Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev sa vo Varšave bude usilovať obnoviť prevoz potravín cez Poľsko

Kyjev sa na pondelkových rokovaniach vo Varšave bude usilovať o opätovné spustenie prevozu potravín a obilnín cez Poľsko, povedal ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj. Varšava a Budapešť tranzit niektorých druhov potravín zakázali. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Prvým krokom, podľa nás, by malo byť otvorenie prevozu," povedal Solskyj. Dodal, že ďalšie stretnutie sa uskutoční v stredu (19. apríla) v Rumunsku a vo štvrtok (20. apríla) na Slovensku. Jeho vyjadrenia zverejnilo ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva na platforme Telegram.

Cez Poľsko podľa jeho slov vyváža Ukrajina asi desať percent všetkého potravinového tovaru. Povedal tiež, že prevoz ukrajinských potravín cez Maďarsko a Slovensko nie je ovplyvnený. Budapešť a Varšava v sobotu zakázali dovoz obilia a ďalších potravín z Ukrajiny do 30. júna, pripomína Reuters.

Ruská invázia zablokovala vývozné trasy cez Čierne more, vývoz ukrajinského obilia preto smeruje cez EÚ do iných krajín. Toto obilie je lacnejšieho ako obilie dopestované v krajinách Únie a pre rôzne logistické prekážky uviazlo v stredoeurópskych krajinách. Pôvodne bolo určené na Blízky východ či do Afriky.

Negatívne to ovplyvnilo ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov, čo viedlo k ich protestom a v Poľsku preto odstúpil minister poľnohospodárstva.

Premiéri Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska koncom marca v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej žiadali, aby EÚ zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Upozornili, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou.

Poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus v nedeľu označil zákaz za nevyhnutný. EÚ podľa neho musí "otvoriť oči" a uvedomiť si, že sú potrebné ďalšie rozhodnutia, aby sa plodiny z Ukrajiny dostali ďalej do Európy a nezostali v Poľsku.

Maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy pri oznámení zákazu uviedol, že poľnohospodársky sektor očakáva od EÚ zabezpečenie spravodlivých trhových podmienok.

(tasr)

  |  

Na trhoch s elektrinou a plynom je pokoj

Na trhoch s elektrinou a plynom je pokojné obdobie.

Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za 154 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého týždňa bola pritom cena na úrovni 158 eur za megawatthodinu. V strede uplynulého týždňa na chvíľu vyskočila cena elektriny na 162 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze vlani 26. augusta, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.

Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa plyn na budúci rok predával v piatok zhruba za 41 eur za megawatthodinu. Minulý pondelok si ho pritom obchodníci mohli na spomínanom trhu zadovážiť za zhruba 43 eur za megawatthodinu. Na konci augusta minulého roka hodnota plynu na trhu TTF dosahovala rekordné úrovne zhruba 313 eur za megawatthodinu.

(sita)

  |  

Všetky slovenské stíhačky MiG-29 sú už na Ukrajine

Slovensko už odovzdalo Ukrajine všetkých 13 avizovaných stíhacích lietadiel MiG-29. Po štyroch kusoch, ktoré boli preletené ukrajinskými pilotmi v marci tohto roka, bolo ukrajinským silám úspešne odovzdaných aj ostatných deväť kusov. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.

"Presun bol realizovaný po zemi s ohľadom na čo najväčšiu bezpečnosť, opäť obrovská vďaka všetkým zapojeným zložkám, pretože v takýchto prípadoch ide naozaj o dôležitú a náročnú logistickú operáciu," vyzdvihol dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

Lietadlá MiG-29 predstavujú podľa Naďa významnú podporu Ukrajiny pri jej obrane proti ruskej vojenskej agresii a pri ochrane ľudských životov. "Na rozdiel od nášho suseda, pre nás boli tieto lietadlá nepoužiteľné. Robíme správnu vec," dodal.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v marci schválila vláda.

(tasr)

  |  

USA, Južná Kórea a Japonsko začali spoločné vojenské cvičenia

Spojené štáty, Južná Kórea a Japonsko v pondelok začali spoločné vojenské cvičenia vo vodách neďaleko Kórejského polostrova. Ide o reakciu na hrozbu zo strany KĽDR, uviedlo juhokórejské vojenské námorníctvo. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.

"Cieľom manévrov je zlepšiť naše spôsobilosti proti balistickým strelám a posilniť našu schopnosť uskutočňovať spoločné operácie v období, keď sa raketová a jadrová hrozba zo strany Severnej Kórey stupňuje," uviedol hovorca námorníctva.

Južná Kórea s USA začali aj vzdušné cvičenia. Potrvajú do 28. apríla a zúčastní sa na nich približne 110 lietadiel vrátane stíhačiek F-35.

KĽDR spoločné cvičenia USA s ich ázijskými spojencami odsudzuje a jej reakcia môže byť agresívna, píše AP. Pre KĽDR manévre slúžia ako zámienka, aby zrýchlila svoj vývoj zbraní.

Pchjongjang minulý týždeň otestoval balistickú strelu dlhého doletu na pevné palivo. Severná Kórea sa usiluje vybudovať si jadrový arzenál, ktorý môže ohrozovať susedné krajiny aj USA, dodáva AP.

KĽDR od piatku 7. apríla nereaguje na každodenné dohodnuté telefonáty s Južnou Kóreou, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom medzikórejského komunikačného kanála.

(tasr)

  |  

Ministri zahraničných vecí G7 potvrdili podporu Ukrajine

Skupina hospodársky silných krajín G7 bude pokračovať v podpore Ruskom napadnutej Ukrajiny. Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí G7 v pondelok na stretnutí v japonskom meste Karuizawa. Oznámil to japonský rezort diplomacie, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Ministri súčasne potvrdili požiadavku, aby Rusko svoje vojenské jednotky "bezodkladne a bezpodmienečne" stiahlo z Ukrajiny. Podľa zverejneného stanoviska budú krajiny G7 naďalej uplatňovať sankcie uvalené voči Moskve.

Japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši zdôraznil, že skupina G7 a rovnako zmýšľajúce krajiny musia v tomto úsilí demonštrovať jednotu.

Šéfovia diplomacie sa tiež dohodli, že sa budú spoločne snažiť zabrániť tomu, aby boli sankcie voči Rusku obchádzané a aby agresor dostával zbrane od tretích krajín, dodáva DPA.

(tasr)

  |  

Berlín odmieta snahu Bavorska znovu spustiť jadrové reaktory

Nemecká ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová kritizovala pokus bavorského premiéra Markusa Södera o presun zodpovednosti za jadrovú energetiku zo spolkovej vlády na spolkové krajiny. Výmena názorov prišla po tom, ako Nemecko cez víkend odstavilo svoje posledné nukleárne reaktory, informovala v nedeľu večer agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala.

"Je priam deprimujúce, ako premiér ľahkovážne ignoruje otázky licenčného a ústavného práva a aspekty jadrovej bezpečnosti," povedala ministerka zo strany zelených pre pondelkové vydanie mníchovských novín Süddeutsche Zeitung.

Pripomenula, že podľa nemeckého základného zákona má kompetencie v oblasti jadrovej energetiky spolková vláda, pričom spolkové krajiny môžu vykonávať dohľad nad atómovými elektrárňami len na základe mandátu od spolkových inštitúcií.

Posledné tri jadrové elektrárne v Nemecku odpojili od siete v noci zo soboty na nedeľu. Jednou z nich bola Isar 2 v Bavorsku. Söder následne v novinách Bild am Sonntag žiadal opätovnú zmenu spolkového zákona o atómovej energii, aby mohli dostať kontrolu nad reaktormi spolkové krajiny.

Takúto úpravu si želá, aby mohlo Bavorsko pokračovať v prevádzkovaní jadrového reaktora samo.

Na Södera z konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie sa za jeho návrh zniesol príval kritiky zo strany zelených. Viacerí aj vo vyjadrení pre DPA tvrdili, že jeho postup pripomína predvolebnú kampaň.

Lemkeová poukázala na to, že keby niekto chcel jadrový reaktor znova spustiť, nestačilo by rozhodnutie o predĺžení prevádzky formou zákona, ale aj opätovné udelenie licencie.

(tasr)