Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Vietnam zvažujú uzavretie strategického patrnerstva

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v sobotu počas návštevy Hanoja stretol s vietnamským premiérom Pham Minh Chínhom. Rokoval s ním o možnosti posunutia diplomatických vzťahov medzi oboma, kedysi nepriateľskými krajinami na vyššiu úroveň: zo súčasného komplexného partnerstva na strategické partnerstvo, informuje agentúra DPA.

Blinken pricestoval do Vietnamu vôbec po prvý raz od nástupu do čela rezortu diplomacie USA. Jeho trojdňová návšteva sa uskutočňuje dva týždne po 50. výročí stiahnutia amerických vojsk z tejto krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré znamenalo koniec priameho vojenského zapojenia Washingtonu do vojny vo Vietname, uvádza agentúra AP.

Spojené štáty a Vietnam v posledných rokoch posilňujú vzájomné vzťahy v snahe čeliť rastúcej asertivite Číny v ázijsko-tichomorskom regióne. Už pred desiatimi rokmi podpísali Washington a Hanoj dohodu o komplexnom partnerstve.

Blinken v sobotu v Hanoji ocenil dobre sa rozvíjajúcu spoluprácu oboch krajín a vyjadril túžbu posunúť vzájomné kontakty na ešte "vyššiu úroveň". Vietnamský premiér uviedol, že takáto možnosť bude predmetom ďalších úvah. Podľa agentúry AFP však zatiaľ nie je jasné, kedy by k takémuto prípadnému posunu vo vzájomných diplomatických vzťahoch mohlo dôjsť.

Šéf americkej diplomacie sa v sobotu zúčastnil aj na slávnostnom začiatku výstavby novej budovy veľvyslanectva USA v Hanoji. Podľa jeho slov ide o "ďalší dôležitý krok v posilňovaní dôležitého partnerstva medzi našimi krajinami a národmi"

V priebehu dňa sa Blinken stretne aj s generálnym tajomníkom vládnucej Komunistickej strany Vietnamu Nguyen Phu Trongom. V nedeľu americký diplomat odcestuje na zasadnutie ministrov skupiny G7 v Japonsku.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká vláda žiada sankcie EÚ voči ruskému jadrovému sektoru

Nemecká vláda vyzýva Európsku úniu, aby uvalila sankcie na ruský jadrový priemysel v súvislosti s pokračujúcom agresiou Kremľa voči Ukrajine. Berlín chce, aby bol ruský civilný jadrový sektor zaradený do ďalšieho, v poradí už 11. sankčného balíka EÚ, informovala v sobotu agentúra AFP.

Nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck v tejto spojitosti poukázal na to, že Rusko zámerne využíva svoje energetické zdroje na vyvíjanie tlaku na iné krajiny. Okrem iného dodáva aj urán do palivových článkov jadrových reaktorov a uskladňuje na svojom území rádioaktívny odpad.

"Nemecká vláda z tohto dôvodu tlmočila Európskej komisii postoj, aby bol (do sankčného rámca) zahrnutý aj (ruský) civilný jadrový sektor. Malo by to byť súčasťou ďalšieho balíka sankcií," povedal Habeck pre DPA.

Podľa ministra je nevyhnutné, aby sa celá Európska únia stala menej závislá na Rusku. "Už sme v mnohých oblastiach vrátane energetiky prešli v tomto smere dlhú cestu," povedal vicekancelár Habeck s tým, že rovnaký prístup je potrebné zaujať aj v jadrovom sektore.

"Nukleárne technológie sú extrémne citlivou sférou a Rusko už v tejto oblasti nemožno považovať za spoľahlivého partnera," uviedol šéf nemeckého rezortu hospodárstva.

Podľa neho budú pri znižovaní závislosti EÚ od ruského jadrového sektora potrebné prechodné obdobia. "Ale treba, aby sme začali a aby sme sa nebáli ani v tejto oblasti robiť rozhodné kroky," uviedol Habeck, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje stranu Zelených.

Európska únia prijala za posledný rok voči Rusku už 10 balíkov sankcií s cieľom vyvinúť tlak na Kremeľ, aby ukončil svoju útočnú vojnu voči susednej Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Úradnícka vláda v tejto chvíli už asi na stole neleží, myslí si publicista Hrabko

Po vyhlásení prezidentky Zuzany Čaputovej, že nevidí dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti voči dočasne poverenému ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO), už zrejme neleží na stole ani téma vymenovania úradníckej vlády. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Aj keď prezidentka svoju právomoc vymenovať nový kabinet opakovane pripomína, naposledy práve v súvislosti s ministrom vnútra, s postupujúcim časom je podľa Hrabka stále komplikovanejšie ju v praxi realizovať. "Možnosť vymenovania úradníckej vlády klesá každým jedným týždňom či dňom, odkedy padla vláda Eduarda Hegera. Prezidentka naznačila, že jednou z možností je aj možnosť úradníckej vlády, ale nepovedala, že to tak urobí," poznamenal.

Za zásadný problém považuje Hrabko príliš dlhý čas medzi vyslovením nedôvery Hegerovho kabinetu a predčasnými voľbami. Do volieb tak ešte budú tri riadne schôdze parlamentu, na ktorých sa podľa neho dajú popri vecných návrhoch zákonov očakávať mnohé populistické a v skutočnosti predvolebné iniciatívy. "Voľby sú za dverami a politické strany, aj jednotliví poslanci sa budú chcieť voličom zapáčiť," uviedol. V parlamente je podľa Hrabka chaos už dlhšiu dobu a problémy skôr pribúdajú, než by sa riešili.

Pre budúcnosť by bolo podľa neho užitočné, ak by parlament v ústave precíznejšie upravil podmienky práce ústavných inštitúcií po vyslovení nedôvery vláde. "Po páde vlády Ivety Radičovej takmer nikto nepredpokladal, že sa také niečo stane znova. Preto sa tomu nevenovala dostatočná pozornosť," skonštatoval Hrabko. Popri novele ústavy podľa neho existuje aj možnosť, že by na základe podnetu podal záväzný výklad ústavy ústavný súd. Osobne však neočakáva, že by v tomto volebnom období k posunu v tejto veci aj reálne prišlo.

Hoci vláda avizuje od nového roka rušenie piatich malých pôrodníc, podľa Hrabka môže toto rozhodnutie ešte zmeniť nová vláda, ktorá nastúpi po septembrových parlamentných voľbách. "Aj teraz sa v praxi ukazuje to, že zásadné reformné kroky by sa mali robiť na základe dohody všetkých relevantných politických strán," povedal Hrabko. Inak podľa neho hrozí, že nastupujúci kabinet nebude akceptovať podobu reformy rozbehnutej predchádzajúcou vládou. Nevylučuje ani to, že najmä menšie politické strany môžu robiť v regiónoch kampaň špeciálne orientovanú na to, že im udržia pôrodnicu.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílsky prezident v Číne: USA a EÚ musia začať hovoriť o mieri na Ukrajine

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v sobotu vyhlásil, že Spojené štáty by mali prestať "podporovať vojnu" na Ukrajine "a začať hovoriť o mieri". TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

USA a ich západní spojenci dlhodobo poukazujú na to, že dodávky zbraní Kyjevu sú nevyhnutné pre to, aby Ukrajina ubránila svoje vlastné územie a obyvateľstvo voči mohutnej vojenskej agresii, ktorú Rusko spustilo vlani vo februári.

"Spojené štáty musia prestať podporovať vojnu a začať hovoriť o mieri, takisto aj Európska únia musí začať hovoriť o mieri," povedal Lula da Silva novinárom v Pekingu na záver svojej návštevy Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Medzinárodné spoločenstvo tak bude môcť "presvedčiť" šéfa Kremľa Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že "mier je v záujme celého sveta", povedal brazílsky prezident pred odchodom do Spojených arabských emirátov.

Lulova návšteva Číny, hlavného obchodného partnera Brazílie, bola podľa AFP zameraná na posilnenie väzieb s Pekingom. Zároveň mala byť prejavom Lulovej snahy demonštrovať, že "Brazília je späť" ako kľúčový hráč na medzinárodnej scéne.

Nový brazílsky ľavicový prezident sa v rámci politiky vyvažovania snaží aj o úzke vzťahy s Washingtonom. Vo februári sa stretol v Bielom dome s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Na rozdiel od západných mocností, Čína ani Brazília po invázii Moskvy na Ukrajinu neuvalili na Rusko sankcie a obe tieto krajiny sa snažia zaujať pozíciu sprostredkovateľa mierového urovnania konfliktu.
Lula pred svojou cestou do Číny navrhol vytvorenie skupiny krajín, ktoré by sa spoločne pokúsili sprostredkovať mier na Ukrajine a avizoval, že túto tému prediskutuje s Pekingom. Po stretnutí s čínskym prezidentom brazílsky prezident neuviedol, či so svojím návrhom uspel. Povedal len to, že "je dôležité mať trpezlivosť" hovoriť s Putinom aj so Zelenským. "No predovšetkým je potrebné presvedčiť krajiny, ktoré dodávajú zbrane a podporujú vojnu, aby prestali," domnieva sa Lula.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílskeho exprezidenta Bolsonara vypočuje polícia v súvislosti s nepokojmi

Sudca Najvyššieho súdu v piatok nariadil, aby brazílskeho exprezidenta Jaira Bolsonara vypočula polícia v súvislosti s vtrhnutím jeho stúpencov do prezidentského paláca, budovy Kongresu a Najvyššieho súdu 8. januára. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Sudca Alexandre de Moraes rozhodol, že Bolsonaro sa musí do desiatich dní dostaviť na federálnu políciu, aby odpovedal na otázky týkajúce sa obvinení z podnecovania výtržníkov, ktorí vyzývali na zosadenie Bolsonarovho volebného súpera, súčasného brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Bolsonaro sa koncom marca vrátil do vlasti zo Spojených štátov. Exprezident odcestoval z Brazílie dva dni pred inauguráciou Lulu da Silvu, ktorá sa uskutočnila 1. januára.

"Budem pokračovať v normálnom živote, budem pracovať pre svoju Liberálnu stranu (PL), cestovať po Brazílii a zapájať sa do politiky," povedal Bolsonaro po príchode.

Bolsonarov zástupca odovzdal štátnej banke diamantové šperky, ktoré exprezident dostal počas svojho funkčného obdobia od vlády Saudskej Arábie. Čelí obvineniam, že tieto šperky sa pokúsil priviezť do Brazílie nelegálne bez zaplatenia daní.

Cestujúci, ktorí do Brazílie vstúpia s cennosťami za viac ako tisíc dolárov, majú povinnosť zaplatiť vysoké dane. Podľa správ médií má prvá súprava týchto šperkov hodnotu 3,2 milióna dolárov a druhá 75.000 dolárov.

K nepokojom v Brazílii došlo týždeň po tom, ako sa Lula da Silva, ktorý viedol Brazíliu aj v rokoch 2003 – 2010, ujal funkcie. Bolsonara tesne porazil vo voľbách, ktoré sa konali vlani v októbri a predchádzala im ostrá kampaň.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pompeo neplánuje kandidovať na prezidenta USA

Bývalý minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v piatok oznámil, že sa nezapojí do boja o republikánsku nomináciu do prezidentských volieb v roku 2024. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Z bývalej Trumpovej administratívy oznámila svoju kandidatúru bývalá veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová.

Očakáva sa, že kandidatúru oznámi aj guvernér Floridy Ron DeSantis či bývalý americký viceprezident Mike Pence.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.