Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko predĺži kontroly na hraniciach s Rakúskom o pol roka

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová rozhodla o predĺžení dočasných kontrol na hraniciach s Rakúskom o ďalších šesť mesiacov. Ich platnosť by vypršala 11. mája, budú sa však naďalej vykonávať až do 11. novembra. TASR informuje na základe sobotnej správy stanice ORF.

Faeserová v liste adresovanom Európskej komisii ako dôvod predĺženia kontrol uvádza snahy o "obmedzenie nelegálnej migrácie", ako aj kritickú situáciu v súvislosti s ubytovacími kapacitami pre utečencov.

Ministerka poukázala na to, že vlani bol na vonkajších hraniciach EÚ zaznamenaný najvyšší počet nelegálnych migrantov od roku 2016. Nemecko bolo pritom spomedzi európskych krajín hlavným cieľom migrantov.

Na vysokom počte prichádzajúcich migrantov sa podľa slov Faeserovej podieľal zvýšený počet utečencov smerujúcich do Talianska a tiež ľudí prichádzajúcich z Turecka a cez balkánske štáty. "To má bezprostredný dosah na strednú a západnú Európu" a najmä na Nemecko na hraniciach s Rakúskom, priblížila.

ORF pripomína, že Nemecko zaviedlo kontroly na hraniciach s Rakúskom v roku 2015, keď vrcholila migračná kríza. Odvtedy sa pravidelne predlžujú.

(tasr, red)

  |  

Ukrajina sankcionovala stovky ruských firiem a jednotlivcov. Je tam Yandex a VK, ale aj Šojguova dcéra

Ukrajina uvalila v súvislosti s pretrvávajúcou ruskou vojenskou inváziou sankcie na stovky ďalších ruských firiem a jednotlivcov. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dekrét prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol zverejnený v sobotu.

Medzi 240 sankcionovanými podnikmi sú napríklad internetové koncerny Yandex a VK. Na zozname, ktorý zavádza sankcie aj voči vyše 400 osobám, figuruje aj dcéra ruského ministra obrany Sergeja Šojgua Xénia, ktorá je predsedníčkou Ruskej triatlonovej federácie.

Okrem toho zaradil Kyjev na zoznam aj mnoho známych športovcov, a to nielen z Ruska, ale aj z Bieloruska, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. Je tam napríklad ruský krasokorčuliar Iľja Averbuch či futbalista Igor Akinfejev, ale aj bieloruský minister športu Siarhej Kavaľčuk a bieloruský výškar Maxim Nedosekov.

Sankcie platia na päť až päťdesiat rokov.

Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nesmú pricestovať na Ukrajinu, ani tam podnikať. Takisto im môže byť zmrazený majetok. DPA konštatuje, že v mnohých prípadoch budú mať pravdepodobne tieto sankcie hlavne symbolický význam.

(tasr, red)

  |  

Pochod za život v Prahe sa snažili zablokovať jeho odporcovia

Niekoľko tisíc ľudí sa v sobotu v Prahe zúčastnilo na Národnom pochode za život, ktorý organizovalo Hnutie pre život ČR. Informovali o tom webové stránky Novinky.cz a Echo24.cz.

"Príďte vyjadriť podporu nečakane tehotným ženám, aby každé počaté dieťa mohlo dostať šancu. Chceme, aby vláda uľahčila prijatie počatého dieťaťa najmä rodinám s tromi a viacerými deťmi," uviedli organizátori pochodu na internetovej stránke hnutia.

Akcia sa začala už o 7.00 h happeningom pre mladých v centre Prahy. Nasledovala svätá omša na Pražskom hrade a program pre dospelých aj deti na Klárove.

Samotný pochod sa pohol o 14.30 h na trase z Klárova cez Národnú triedu na Václavské námestie.

Krátko po začiatku pochodu sa však jeho účastníkom postavili do cesty antifašisti a ďalší odporcovia celej akcie, ktorí sa snažili všemožne pochod zablokovať. Bolo ich niekoľko stoviek, píšu Novinky.

Títo demonštranti, ktorí sa naopak nechcú zmieriť s akýmkoľvek obmedzením potratov, si priniesli transparenty s nápismi "Neberte nám budúcnosť, "Nie sme inkubátormi" či "Praha je a bude feministická".

Zabrániť blokovaniu sprievodu sa demonštrantom snažili na mieste policajní ťažkoodenci, ktorí odporcov vytlačili z trasy pochodu.

"Polícia niekoľkokrát zasahovala proti narušiteľom, ktorí chceli zablokovať pochod a zadržala štyri osoby,“ povedal policajný hovorca Richard Hrdina denníku Echo24.

(tasr, red)

  |  

Polícia v Iráne začala na verejnosti kamerami sledovať nezahalené ženy

Iránska polícia začala v sobotu používať na verejných miestach tzv. inteligentné kamery určené na identifikáciu žien porušujúcich zákon o nosení hidžábu. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA odvolávajúcej sa na iránske médiá.

Nedostatočne zahalené ženy následne dostanú varovnú textovú správu. Polícia tvrdí, že chybné vyhodnotenie porušenia pravidiel zahaľovania týmto kamerami nehrozí. Napriek tomu však avizovala, že ak bude žena, ktorá varovanie dostane, namietať, úrady budú brať do úvahy prvú takúto námietku.

Iránsky prezident Ebráhím Raísí medzičasom povedal, že jeho vláda sa snaží k otázke nosenia hidžábu pristupovať kultúrne. Nepriatelia Iránu sa podľa jeho slov pokúšajú spraviť z tejto témy bezpečnostnú otázku, pričom prezident sa zaviazal, že to nedopustí.

Otázka hidžábu polarizovala iránsku spoločnosť. V krajine vypukli na jeseň masové protesty podnietené smrťou 22-ročnej Kurdky, Mahsy Amíníovej, ktorú mravnostná polícia zadržala 13. septembra za údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu. Mladá Kurdka o tri dni neskôr v nemocnici zomrela. Rozsiahle demonštrácie uvrhli krajinu do najhoršej krízy za ostatné desaťročia.

Mnohé Iránky v súčasnosti nedodržiavajú pravidlá týkajúce sa nosenia hidžábu, a to obzvlášť vo väčších mestách. Vláda nad takýmto správaním spočiatku prižmurovala oči, čím však vyvolávala hnev predstaviteľov tzv. tvrdej, respektíve konzervatívnej línie. Iránske ministerstvo vnútra následne 30. marca vyhlásilo, že v predmetnom zákone nebude robiť nijaké ústupky. Hidžáb pritom opísalo ako "jeden z civilizačných základov iránskeho národa".

Podľa islamského práva šaría, ktoré v Iráne zaviedli po revolúcii v roku 1979, sú ženy povinné zahaľovať si vlasy a nosiť dlhé voľné oblečenie. Ženám, ktoré tieto pravidlá nedodržia, hrozí pokarhanie, pokuta alebo zadržanie.

(tasr)

  |  

V Rusku majú súdiť päť Ukrajincov z Melitopola obvinených z terorizmu

V Rusku má byť údajne súdených päť Ukrajincov obvinených z členstva v teroristickej skupine. TASR o tom informuje na základe sobotnej správy stanice Sky News odvolávajúcej sa na ukrajinské a ruské médiá.

Päticu obvinených, ktorých mená úrady nezverejnili, previezli z okupovaného ukrajinskom mesta Melitopol na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Odtiaľ ich následne premiestnili do väznice Lefortovo v Moskve, uviedol denník Kyiv Independent.

Pätica Ukrajincov je obvinená z plánovania výbuchov na miestach, kde boli rozmiestnené ruské sily, a tiež tam, kde sa rozdávala humanitárna pomoc. Podľa správ ruských médií objavili ruské bezpečnostné sily predmetné výbušniny v aute jedného z podozrivých.

Skrýše zbraní, munície a granátov sa okrem toho údajne našli v pivniciach, garážach, ako aj pod hromadami odpadkov či pod náhrobnými kameňmi na cintorínoch, približuje Sky News.

Rusko vyhlásilo po sporných referendách z vlaňajšieho septembra, ktoré odsúdil Kyjev aj Západ, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Samotný Melitopol okupujú ruské sily od konca vlaňajšieho roka.

(tasr)

  |  

Skupina G7 chce znížiť spotrebu plynu a urýchliť rozvoj obnoviteľných zdrojov

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta sa dohodla na znížení spotreby plynu a urýchlení rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a Bloomberg.

Ministri životného prostredia a energetiky skupiny G7 sa dohodli na výzve týkajúcej sa obmedzenia spotreby plynu a zvýšenia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Takisto chcú urýchliť postupnú redukciu využívania fosílnych palív, nedosiahli však dohodu týkajúcu sa časového harmonogramu konca využívania uhlia, povedala francúzska ministerka energetiky Agnès Pannier-Runacherová v sobotu novinárom.

Ministri energetiky a životného prostredia krajín G-7 sa stretli v severojaponskom meste Sapporo, pričom ich zasadnutie sa koná do nedele (16. 4.). Aktuálne rokujú o spoločnom komuniké, ktoré má načrtnúť podporu najvyspelejších ekonomík sveta pre globálnu energetickú transformáciu.

"Krajiny G7 sa dohodli, že prvou reakciou na energetickú krízu musí byť zníženie spotreby energie a plynu. G7 prvýkrát vo svojej histórii hovorí, že musíme urýchliť postupné ukončovanie využívania všetkých fosílnych palív," uviedla Pannier-Runacherová. "G-7 tiež hovorí, že by sa už nemali stavať nové uhoľné elektrárne."

Skupina G7 sa rozhodla schváliť cieľ "výrazne zvýšiť výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov", uviedol pre agentúru Reuters zdroj oboznámený s priebehom diskusií.

V predchádzajúcich návrhoch komuniké pre ministerskú schôdzu energeticky chudobné Japonsko presadzovalo podporu investícií do LNG a zemného plynu. Pannier-Runacherová však uviedla, že sa dosiahol kompromis, ktorý "nepriamo znamená, že nemôžeme investovať do prieskumu nových kapacít v oblasti plynu". Naopak, jadrová energia má podľa nej podporu G7 ako "riešenie pre energetický prechod" so zabezpečením dodávok.

(tasr)