Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko napriek sankciám zlepšilo tohtoročný výhľad ekonomiky

Ruská vláda napriek západným sankciám zlepšila tohtoročný výhľad ekonomiky. TASR o tom informuje na základe správy, ktorú priniesla v stredu agentúra DPA.

"Ruská ekonomika sa v rámci nového rastového modelu aktívne rozvíja," uviedol v utorok (11. 4.) na zasadnutí vládneho kabinetu prezident Vladimir Putin. Konkrétne čísla neposkytol, minister hospodárstva Maxim Rešetnikov ale uviedol, že očakáva posilnenie výkonu hospodárstva o 0,1 percenta až 0,2 percenta. Doterajší oficiálny výhľad kalkuloval s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,8 percenta v tomto roku.

Na oživenie ekonomiky poukazujú rastúce tržby v maloobchode alebo vyššia vyťaženosť železničnej siete v apríli, uviedol Putin. Vyjadril tiež optimizmus, že ceny ropy v 2. kvartáli opäť vzrastú a podporia exportné príjmy. Ceny ropy sa v poslednom období zvýšili po tom, ako ropný kartel OPEC oznámil, že od polovice mája plánuje obmedziť ťažbu.

Západné krajiny zaviedli cenové stropy na ruskú ropu a ropné produkty, aby Moskve sťažili financovanie vojny na Ukrajine. Na druhej strane Čína a India výrazne zvýšili nákupy ruskej ropy. Bez ohľadu na to, Rusko v prvých troch mesiacoch roka v porovnaní s vlaňajškom zarobilo na vývoze ropy podstatne menej, čo spôsobilo hlboký výpadok príjmov štátneho rozpočtu.

Po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Moskva prestala zverejňovať niektoré makroekonomické údaje. Základ pre výpočty HDP preto zostáva nejasný.

(tasr)

Minúta  |  

Pri výstavbe Rázsoch je najdôležitejšie skrátiť meškanie na minimum, tvrdí štátny tajomník Palkovič

Pri projekte výstavby nemocnice Rázsochy je najdôležitejšie skrátiť meškanie na minimum a skompletizovať dokumentáciu. Po rokovaní vlády to uviedol štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič. Vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb, by potom podľa neho mohla vyhlásiť verejné obstarávanie.

„Rátame s tým, že nám všetci, ktorí môžu, pomôžu," povedal Palkovič. Potrebná je podľa neho aj spolupráca poslancov v parlamente. „Napríklad štúdia vplyvu na životné prostredie neprešla, výrazne nám to spomaľuje procesy," upozornil.

Podľa neho je možné aj to, že sa vláde podarí vyrokovať v Bruseli posun termínov. Zameškané procesy má štátny tajomník v pláne posunúť do pozície, aby existovala dokumentácia potrebná pre vyhlásenie verejného obstarávania. „Už niekto ďalší sa musí rozhodnúť, v akej forme ten projekt bude ďalej realizovať," uzatvoril tému projektu Rázsochy.

Parlament koncom marca neposunul do druhého čítania návrh novely zákona o verejných prácach od poslancov NR SR za hnutie OĽaNO Petra Kremského a Mareka Krajčího, ktorým sa mali vytvoriť podmienky pre efektívnu realizáciu investícií v oblasti výstavby nemocníc. Novelou zákona chceli pomôcť pri príprave projektu výstavby Univerzitnej nemocnice v lokalite Rázsochy. Ak by parlament návrh posunul do ďalšieho legislatívneho procesu, uchovala by sa tým nádej, že by štát mohol z plánu obnovy postaviť hrubý skelet nemocnice Rázsochy, povedal na tlačovej besede predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO). Keďže poslanci dali návrhu novely zákona o verejných prácach stopku, štát podľa Krajčího nedokáže zrýchliť proces verejného obstarávania na zhotoviteľa výstavby nemocnice Rázsochy.

(sita)

Minúta  |  

KDH: Podnikom a samosprávam chýbajú základné informácie k dotáciám

Mimoparlamentné KDH vyzvalo ministra hospodárstva Karla Hirmana, aby predložil zrozumiteľný a záväzný koncept pomoci s vysokými cenami energií pre podniky a samosprávy minimálne v druhom štvrťroku 2023. Uplynula už takmer polovica apríla, no podľa hnutia stále nie je jasné, s čím majú podporované inštitúcie počítať, upozornilo v stredu KDH.

Štát by mal podľa vyhlášky za prvý kvartál dotovať samosprávam a firmám 80 percent z ceny silovej elektriny a zemného plynu ako komodity presahujúcej 99 eur za megawatthodinu (MWh) pri plyne a 199 eur za MWh pri elektrine.

"Podniky a samosprávy potrebujú jasnú reč, ako to bude vyzerať s pomocou pri dodávke energií v nasledujúcich mesiacoch. Ministerská dotačná výzva pokryla v tomto roku len mesiace január až marec. Minister Hirman ešte vo februári vyhlásil, že o predĺžení pomoci sa vyjadrí na základe vývoja cien na trhu s energiami, a nevylúčil, že cenové stropy sa znížia," uviedol ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

KDH upozornilo, že vláda ešte v októbri 2022 oznamovala pomoc pre malé a stredné podniky s tým, že drvivá väčšina splní kritériá schém pomoci s vysokými cenami energií a bude im vyplatená dotácia za posledný kvartál v roku 2022. "Sľúbené dotácie za mesiace október, november a december pre podporované inštitúcie však ministerstvo hospodárstva už neplánuje vyplatiť," spresnil expert KDH na energetiku a bezpečnosť Andrej Žiarovský.

Kresťanskí demokrati podporujú zníženie stropov a pokračovanie v poskytovaní pomoci pre podniky a samosprávy. "Toto všetko by sa malo diať s cieľom udržať konkurencieschopnosť slovenských firiem na medzinárodnom trhu a zohľadňujúc vývoj cien elektriny a zemného plynu na burzách," dodal Hajko.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Únik tajných dokumentov bol možno úmyselný, USA nás chceli oklamať

Únik amerických tajných dokumentov o vojne na Ukrajine mohol byť riadený vládou USA s cieľom oklamať Moskvu, uviedol v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pre tamojšie tlačové agentúry. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Riabkov spochybnil pravosť týchto dokumentov. "Keďže USA sú stranou konfliktu (na Ukrajine) a v podstate voči nám vedú hybridnú vojnu, je možné, že takéto spôsoby sú využívané na oklamanie oponenta, teda Ruskej federácie," povedal.

Spomínané dokumenty, ktorých únik vyšetruje americké ministerstvo spravodlivosti, obsahujú utajené informácie o bojoch na Ukrajine, ako aj tajné hodnotenia spojencov USA vrátane údajných špionážnych aktivít Washingtonu voči Izraelu, Južnej Kórei či Ukrajine.

Spojené štáty podľa jedného z dokumentov vyjadrili obavy ohľadom kapacít ukrajinských síl brániť sa voči ruským útokom. Denník The Washington Post citoval v utorok z ďalšieho dokumentu, ktorý spomínal pochybnosti USA o úspechu plánovanej jarnej protiofenzívy Kyjeva.

AFP dodáva, že mnohé zo zverejnených dokumentov už nie sú dostupné a USA pracujú na ich stiahnutí.

(tasr)

Minúta  |  

ECB: Vysoká inflácia v eurozóne môže pretrvať dlhšie, než sa čakalo

Vysoká inflácia v eurozóne môže byť dlhodobejším problémom, než sa doteraz predpokladalo. Vyhlásil to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Francois Villeroy de Galhau. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Jadrová inflácia očistená od kolísavých cien energií a potravín v poslednom období mierne vzrástla, hoci celková cenová hladina klesla, uviedol Villeroy de Galhau v New Yorku v noci na stredu.

Výrazné zvyšovanie úrokových sadzieb sa na druhej strane podľa neho začína prejavovať a účinky v ekonomike by sa v nasledujúcich mesiacoch mali zintenzívniť. Villeroy de Galhau zdôraznil, že ECB zotrváva pri svojom hlavnom cieli, ktorým je posunúť mieru inflácie k cieľovej hodnote dve percentá do konca roka 2024 alebo 2025.

V marci inflácia v eurozóne výrazne klesla na 6,9 percenta z úrovne 8,5 percenta vo februári. Jadrová inflácia však v rovnakom období mierne vzrástla na 5,7 % z predchádzajúcej úrovne 5,6 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea má údajne "zapožičať" USA 500-tisíc kusov delostreleckej munície

Južná Kórea sa v marci dohodla so Spojenými štátmi na tom, že im zapožičia 500-tisíc kusov delostreleckej munície kalibru 155 mm, ktoré Washingtonu poskytnú väčšiu flexibilitu, čo sa týka dodávok munície pre Ukrajinu. V stredu to uviedli juhokórejské noviny Dong-a Ilbo, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.

Uvedený juhokórejský denník citoval nemenované vládne zdroje, podľa ktorých sa Soul rozhodol muníciu Spojeným štátom namiesto predaja len "požičať". Týmto krokom chce Južná Kórea minimalizovať možnosť, že by sa náboje vyrobené v krajine použili vo vojenskom konflikte na Ukrajine. USA by mali túto muníciu totiž v prvom rade použiť na doplnenie vlastných zásob.

Reuters pripomína, že USA už vlani zakúpili 100-tisíc kusov tejto munície a vo februári žiadali Južnú Kóreu o minimálne rovnaké množstvo. Vláda v Soule však ponúkla iné riešenie korešpondujúce s princípom nedodávania zbraní Ukrajine, ktorá sa nachádza vo vojne s Ruskom.

Soul aj Washington potvrdili, že rokujú o dohode týkajúcej sa dodávok delostreleckej munície, avšak nespresnili, či je táto zmluva už sfinalizovaná. Juhokórejský minister zahraničných vecí Park Čin novinárom povedal, že nemôže potvrdiť medializovanú správu týkajúcu sa zapožičania 500-tisíc kusov munície. Dodal však, že pozícia vlády ohľadom neposkytovania smrtiacich zbraní Kyjevu zostáva nezmenená. Južná Kórea preto poskytuje Ukrajine len humanitárnu pomoc.

V údajných utajených amerických dokumentoch, ktoré unikli na sociálne siete, sa okrem iného píše aj to, že bývalý bezpečnostný poradca Južnej Kórey "navrhol predať Poľsku 330-tisíc nábojov kalibru 155 mm, keďže rýchle dodanie munície na Ukrajinu bolo hlavným cieľom Spojených štátov". Ďalší utajený dokument z 27. februára, do ktorého mali možnosť nahliadnuť reportéri Reuters, uvádza, že "za zhruba 41 dní by mohlo byť na Ukrajinu letecky doručených 153 600 nábojov" uvedeného kalibru. Reuters však pravosť týchto dokumentov nedokázala nezávisle overiť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.