Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA, Južná Kórea a Japonsko začali spoločné vojenské cvičenia

Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko v pondelok začali spoločné vojenské cvičenia vo vodách neďaleko Kórejského polostrova. Ide o reakciu na hrozbu zo strany KĽDR, uviedlo juhokórejské vojenské námorníctvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.

"Cieľom manévrov je zlepšiť naše spôsobilosti proti balistickým strelám a posilniť našu schopnosť uskutočňovať spoločné operácie v období, keď sa raketová a jadrová hrozba zo strany Severnej Kórey stupňuje," uviedol hovorca námorníctva.

Južná Kórea s USA začali aj vzdušné cvičenia. Potrvajú do 28. apríla a zúčastní sa na nich približne 110 lietadiel vrátane stíhačiek F-35.

KĽDR spoločné cvičenia USA s ich ázijskými spojencami odsudzuje a jej reakcia môže byť agresívna, píše AP. Pre KĽDR manévre slúžia ako zámienka, aby zrýchlila svoj vývoj zbraní.

Pchjongjang minulý týždeň otestoval balistickú strelu dlhého doletu na pevné palivo. Severná Kórea sa usiluje vybudovať si jadrový arzenál, ktorý môže ohrozovať susedné krajiny aj USA, dodáva AP.

KĽDR od piatku 7. apríla nereaguje na každodenné dohodnuté telefonáty s Južnou Kóreou, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom medzikórejského komunikačného kanála.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri zahraničných vecí G7 potvrdili podporu Ukrajine

Skupina hospodársky silných krajín G7 bude pokračovať v podpore Ruskom napadnutej Ukrajiny. Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí G7 v pondelok na stretnutí v japonskom meste Karuizawa. Oznámil to japonský rezort diplomacie, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Ministri súčasne potvrdili požiadavku, aby Rusko svoje vojenské jednotky "bezodkladne a bezpodmienečne" stiahlo z Ukrajiny. Podľa zverejneného stanoviska budú krajiny G7 naďalej uplatňovať sankcie uvalené voči Moskve.

Japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši zdôraznil, že skupina G7 a rovnako zmýšľajúce krajiny musia v tomto úsilí demonštrovať jednotu.

Šéfovia diplomacie sa tiež dohodli, že sa budú spoločne snažiť zabrániť tomu, aby boli sankcie voči Rusku obchádzané a aby agresor dostával zbrane od tretích krajín, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Berlín odmieta snahu Bavorska znovu spustiť jadrové reaktory

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová kritizovala pokus bavorského premiéra Markusa Södera o presun zodpovednosti za jadrovú energetiku zo spolkovej vlády na spolkové krajiny. Výmena názorov prišla po tom, ako Nemecko cez víkend odstavilo svoje posledné nukleárne reaktory, informovala v nedeľu večer agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala.

"Je priam deprimujúce, ako premiér ľahkovážne ignoruje otázky licenčného a ústavného práva a aspekty jadrovej bezpečnosti," povedala ministerka zo strany zelených pre pondelkové vydanie mníchovských novín Süddeutsche Zeitung.

Pripomenula, že podľa nemeckého základného zákona má kompetencie v oblasti jadrovej energetiky spolková vláda, pričom spolkové krajiny môžu vykonávať dohľad nad atómovými elektrárňami len na základe mandátu od spolkových inštitúcií.

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku odpojili od siete v noci zo soboty na nedeľu. Jednou z nich bola Isar 2 v Bavorsku. Söder následne v novinách Bild am Sonntag žiadal opätovnú zmenu spolkového zákona o atómovej energii, aby mohli dostať kontrolu nad reaktormi spolkové krajiny.

Takúto úpravu si želá, aby mohlo Bavorsko pokračovať v prevádzkovaní jadrového reaktora samo.

Na Södera z konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie sa za jeho návrh zniesol príval kritiky zo strany zelených. Viacerí aj vo vyjadrení pre DPA tvrdili, že jeho postup pripomína predvolebnú kampaň.

Lemkeová poukázala na to, že keby niekto chcel jadrový reaktor znova spustiť, nestačilo by rozhodnutie o predĺžení prevádzky formou zákona, ale aj opätovné udelenie licencie.

(tasr)

Minúta  |  

Vojenská loď USA preplávala cez Taiwanský prieliv

Americká vojenská loď preplávala v nedeľu cez Taiwanský prieliv. Oznámili to v pondelok námorné sily USA, podľa ktorých išlo o "rutinnú" plavbu. Uskutočnili ju niekoľko dní po tom, ako Čína podnikla rozsiahle vojenské cvičenia okolo Taiwanu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Siedma flotila amerických námorných síl uviedla, že torpédoborec s riadenými strelami USS Milius prechádzal cez vody, v ktorých sa "v súlade s medzinárodným právom uplatňuje na otvorenom mori sloboda plavby a preletu".

USS Milius minulý týždeň preplával neďaleko jedného z umelých Čínou ovládaných ostrovov v Juhočínskom mori. Peking to označil za nelegálne vniknutie do čínskych vôd.

Cez Taiwanský prieplav vysielajú americké námorné sily svoje lode približne raz za mesiac, pričom podobné misie zamerané na demonštrovanie slobody plavby vykonávajú aj v spornom Juhočínskom mori.

Čína, ktorá vníma Taiwan ako svoje územie, oficiálne ukončila trojdňové vojenské cvičenia zahŕňajúce nacvičovanie presnej streľby a blokádu tohto ostrova minulý týždeň. Aktivity jej armády v okolí však pokračujú, hoci v menšom rozsahu.

Peking novými cvičeniami vyjadril hnev nad stretnutím taiwanskej prezidentky Tsai Ing-wen's s predsedom americkej Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym. Takéto schôdzky považuje za zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí a podporu USA pre samostatnosť Taiwanu od Číny.

(tasr)

Minúta  |  

O zákaze ukrajinských obilnín uvažuje po Maďarsku a Poľsku aj Bulharsko

Zákaz dovozu obilnín z Ukrajiny zvažuje aj Bulharsko. Nasledovalo by tým Poľsko a Maďarsko, ktoré takéto opatrenie oznámili cez víkend s cieľom chrániť svoj poľnohospodársky sektor. TASR informácie prevzala od stanice Sky News a agentúr Reuters a MTI.

Budapešť a Varšava v sobotu zakázali dovoz obilia a ďalších potravín zo susednej Ukrajiny s platnosťou do 30. júna. Hovorca Európskej komisie v nedeľu zdôraznil, že takéto jednostranné kroky členských krajín v oblasti obchodu sú neprijateľné.

Bulharský minister poľnohospodárstva Javor Gečev povedal, že o podobnom zákaze uvažuje aj jeho krajina, uviedla v nedeľu bulharská tlačová agentúra BTA.

Vývoz ukrajinského obilia smeruje cez EÚ do iných krajín, odkedy ruská invázia zablokovala vývozné trasy cez Čierne more. Množstvo tohto obilia, lacnejšieho ako obilie dopestované v krajinách Únie, však pre rôzne logistické prekážky uviazlo v stredoeurópskych krajinách. Nepokračovalo tak na Blízky východ či do Afriky, kam bolo pôvodne určené.

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov, čo viedlo k ich protestom a v Poľsku aj k odstúpeniu ministra poľnohospodárstva.

Premiéri Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska koncom marca v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyzvali, aby EÚ zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na trh EÚ. Upozornili, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou, ktorým enormne narástol dovoz týchto produktov.

Poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus v nedeľu označil zákaz za nevyhnutný. EÚ podľa neho musí "otvoriť oči" a uvedomiť si, že sú potrebné ďalšie rozhodnutia, ktoré umožnia, aby sa plodiny z Ukrajiny dostali ďalej do Európy a nezostali v Poľsku.

Maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy pri oznamovaní zákazu uviedol, že poľnohospodársky sektor očakáva od EÚ, že zabezpečí spravodlivé trhové podmienky.

(tasr)

Minúta  |  

Putin ocenil rozvoj vojenskej spolupráce s Čínou

Ruský prezident Vladimir Putin sa v nedeľu stretol v Moskve s čínskym ministrom obrany Li Šang-fuom. Na schôdzke bol prítomný bol aj ruský minister obrany Sergej Šojgu, informuje TASR na základe správ agentúr Reuters, AFP a RIA Novosti.

Putin a Li Šang-fu vyzdvihli spoluprácu medzi oboma krajinami vo vojenskej oblasti. "Aktívne spolupracujeme prostredníctvom našich rezortov obrany, pravidelne si vymieňame užitočné informácie, kooperujeme v oblasti vojensko-technickej spolupráce a organizujeme spoločné cvičenia, a to na rôznych miestach — na Ďalekom východe, ako aj v Európe, na mori, na súši a vo vzduchu " povedal Putin.

Šéf Kremľa na stretnutí pripomenul aj nedávnu návštevu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve. Podotkol, že rokovania s ním boli veľmi produktívne, pričom hovorili aj o spolupráci rezortov obrany oboch krajín.

Li Šang-fu zdôraznil, že na svoju prvú návštevu vo svojej funkcii od vymenovania v marci si vybral práve Rusko, aby zdôraznil "osobitnú povahu a strategický význam" rusko-čínskych vzťahov. Moskva a Peking majú podľa neho pevné vzťahy, prevyšujúce spojenectvá z čias studenej vojny. Čínsky minister zároveň uviedol, že tieto väzby nie sú namierené proti tretím krajinám.

Šéf čínskeho rezortu obrany konštatoval, že jeho krajina bude pokračovať v spolupráci s Ruskom na všetkých úrovniach v záujme rozvoja a prosperity celého sveta.

Moskva a Peking v posledných rokoch zintenzívnili spoluprácu s cieľom vyvážiť globálnu dominanciu USA. Od vpádu ruskej armády na Ukrajinu vo februári 2022 sa Čína snaží zaujímať neutrálny postoj k tomuto konfliktu. USA však obvinili Peking, že zvažuje vývoz zbraní do Ruska, čo Čína poprela.

Li Šang-fu sa v Rusku zdrží do 19. apríla. V oficiálnom oznámení o jeho návšteve, vydanom minulý týždeň, sa stretnutie s Putinom nespomínalo.

Agentúra Reuters pripomenula, že na Li Šang-fua sa od roku 2018 vzťahujú sankcie USA za nákup bojových lietadiel a vybavenia od hlavného ruského exportéra zbraní — Rosoboronexportu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.