Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH: Podnikom a samosprávam chýbajú základné informácie k dotáciám

Mimoparlamentné KDH vyzvalo ministra hospodárstva Karla Hirmana, aby predložil zrozumiteľný a záväzný koncept pomoci s vysokými cenami energií pre podniky a samosprávy minimálne v druhom štvrťroku 2023. Uplynula už takmer polovica apríla, no podľa hnutia stále nie je jasné, s čím majú podporované inštitúcie počítať, upozornilo v stredu KDH.

Štát by mal podľa vyhlášky za prvý kvartál dotovať samosprávam a firmám 80 percent z ceny silovej elektriny a zemného plynu ako komodity presahujúcej 99 eur za megawatthodinu (MWh) pri plyne a 199 eur za MWh pri elektrine.

"Podniky a samosprávy potrebujú jasnú reč, ako to bude vyzerať s pomocou pri dodávke energií v nasledujúcich mesiacoch. Ministerská dotačná výzva pokryla v tomto roku len mesiace január až marec. Minister Hirman ešte vo februári vyhlásil, že o predĺžení pomoci sa vyjadrí na základe vývoja cien na trhu s energiami, a nevylúčil, že cenové stropy sa znížia," uviedol ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

KDH upozornilo, že vláda ešte v októbri 2022 oznamovala pomoc pre malé a stredné podniky s tým, že drvivá väčšina splní kritériá schém pomoci s vysokými cenami energií a bude im vyplatená dotácia za posledný kvartál v roku 2022. "Sľúbené dotácie za mesiace október, november a december pre podporované inštitúcie však ministerstvo hospodárstva už neplánuje vyplatiť," spresnil expert KDH na energetiku a bezpečnosť Andrej Žiarovský.

Kresťanskí demokrati podporujú zníženie stropov a pokračovanie v poskytovaní pomoci pre podniky a samosprávy. "Toto všetko by sa malo diať s cieľom udržať konkurencieschopnosť slovenských firiem na medzinárodnom trhu a zohľadňujúc vývoj cien elektriny a zemného plynu na burzách," dodal Hajko.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Únik tajných dokumentov bol možno úmyselný, USA nás chceli oklamať

Únik amerických tajných dokumentov o vojne na Ukrajine mohol byť riadený vládou USA s cieľom oklamať Moskvu, uviedol v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pre tamojšie tlačové agentúry. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Riabkov spochybnil pravosť týchto dokumentov. "Keďže USA sú stranou konfliktu (na Ukrajine) a v podstate voči nám vedú hybridnú vojnu, je možné, že takéto spôsoby sú využívané na oklamanie oponenta, teda Ruskej federácie," povedal.

Spomínané dokumenty, ktorých únik vyšetruje americké ministerstvo spravodlivosti, obsahujú utajené informácie o bojoch na Ukrajine, ako aj tajné hodnotenia spojencov USA vrátane údajných špionážnych aktivít Washingtonu voči Izraelu, Južnej Kórei či Ukrajine.

Spojené štáty podľa jedného z dokumentov vyjadrili obavy ohľadom kapacít ukrajinských síl brániť sa voči ruským útokom. Denník The Washington Post citoval v utorok z ďalšieho dokumentu, ktorý spomínal pochybnosti USA o úspechu plánovanej jarnej protiofenzívy Kyjeva.

AFP dodáva, že mnohé zo zverejnených dokumentov už nie sú dostupné a USA pracujú na ich stiahnutí.

(tasr)

Minúta  |  

ECB: Vysoká inflácia v eurozóne môže pretrvať dlhšie, než sa čakalo

Vysoká inflácia v eurozóne môže byť dlhodobejším problémom, než sa doteraz predpokladalo. Vyhlásil to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Francois Villeroy de Galhau. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Jadrová inflácia očistená od kolísavých cien energií a potravín v poslednom období mierne vzrástla, hoci celková cenová hladina klesla, uviedol Villeroy de Galhau v New Yorku v noci na stredu.

Výrazné zvyšovanie úrokových sadzieb sa na druhej strane podľa neho začína prejavovať a účinky v ekonomike by sa v nasledujúcich mesiacoch mali zintenzívniť. Villeroy de Galhau zdôraznil, že ECB zotrváva pri svojom hlavnom cieli, ktorým je posunúť mieru inflácie k cieľovej hodnote dve percentá do konca roka 2024 alebo 2025.

V marci inflácia v eurozóne výrazne klesla na 6,9 percenta z úrovne 8,5 percenta vo februári. Jadrová inflácia však v rovnakom období mierne vzrástla na 5,7 % z predchádzajúcej úrovne 5,6 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea má údajne "zapožičať" USA 500-tisíc kusov delostreleckej munície

Južná Kórea sa v marci dohodla so Spojenými štátmi na tom, že im zapožičia 500-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm, ktoré Washingtonu poskytnú väčšiu flexibilitu, čo sa týka dodávok munície pre Ukrajinu. V stredu to uviedli juhokórejské noviny Dong-a Ilbo, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

Uvedený juhokórejský denník citoval nemenované vládne zdroje, podľa ktorých sa Soul rozhodol muníciu Spojeným štátom namiesto predaja len "požičať". Týmto krokom chce Južná Kórea minimalizovať možnosť, že by sa náboje vyrobené v krajine použili vo vojenskom konflikte na Ukrajine. USA by mali túto muníciu totiž v prvom rade použiť na doplnenie vlastných zásob.

Reuters pripomína, že USA už vlani zakúpili 100-tisíc kusov tejto munície a vo februári žiadali Južnú Kóreu o minimálne rovnaké množstvo. Vláda v Soule však ponúkla iné riešenie korešpondujúce s princípom nedodávania zbraní Ukrajine, ktorá sa nachádza vo vojne s Ruskom.

Soul aj Washington potvrdili, že rokujú o dohode týkajúcej sa dodávok delostreleckej munície, avšak nespresnili, či je táto zmluva už sfinalizovaná. Juhokórejský minister zahraničných vecí Park Čin novinárom povedal, že nemôže potvrdiť medializovanú správu týkajúcu sa zapožičania 500-tisíc kusov munície. Dodal však, že pozícia vlády ohľadom neposkytovania smrtiacich zbraní Kyjevu zostáva nezmenená. Južná Kórea preto poskytuje Ukrajine len humanitárnu pomoc.

V údajných utajených amerických dokumentoch, ktoré unikli na sociálne siete, sa okrem iného píše aj to, že bývalý bezpečnostný poradca Južnej Kórey "navrhol predať Poľsku 330-tisíc nábojov kalibru 155 mm, keďže rýchle dodanie munície na Ukrajinu bolo hlavným cieľom Spojených štátov". Ďalší utajený dokument z 27. februára, do ktorého mali možnosť nahliadnuť reportéri Reuters, uvádza, že "za zhruba 41 dní by mohlo byť na Ukrajinu letecky doručených 153 600 nábojov" uvedeného kalibru. Reuters však pravosť týchto dokumentov nedokázala nezávisle overiť.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda súhlasí s obstarávaním stavby Sliač - metrologické zabezpečenie pre F-16

Vláda súhlasí so začatím obstarávania stavby na letisku Sliač v súvislosti s metrologickým zabezpečením pre stíhačky F-16. Predpokladané náklady na realizáciu sú 6 809 821 eur vrátane DPH. Dôvodom realizácie investičnej akcie je potreba zabezpečenia technickej podpory pre prevádzkovanie letovej služby lietadiel F-16 na letisku Sliač.

"V súvislosti s nákupom novej leteckej techniky F-16 vznikla potreba zabezpečiť vykonávanie metrologických činností podľa špecifických požiadaviek dodávateľa na prevádzku a údržbu techniky, ktoré nie je možné vykonávať v jestvujúcich metrologických pracoviskách," ozrejmil rezort obrany v predložených materiáloch.

V rámci výstavby objektu metrológie v areáli 81. krídla Sliač sa plánujú vytvoriť nové administratívne priestory, priestory kalibrácií a opráv C/R, podporné priestory a technologické priestory.

(tasr)

Minúta  |  

Talianska vláda v súvislosti s migráciou vyhlásila šesťmesačný výnimočný stav

Talianska vláda v utorok vyhlásila šesťmesačný výnimočný stav, ktorý jej má pomôcť vyrovnať sa s náporom migrantov prichádzajúcich na južné pobrežie krajiny. Pre túto otázku by mala vymenovať aj špeciálneho komisára.

Ako súčasť opatrenia schváleného premiérkou Giorgiou Meloniovou a jej kabinetom odobrili i počiatočné financovanie vo výške päť miliónov eur. Vláda vo vyhlásení uviedla, že výnimočný stav je nevyhnutný vzhľadom na potrebu „naliehavého vykonania mimoriadnych opatrení na zníženie preťaženia“ v preplnenom zariadení pre migrantov na malom talianskom ostrove Lampedusa v Stredozemnom mori. To má kapacitu približne 350 až 400 ľudí, no v ostatných dňoch ich tam bolo 3-tisíc.

„Je tu veľa žien s malými deťmi a sú tu aj maloletí bez sprievodu,“ povedala pre taliansku televíziu Sky TG24 riaditeľka centra pre migrantov Lorena Tortoriciová. „Sme v núdzovej situácii. Zamestnanci sa snažia robiť, čo môžu,“ dodala.

Od začiatku tohto roka sa podľa údajov ministerstva vnútra v Taliansku vylodilo približne 31-tisíc migrantov, ktorých zachránili talianske vojenské člny, charitatívne lode alebo sa dostali do Talianska bez pomoci. To je takmer štvornásobok počtu za rovnaké obdobie v každom z dvoch predchádzajúcich rokov, keď do Talianska prišlo zhruba osemtisíc migrantov.

Najväčší počet migrantov, ktorí tento rok zatiaľ prichádzajú, sú z Pobrežia Slonoviny, za nimi nasledujú ľudia z Guiney, Pakistanu, Egypta, Tuniska a Bangladéša, vyplýva z údajov ministerstva vnútra.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.