polemika s Jaroslavom Daniškom

Šéfredaktor Štandardu opakovane otvára dôležitú tému klesajúceho počtu narodených detí. Takýto trend je problémom pre každú spoločnosť, ktorá chce pretrvať do budúcnosti. Možno ešte väčším problémom je však pre spoločnosť, ktorá chce zachovávať mieru blahobytu svojich členov prerozdelením produktu medzi mladými a starými.

Na prvý pohľad sa naozaj zdá, že v počte narodených detí sa dlhodobý trend poklesu v minulom roku zlomil v ešte rýchlejší úbytok. Pri pozornejšom pohľade na časové rady však nejde o žiadne prekvapenie. A v správnej perspektíve to možno nie je až také zlé číslo.

V každom prípade je pochopiteľné, že politici túto tému nepovažujú za atraktívnu. Na škodu celej spoločnosti.

Počet narodených nemusí byť dobrým ukazovateľom

Minuloročný počet narodených 52 688 nie je bezprecedentným číslom v novodobej histórii Slovenska. V prvých troch rokoch nového tisícročia bol počet narodených nižší než 52-tisíc a hrubá miera pôrodnosti, teda počet narodených voči počtu obyvateľov, bola tiež nižšia ako dnes.

Rovnako by sme sa nemali nechať zmiasť výraznou zmenou v počte narodených oproti roku 2021. Takmer sedempercentný medziročný pokles je, samozrejme, výrazný, v roku 2001 bol však ešte o niečo vyšší a medzi rokmi 2011 a 2012 sa počet narodených znížil dokonca o 8,7 percenta. V iných rokoch však táto štatistika ukázala rýchle zmeny v opačnom smere – v roku 2008 o 5,4 percenta a hneď v ďalšom roku o 6,7 percenta.

Lepším ukazovateľom, ktorý pomáha pochopiť dynamiku vývoja populácie, je miera plodnosti. Tá ukazuje počet narodených voči počtu žien v plodnom období. Zatiaľ čo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa miera plodnosti na Slovensku pohybovala okolo 2,5 a v osemdesiatych rokoch stále nad číslom dva, v deväťdesiatych rokoch prudko poklesla. V minime na začiatku tisícročia sa pohybovala okolo 1,2 dieťaťa na jednu ženu v plodnom veku.

Miera plodnosti ukazuje v posledných rokoch zlepšujúci sa trend. Z minima na úrovni 1,2 postupne rástla a v roku 2021 dosiahla hodnotu 1,63. To je stále ďaleko od úrovne, ktorá by zaistila reprodukciu populácie, ale v rámci Európskej únie to bola nadpriemerná hodnota, ôsma najvyššia. Slovensko v tomto smere stále zaostáva za susedným Českom, drží však krok s Maďarskom a výrazne prekonáva mieru plodnosti v Poľsku.

Rodí sa málo detí, lebo je málo potenciálnych rodičov

Skutočná demografická kríza tu bola o generáciu skôr. Dnes vidíme dôsledky toho, čo sa dialo pred dvoma až troma desaťročiami. Dnes sa nerodí málo detí preto, že by mladí nechceli mať deti. Rodí sa málo detí, lebo máme málo mladých dospelých, málo potenciálnych rodičov.

Ak sa sústredíme na populáciu mladých dospelých, teda ľudí medzi 20. a 40. rokom života, ktorí by potenciálne mohli mať deti, pokles počtu narodených detí sa nezdá nijako prekvapivý. Vrchol dosiahla táto populácia v roku 2010 – vtedy zahrnula silnú generáciu detí narodených v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Od roku 2011 počet mladých dospelých klesá, najprv pozvoľna a potom čoraz rýchlejšie. V roku 2017 bola táto populácia o deväť percent menšia než v roku 2010, no v roku 2022 už o celú pätinu. V absolútnych číslach to znamená, že v minulom roku malo Slovensko o viac než 360-tisíc potenciálnych rodičov menej než pred 12 rokmi.

Z tohto pohľadu počty narodených nevyzerajú až tak zle. Počet mladých dospelých klesol medzi rokmi 2010 a 2022 o 20 percent, no počet narodených detí klesol len o 13 percent. Ak by sme vynechali posledný rok, ktorý bol z rôznych dôvodov náročný, a porovnali roky 2010 a 2021, populácia potenciálnych rodičov sa zmenšila o necelých 17,6 percenta, no počet narodených detí len o 6,4 percenta.

Sobášov minulý rok neubudlo

Pokiaľ ide o sobáše, ktoré Jaroslav Daniška tiež spomína, ich počet sa v minulom roku vrátil zhruba na úroveň z roku 2019, teda posledného roku pred pandémiou. Hodnotenie vývoja opäť závisí od toho, čo s čím porovnávame.

Priemerný počet sobášov bol v uplynulých ôsmich rokoch výrazne vyšší než v predchádzajúcich obdobiach, a to aj pri započítaní slabých pandemických rokov. Minuloročný počet sobášov bol o vyše šesť percent nižší než v rokoch 2017 a 2018, ktoré predstavujú posledný vrchol. Oproti roku 2010 však bolo uzavretých  takmer o 15 percent manželstiev viac.

V pomere k populácii mladých dospelých bol minuloročný počet sobášov rekordný. Tento ukazovateľ, samozrejme, nie je ideálny. Priemerný vek snúbencov pri sobáši bol vlani 35,5 roka a za posledné dve dekády sa zvýšil takmer o šesť rokov. No tento vek je nadsadený sobášmi rozvedených, priemerný vek vzájomne slobodných snúbencov bol vlani 31,9 roka a za posledných dvadsať rokov sa zvýšil len o 3,7 roka.

Veľká väčšina snúbencov stále uzatvára manželstvo medzi 20. a 40. rokom života – v minulom roku bolo v uvedenom vekovom intervale 80 percent neviest a takmer 74 percent ženíchov, pričom tieto čísla zahŕňajú aj sobáše rozvedených a ovdovených. A hoci bol podiel sobášov vzájomne slobodných snúbencov vlani najnižší v histórii samostatného Slovenska, 76,3 percenta zo všetkých sobášov (priemer predošlých dvoch dekád sa blíži 80 percentám), ich počet je v pomere k populácii mladých dospelých stále historicky najvyšší.

Zlý trend sa dá len ťažko zvrátiť

V najbližších rokoch ťažko možno očakávať zásadnú zmenu stavu. Z plodného obdobia života odchádzajú silné ročníky a nahradzujú ich slabé. Štyridsiatku oslávilo minulý rok 86-tisíc obyvateľov Slovenska, dvadsiatku oslávilo len 50-tisíc.

S tým žiadna vláda nič neurobí – azda len povolením masovej imigrácie ľudí v plodnom veku v rozsahu desiatok tisíc ľudí ročne. To určite nie je opatrenie, s ktorým by ktorýkoľvek slovenský politik išiel do kampane.

Okrem imigrácie je jediným možným riešením, ako udržať či zvýšiť počet narodených detí, výrazné zvýšenie plodnosti. Také, ktoré by dokázalo kompenzovať jej pokles v predchádzajúcej generácii. Pritom už vývoj plodnosti v posledných rokoch možno považovať za určitý úspech, aspoň v porovnaní s európskymi trendmi. Zdá sa ťažko uveriteľné, že by výrazné zvýšenie bolo možné.

Demografická situácia Slovenska nie je dobrá a je dôležité biť na poplach. Je dôležité, aby si toho politici boli vedomí a robili aspoň to málo, čo politika urobiť môže.

Bohužiaľ, táto téma ďaleko presahuje hranice jednotlivých volebných období. Je zjavné, že súčasná situácia nie je výsledkom pôsobenia tejto či predchádzajúcej vlády. A že šanca na hmatateľný úspech v tejto oblasti je malá.

Preto je celkom pochopiteľné, že politici sa pred voľbami ani po nich do tejto témy nehrnú. Politické body sa totiž zbierajú úplne inde.