Křižíkův pavilon na Výstavišti Praha bol v sobotu večer miestom galavečera 32. ročníka odovzdávania výročných cien Českej hudobnej akadémie Anděl Coca – Cola 2022. Akadémia udelila sedem cien v hlavných a šesť cien v žánrových kategóriách, ocenenie bolo vyhlásené aj v kategórii najlepší slovenský album a osobnosť českej umeleckej scény uviedli do Siene slávy.
Sobotňajší večer patril Mirovi Žbirkovi a jeho albumu Posledné veci, keď štyri nominácie premenil na štyri anjelské sošky. Toto ocenenie získal v kategóriách album roka, sólový interpret, skladba roka - za pieseň Nejsi sám (spolu so synom Davidom) - a v kategórii najlepší slovenský album.
Posledné veci je posledný album Mira Žbirku, ktorý vyšiel v máji 2022. Po spevákovom úmrtí album dokončil jeho syn David Žbirka, ktorý je spolu s Patrickom Jamesom Fitzroyom aj jeho producentom
Skupinou roka je Vypsaná Fixa za album Kusy radosti. Pardubická pop punková skupina Vypsaná fixa je na scéne od roku 1994, Kusy radosti je ich desiaty album, vydaný v máji 2022.
Kategóriu sólová interpretka získala Lenny za album Heartbreak Culture. Mladá česká speváčka Lenny je dcérou Lenky Filipovej. Na svojom konte má tri albumy, tretí - Heartbreak Culture - vyšiel v septembri 2022. Za debutový album Hearts zo septembra 2016 získala štyri ceny Anděl.
V kategórii videoklip získal ocenenie Lazer Viking za klip k piesni Yr Body (réžia J. Walker). Yr Body je skladba z albumu Tunnel Vision, ktorý tento pražský hudobník vydal v septembri 2022.
Objavom roka je Calin vďaka albumu Popstar. Cálin Panfili, známy ako Calin, je český spevák RnB a rapper s moldavskými koreňmi. V roku 2020 vydal debutový album Svědomí. Popstar je jeho druhý album, vydaný v marci 2022.
V žánrových kategóriách sošku Anděla v kategórii jazz získala trúbkarka a dirigentka Štěpánka Balcarová za album Štěstí. Symfonický orchester Českého rozhlasu s dirigentom Markom Ivanovičom si odniesol ocenenie v kategórii klasika za album Miloslav Kabeláč: Mysterium času. Cenu za rap prevzala formácia 58G za album City Park, ktorá zároveň získala aj cenu fanúšikov. Táborské duo Kale bolo úspešné v kategórii alternatíva a elektronika s albumom Under the Black Moss. Kategóriu rock vyhrala skupina Insania z Brna s albumom GRRRotesky. Robert Křesťan a Druhá tráva získali cenu v kategórii folk za album Díl druhý.
Do Siene slávy uviedli známeho dramatika, scenáristu, režiséra, herca, textára aj speváka Zdeňka Svěráka. Do Siene slávy ho uviedol prezident Českej republiky Petr Pavel. Standig ovation dostali pri príchode český prezident i ocenený Zdeněk Svěrák.
Ceny Anděl udeľuje každoročne od roku 1991 Hudobná akadémia. Od roku 1995 sa realizujú pod záštitou ČNS IFPI a od roku 1997 ich symbolizuje soška anjela so šalmajom od sochára Jaroslava Rónu. Usporiadateľom je od roku 2017 spoločnosť Luff Production.
Jednostranné opatrenia členských štátov Európskej únie v oblasti obchodu sú neprijateľné, uviedol v nedeľu hovorca Európskej komisie. Týmto spôsobom reagoval na to, že Poľsko a Maďarsko oznámili zákaz dovozu obilia a iných potravín z Ukrajiny s cieľom chrániť svoj poľnohospodársky sektor. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Vieme o oznámeniach Poľska a Maďarska týkajúcich sa zákazu dovozu obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny," uviedol hovorca EK v e-mailovom vyhlásení. "V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že obchodná politika patrí do výlučnej právomoci EÚ, a preto sú jednostranné opatrenia neprijateľné." Dodal, že "v týchto náročných časoch je kriticky dôležité, aby sa všetky rozhodnutia v rámci EÚ skoordinovali a zosúladili".
Po tom, ako Rusko svojou inváziou zablokovalo niektoré čiernomorské prístavy, veľké množstvo ukrajinského obilia, ktoré je lacnejšie ako obilie dopestované v EÚ, zostalo v dôsledku logistických prekážok v stredoeurópskych štátoch, a nepokračovalo do blízkovýchodných či afrických krajín, pre ktoré bolo pôvodne určené.
Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila (znížila) ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov. Vo volebnom roku v Poľsku sa tiež stala problémom pre vládnucu PiS, uvádza Reuters.
Na Slovensku sa navyše v časti dodávok ukrajinskej pšenice sa zistilo zvýšené množstvo pesticídov a šéf rezortu pôdohospodárstva Samuel Vlčan vyzval v priebehu tohto týždňa na obozretnosť.
Poľský zákaz, ktorý vstúpil do platnosti v sobotu (15. 4.) večer, sa vzťahuje aj na tranzit týchto výrobkov cez krajinu, uviedol v nedeľu minister ekonomického rozvoja Waldemar Buda. "Zákaz je úplný, vrátane zákazu tranzitu cez Poľsko," uviedol Buda na Twitteri.
Dodal, že Poľsko bude rokovať s ukrajinskou stranou, aby vytvorili systém, ktorý zabezpečí, že tento tovar sa bude cez Poľsko len transportovať a neskončí na miestnom trhu.
„Poľská vláda sa rozhodla zakázať dovoz obilia a iných potravín z Ukrajiny, aby tak ochránila vlastný poľnohospodársky sektor,“ vysvetlil v sobotu predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski.
„Vláda sa dnes rozhodla vydať nariadenie, ktoré zakáže… do Poľska dovážať obilie, ale aj desiatky iných druhov potravín (z Ukrajiny),“ povedal Kaczyňski počas zjazdu PiS.
Dodal, že zoznam týchto tovarov bude zverejnený v nariadení. Podľa jeho slov sú v ňom potraviny „od obilia až po medové výrobky“ a celkovo „veľmi veľa vecí“.
„Sme a naďalej bezo zmeny zostávame priateľmi a spojencami Ukrajiny. Budeme ju podporovať a podporujeme ju. … Je však povinnosťou každého štátu, každého vedenia, v každom prípade dobrého vedenia, chrániť záujmy svojich občanov,“ povedal Kaczyňski.
Líder PiS uviedol, že Varšava už ukrajinskej strane svoje rozhodnutie oznámila. Poľsko je zároveň podľa jeho slov pripravené kedykoľvek začať s Ukrajinou rokovať o tejto otázke a hľadať jej riešenie v rámci bilaterálnej dohody.
Hovorca poľskej vlády Piotr Müller pre tlačovú agentúru PAP uviedol, že „sme otvorení aj iným krokom, ktoré by mohli stabilizovať situáciu“.
Reakcia Ukrajiny
V reakcii na oznámenie poľskej vlády ukrajinské ministerstvo agrárnej politiky v sobotu vyjadrilo ľútosť nad rozhodnutím Varšavy. „Poľskí poľnohospodári čelia ťažkej situácii, ale zdôrazňujeme, že ukrajinskí poľnohospodári sú v tej najťažšej situácii“ vzhľadom na vojnu, dodal rezort.
Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že poľský zákaz je v rozpore s existujúcimi dvojstrannými dohodami o vývoze, a vyzvalo Varšavu na rokovania s cieľom vyriešiť túto otázku. Navrhlo, aby obe krajiny v najbližších dňoch dospeli k novej dohode, ktorá by bola prijateľná obe strany. Podľa ukrajinskej štátnej tlačovej agentúry Ukrinform sa ministri oboch krajín stretnú v pondelok v Poľsku a budú rokovať o dohode o tranzite.
Budapešť očakáva trvalé riešenie na úrovni Únie
Maďarsko v sobotu tiež zakázalo dovoz obilia a iných potravín z Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že predtým prijatie rovnakých opatrení oznámilo aj Poľsko. Obe krajiny uviedli, že ich zákazy budú trvať do 30. júna.
Kým v Poľsku sa zákaz bude vzťahovať na dovoz obilia, cukru, mäsa, ovocia a zeleniny, mlieka, vajec a ďalších potravín, vo vyhlásení maďarského ministerstva poľnohospodárstva zaslanom tlačovej agentúre MTI sa uvádza, že zakázané bude obilie, olejniny a niekoľko ďalších poľnohospodárskych výrobkov.
Budapešť zasa vo svojom vyhlásení uviedla, že počas trvania zákazu „vláda očakáva trvalé riešenie a prijatie opatrení EÚ“. Maďarsko „je odhodlané zastupovať záujmy maďarskej poľnohospodárskej komunity,“ dodala Budapešť.
Poľsko a Maďarsko boli minulý mesiac medzi niekoľkými európskymi krajinami, ktoré požiadali Európsku úniu, aby zakročila voči zvyšujúcemu sa dovozu ukrajinského obilia a repky. Ukrajinský vývoz obilia smeruje cez Európsku úniu do iných krajín, odkedy tradičné čiernomorské vývozné trasy zablokovala ruská invázia.
Na Slovensku vznikne medzirezortná skupina
V pondelok (17. 4.) sa uskutoční stretnutie medzirezortnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať riešením dovozu poľnohospodárskych produktov a ďalších komodít z Ukrajiny. O rozhodnutí dočasne povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera zvolať stretnutie informoval v nedeľu rezort pôdohospodárstva.
Agrorezort zároveň upozornil, že vyčerpal všetky zákonné a kompetenčné možnosti regulácie dovozu z Ukrajiny pri zachovaní koridorov solidarity, ktoré mali pôvodne slúžiť na vývoz obilia do tretích krajín, veľké množstvá však končia v európskych skladoch a spôsobujú destabilizáciu trhu v členských krajinách EÚ. "Ďalšie, prísnejšie opatrenia na reguláciu dovozu komodít z Ukrajiny je potrebné zaviesť na úrovni vlády," zdôraznilo ministerstvo.
Štátne orgány na základe zistenia kontaminovanej pšenice dovezenej z Ukrajiny zakázali spracovanie a uvádzanie ukrajinského obilia nielen v potravinovom, ale aj krmovinovom reťazci. Zintenzívnili sa aj kontroly a opatrenia na hraniciach.
V prípade kauzy kontaminovanej ukrajinskej pšenice Slovensko zintenzívnilo kontroly na domácom trhu i opatrenia na hraniciach. „Dohľadávame dodávky, ktoré na Slovensku ani nemajú byť, keďže sú určené pre Afriku, tvrdo postihujeme tých, ktorí s ňou obchodovali,“ povedal dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger v sobotňajšej rozhlasovej diskusii RTVS Sobotné dialógy.
Dôležité je podľa neho systémové riešenie celého problému, teda nedovoliť, aby sa dodávky ukrajinskej pšenice dostali na domáci trh, ale prostredníctvom uzavretých vlakových kontajnerov smerovali do prístavov, odkiaľ ich majú transportovať do afrických krajín.
Dočasne poverená vláda by mala podľa opozičného Smeru okamžite zakázať dovoz obilia a ďalších produktov z Ukrajiny, informoval o tom v nedeľu tlačový odbor strany.
„Ubezpečenia Hegera, že vláda má všetko pod kontrolou a že ukrajinské poľnohospodárske produkty neohrozujú našich prvovýrobcov a bezpečnosť potravín, je dôveryhodné ako obyčajne – ako voda v prútenom koši,“ skonštatoval Smer.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vyslovil za to, aby Ukrajina získala efektívne bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do aliancie NATO.
Zelenskyj sa o to zasadzoval počas sobotňajšieho telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, s ktorým diskutoval o prípravách júlového samitu NATO vo Vilniuse a o jeho očakávaných výsledkoch, najmä pokiaľ ide o potrebu Ukrajiny získať účinné bezpečnostné záruky ešte pred svojím vstupom do západnej obrannej aliancie NATO. Agentúra DPA, ktorá o tom informovala, dodala, že Zelenskyj chce urýchlený vstup Ukrajiny do západnej obrannej aliancie.
Agentúra súčasne pripomenula, že predpokladom pre vstup do NATO však je, že kandidátska krajina nesmie byť zapojená do medzinárodných konfliktov a sporov o hranice - Ukrajina bola pritom vlani vo februári napadnutá Ruskom. Jedným z dôvodov ruskej invázie bola snaha Ukrajiny vymaniť sa zo sféry vplyvu Ruska, orientovať sa na Západ a perspektívne aj vstúpiť do NATO.
Vo svojom videopríhovore zverejnenom v sobotu večer na sociálnej sieti Facebook Zelenskyj dodal, že osobitná pozornosť v rozhovore s Macronom bola venovaná aj realizácii ukrajinského mierového plánu. Hovorili aj o nedávnej Macronovej návšteve v Číne.
Zelenskyj tiež Macrona informoval o situácii na fronte i o zámeroch ukrajinskej armády súvisiacich s oslobodzovaním Ruskom dočasne okupovaných území Ukrajiny.
Ukrajinský prezident ocenil zámer Francúzska ďalej posilňovať podporu Ukrajiny na bojiskách vojny rozpútanej Ruskom.
Vyjadril tiež Macronovi vďaku za odsúdenie "neľudskej popravy ukrajinského vojaka ruskými vojnovými zločincami". Video, ktoré zachytáva tento čin, sa tento týždeň objavilo na internete a vyvolalo šok a pobúrenie medzinárodného spoločenstva. Rusko vo štvrtok oznámilo, že pravosť videa preverí. Prípadom sa zaoberajú aj ukrajinské orgány činné v trestnom konaní.
Vo svojom príhovore Zelenskyj spomenul aj obete piatkového ruského raketového útoku na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa oficiálnych údajov zo soboty večera bolo pri ostreľovaní zabitých najmenej 11 civilistov - vrátane dvojročného batoľaťa. Pátranie po nezvestných osobách pokračuje.
Po šiestich desaťročiach sa v Nemecku v sobotu večer skončí éra jadrových elektrární. Okolo polnoci budú od siete odpojené posledné reaktory v elektrárňach Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Spomínané tri elektrárne mali byť pôvodne odstavené do konca roku 2022. Po vypuknutí vojny na Ukrajine a následnej energetickej kríze sa však vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 2021, rozhodla ponechať ich v prevádzke do polovice apríla 2023.
V reakcii na katastrofu v japonskej Fukušime nemecká vláda už v roku 2011 rozhodla o ukončení prevádzky všetkých jadrových elektrární. Ako prvá bola v novembri 1960 do prevádzky uvedená jadrová elektráreň Kahl v Bavorsku — elektrinu do siete dodávala od júna 1961.
Spolková ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová zo strany Zelení pre agentúru DPA uviedla, že vďaka odstaveniu jadrových elektrárni bude Nemecko bezpečnejšie.
Hoci koniec výroby elektriny z jadra je už politicky dávno spečatený, diskusia o výhodách a nevýhodách jadrovej energie v Nemecku naďalej pokračuje. Napríklad koaliční liberáli z FDP sú za to, aby sa posledné tri elektrárne nezbúrali, ale ponechali ako rezerva.
Bavorský premiér Markus Söder sa domnieva, že jadrová energia zažije v Nemecku renesanciu. "Pociťujeme túto veľkú energetickú krízu, potrebujeme každý kúsok energie," povedal v piatok večer v rozhovore pre televíziu ARD.
Ako pripomína DPA, európske krajiny pristupujú k jadrovej energii veľmi odlišným spôsobom. V Belgicku majú byť v prevádzke minimálne do konca roku 2035. Jadrové elektrárne vo Švajčiarsku môžu byť prevádzkované dovtedy, kým sú bezpečné, no výstavba nových je zakázaná. Španielska ľavicová vláda plánuje odstaviť všetky jadrové elektrárne v rokoch 2027 - 2035. Taliansko sa od jadrovej energie odvrátilo už krátko po katastrofe v Černobyle v roku 1986.
Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) zverejnil v sobotu prvý list svojho spravodajcu Evana Gershkovicha z ruského väzenia, kde je držaný pre obvinenia zo špionáže. Ručne písaný list novinár adresoval svojej rodine, s ktorou bol tak v priamom kontakte prvýkrát od svojho marcového zadržania.
"Chcem povedať, že nestrácam nádej," napísal v liste, ktorý napísal svojej rodine žijúcej vo Filadelfii. "Čítam. Cvičím. A snažím sa písať. Možno konečne napíšem niečo dobré," pokračoval.
Dvojstranový ručne písaný list je datovaný 5. aprílom, pričom rodina novinára ho dostala v piatok. Napísaný je v ruštine, keďže práve touto rečou sa Gershkovich doma bežne rozprával s rodičmi, ktorí koncom 70. rokov emigrovali z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
"Mami, ty si ma, bohužiaľ, či už v dobrom alebo zlom, dobre pripravila na väzenskú stravu," napísal podľa WSJ žartovne Gershkovich s tým, že na raňajky dostáva napríklad ovsené vločky či pšeničnú kašu, čo sú jedlá, ktoré mu pripomínajú detstvo.
Gershkovich (31) adresoval list svojej "drahej rodine", a to matke, otcovi a sestre. Jeho mama, 66-ročná Ella Milmanová, uviedla, že list pretkal žartovnými odkazmi a podpichovaním rodičov v zjavnej snahe udržať ich tak v dobrej nálade. Dodala, že list jej spravil "veľkú radosť", keďže konečne priamo od syna počula, ako sa má.
Novinár tiež potvrdil, že dostal balíček obsahujúci toaletné potreby, papuče, oblečenie a perá. Zásielku mu vybavil priateľ, aby mu tak uľahčil život v známej moskovskej väznici Lefortovo. "Myslím, že mám teraz viac oblečenia a vecí, ako majú doma mama s otcom," napísal Gershkovich. Skonštatoval tiež, že rodina by ho asi aj rada pretackala za emočnú ujmu, ktorú jej svojim uväznením spôsobuje. "Nebojte sa. Budete na to mať príležitosť," dodal a list podpísal svojou prezývkou "Váňa".
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila Gershkovichovo zadržanie v Jekaterinburgu 30. marca pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. V Rusku mu za to hrozí až 20 rokov väzenia.
Momentálne je vyšetrovacej väzbe vo väznici Lefortovo v Moskve. Vo väzení ho dosiaľ navštívili len jeho ruskí právnici. Návštevy priateľov či predstaviteľov veľvyslanectva USA v Moskve, o ktoré opakovane žiadal, mu zatiaľ povolené neboli.
Ministerstvo zahraničných vecí USA deklarovalo, že tento novinár WSJ je v Rusku zadržiavaný nezákonne. Podľa hovorcu americkej diplomacie Vedanta Patela na stratégii na Gershkovichovo prepustenia pracuje už niekoľko amerických vládnych agentúr.
Gershkovicha čaká podľa odborníkov na ruský právny systém zdĺhavý proces s malou šancou na prepustenie.
Najmenej traja civilisti zahynuli a množstvo ďalších utrpelo zranenia pri sobotňajších bojoch medzi armádou a príslušníkmi polovojenských Síl rýchlej podpory (RSF) v Sudáne. Uviedli to svetové agentúry s odvolaním sa na odborový zväz sudánskych lekárov.
Dvaja civilisti prišli o život a medzinárodnom letisku v hlavnom meste Chartúm, tretí v štáte Severný Kordofán. Okolnosti ich smrti zväz lekárov nešpecifikoval.
Na okamžité ukončenie bojov v Sudáne vyzval v sobotu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý je situáciou v tejto africkej krajine "hlboko znepokojený". "Vyzývame všetkých účastníkov konfliktu, aby okamžite zastavili boje a vyhli sa ďalšej eskalácii alebo mobilizácii jednotiek a pokračovali v rozhovoroch o vyriešení otvorených problémov," napísal Blinken na Twitteri z vietnamskej metropoly Hanoj.
"Dramatickými udalosťami", ktoré sa odohrávajú v Sudáne, je "vážne znepokojená" aj Moskva. "Vyzývame strany konfliktu, aby prejavili politickú vôľu a zdržanlivosť a urýchlene podnikli kroky smerom k prímeriu," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Vypuknutie bojov odsúdil aj osobitný predstaviteľ OSN v Sudáne Volker Perthes, ktorý obe strany vyzval na okamžité zastavenie bojov, aby "bola zaistená bezpečnosť sudánskeho ľudu a krajina uchránená pred ďalším násilím".
Pozastavením pravidelných letov do a zo Sudánu do odvolania reagovala na eskaláciu situácie letecká spoločnosť Saudi Arabian Airlines. Podľa denníka Guardian oznámila, že jedno z jej lietadiel sa pred plánovaným odletom do Rijádu dostalo na medzinárodnom letisku v Chartúme pod paľbu.
Podobne reagovala aj egyptská národná letecká spoločnosť EgyptAir, ktorá pozastavila lety do a z Chartúmu na 72 hodín.
Televízia al-Džazíra oznámila, že vláda susedného Čadu uzavrela 1 403 kilometrov dlhé hranice krajiny so Sudánom a vyzvala na "návrat k mieru".
RSF tvrdia, že v hlavnom meste Chartúm sa zmocnili prezidentského paláca a letiska. Sudánska armáda to však označila za lož.
Napätie medzi oboma stranami eskalovalo v posledných mesiacoch. Príčinou je spor o to, akým spôsobom by mali byť RSF integrované do armády a kto by mal na tento proces dohliadať. Je to kľúčový prvok rozhovorov o finalizácii dohody, ktorá by v Sudáne po vojenskom prevrate v roku 2021 opäť nastolila civilnú vládu.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová rozhodla o predĺžení dočasných kontrol na hraniciach s Rakúskom o ďalších šesť mesiacov. Ich platnosť by vypršala 11. mája, budú sa však naďalej vykonávať až do 11. novembra. TASR informuje na základe sobotnej správy stanice ORF.
Faeserová v liste adresovanom Európskej komisii ako dôvod predĺženia kontrol uvádza snahy o "obmedzenie nelegálnej migrácie", ako aj kritickú situáciu v súvislosti s ubytovacími kapacitami pre utečencov.
Ministerka poukázala na to, že vlani bol na vonkajších hraniciach EÚ zaznamenaný najvyšší počet nelegálnych migrantov od roku 2016. Nemecko bolo pritom spomedzi európskych krajín hlavným cieľom migrantov.
Na vysokom počte prichádzajúcich migrantov sa podľa slov Faeserovej podieľal zvýšený počet utečencov smerujúcich do Talianska a tiež ľudí prichádzajúcich z Turecka a cez balkánske štáty. "To má bezprostredný dosah na strednú a západnú Európu" a najmä na Nemecko na hraniciach s Rakúskom, priblížila.
ORF pripomína, že Nemecko zaviedlo kontroly na hraniciach s Rakúskom v roku 2015, keď vrcholila migračná kríza. Odvtedy sa pravidelne predlžujú.
Ukrajina uvalila v súvislosti s pretrvávajúcou ruskou vojenskou inváziou sankcie na stovky ďalších ruských firiem a jednotlivcov. Informuje o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dekrét prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol zverejnený v sobotu.
Medzi 240 sankcionovanými podnikmi sú napríklad internetové koncerny Yandex a VK. Na zozname, ktorý zavádza sankcie aj voči vyše 400 osobám, figuruje aj dcéra ruského ministra obrany Sergeja Šojgua Xénia, ktorá je predsedníčkou Ruskej triatlonovej federácie.
Okrem toho zaradil Kyjev na zoznam aj mnoho známych športovcov, a to nielen z Ruska, ale aj z Bieloruska, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. Je tam napríklad ruský krasokorčuliar Iľja Averbuch či futbalista Igor Akinfejev, ale aj bieloruský minister športu Siarhej Kavaľčuk a bieloruský výškar Maxim Nedosekov.
Sankcie platia na päť až päťdesiat rokov.
Osoby, na ktoré sa vzťahujú sankcie, nesmú pricestovať na Ukrajinu, ani tam podnikať. Takisto im môže byť zmrazený majetok. DPA konštatuje, že v mnohých prípadoch budú mať pravdepodobne tieto sankcie hlavne symbolický význam.
Niekoľko tisíc ľudí sa v sobotu v Prahe zúčastnilo na Národnom pochode za život, ktorý organizovalo Hnutie pre život ČR. Informovali o tom webové stránky Novinky.cz a Echo24.cz.
"Príďte vyjadriť podporu nečakane tehotným ženám, aby každé počaté dieťa mohlo dostať šancu. Chceme, aby vláda uľahčila prijatie počatého dieťaťa najmä rodinám s tromi a viacerými deťmi," uviedli organizátori pochodu na internetovej stránke hnutia.
Akcia sa začala už o 7.00 h happeningom pre mladých v centre Prahy. Nasledovala svätá omša na Pražskom hrade a program pre dospelých aj deti na Klárove.
Samotný pochod sa pohol o 14.30 h na trase z Klárova cez Národnú triedu na Václavské námestie.
Krátko po začiatku pochodu sa však jeho účastníkom postavili do cesty antifašisti a ďalší odporcovia celej akcie, ktorí sa snažili všemožne pochod zablokovať. Bolo ich niekoľko stoviek, píšu Novinky.
Títo demonštranti, ktorí sa naopak nechcú zmieriť s akýmkoľvek obmedzením potratov, si priniesli transparenty s nápismi "Neberte nám budúcnosť, "Nie sme inkubátormi" či "Praha je a bude feministická".
Zabrániť blokovaniu sprievodu sa demonštrantom snažili na mieste policajní ťažkoodenci, ktorí odporcov vytlačili z trasy pochodu.
"Polícia niekoľkokrát zasahovala proti narušiteľom, ktorí chceli zablokovať pochod a zadržala štyri osoby,“ povedal policajný hovorca Richard Hrdina denníku Echo24.
Iránska polícia začala v sobotu používať na verejných miestach tzv. inteligentné kamery určené na identifikáciu žien porušujúcich zákon o nosení hidžábu. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA odvolávajúcej sa na iránske médiá.
Nedostatočne zahalené ženy následne dostanú varovnú textovú správu. Polícia tvrdí, že chybné vyhodnotenie porušenia pravidiel zahaľovania týmto kamerami nehrozí. Napriek tomu však avizovala, že ak bude žena, ktorá varovanie dostane, namietať, úrady budú brať do úvahy prvú takúto námietku.
Iránsky prezident Ebráhím Raísí medzičasom povedal, že jeho vláda sa snaží k otázke nosenia hidžábu pristupovať kultúrne. Nepriatelia Iránu sa podľa jeho slov pokúšajú spraviť z tejto témy bezpečnostnú otázku, pričom prezident sa zaviazal, že to nedopustí.
Otázka hidžábu polarizovala iránsku spoločnosť. V krajine vypukli na jeseň masové protesty podnietené smrťou 22-ročnej Kurdky, Mahsy Amíníovej, ktorú mravnostná polícia zadržala 13. septembra za údajne nesprávny spôsob nosenia hidžábu. Mladá Kurdka o tri dni neskôr v nemocnici zomrela. Rozsiahle demonštrácie uvrhli krajinu do najhoršej krízy za ostatné desaťročia.
Mnohé Iránky v súčasnosti nedodržiavajú pravidlá týkajúce sa nosenia hidžábu, a to obzvlášť vo väčších mestách. Vláda nad takýmto správaním spočiatku prižmurovala oči, čím však vyvolávala hnev predstaviteľov tzv. tvrdej, respektíve konzervatívnej línie. Iránske ministerstvo vnútra následne 30. marca vyhlásilo, že v predmetnom zákone nebude robiť nijaké ústupky. Hidžáb pritom opísalo ako "jeden z civilizačných základov iránskeho národa".
Podľa islamského práva šaría, ktoré v Iráne zaviedli po revolúcii v roku 1979, sú ženy povinné zahaľovať si vlasy a nosiť dlhé voľné oblečenie. Ženám, ktoré tieto pravidlá nedodržia, hrozí pokarhanie, pokuta alebo zadržanie.
V Rusku má byť údajne súdených päť Ukrajincov obvinených z členstva v teroristickej skupine. TASR o tom informuje na základe sobotnej správy stanice Sky News odvolávajúcej sa na ukrajinské a ruské médiá.
Päticu obvinených, ktorých mená úrady nezverejnili, previezli z okupovaného ukrajinskom mesta Melitopol na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Odtiaľ ich následne premiestnili do väznice Lefortovo v Moskve, uviedol denník Kyiv Independent.
Pätica Ukrajincov je obvinená z plánovania výbuchov na miestach, kde boli rozmiestnené ruské sily, a tiež tam, kde sa rozdávala humanitárna pomoc. Podľa správ ruských médií objavili ruské bezpečnostné sily predmetné výbušniny v aute jedného z podozrivých.
Skrýše zbraní, munície a granátov sa okrem toho údajne našli v pivniciach, garážach, ako aj pod hromadami odpadkov či pod náhrobnými kameňmi na cintorínoch, približuje Sky News.
Rusko vyhlásilo po sporných referendách z vlaňajšieho septembra, ktoré odsúdil Kyjev aj Západ, za súčasť svojho územia štyri ukrajinské oblasti: Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Samotný Melitopol okupujú ruské sily od konca vlaňajšieho roka.
