Preskočiť na obsah
  |  

Do funkcie generálneho riaditeľa SND opäť nastúpi Matej Drlička

Staronovým šéfom Slovenského národného divadla (SND) sa stane Matej Drlička. Do funkcie generálneho riaditeľa prvej divadelnej scény ho k 1. máju vymenuje na základe ukončeného procesu verejného vypočutia dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva kultúry SR Zuzana Viciaňová.

Drličku odporučila 17. marca hodnotiaca komisia v procese verejného vypočutia ako jediného zo štvorice uchádzačov. Ministerka po zverejnení odporúčania požiadala komisiu o detailnejšie zdôvodnenie tohto odporúčania, malo slúžiť ako podklad pre jej finálne rozhodnutie.

Drlička viedol SND od januára 2021, keď bol na základe výberového procesu vymenovaný do funkcie. Z postu bol na začiatku novembra 2022 odvolaný, dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov. Drlička sa za svoje slová ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

Neskôr naznačoval, že manažment pod jeho vedením bol šikanovaný poslancami z Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá v dôsledku názorovej konfrontácie týkajúcej sa opodstatnenosti redukcie sólistického súboru Opery SND. Prihlásil sa do vyhláseného procesu verejného vypočutia, v rámci ktorého deklaroval, že je v prípade opätovného získania funkcie pripravený dokončiť a rozvíjať projekty, ktoré so svojím manažmentom začal v predchádzajúcom období.

(tasr)

  |  

Mikulec žiada odvolanie Kurilovskej z postu rektorky. Prezidentka už jeho návrh dostala

Prezidentka SR Zuzana Čaputová už dostala návrh na odvolanie rektorky Akadémie Policajného zboru (PZ) Lucie Kurilovskej. Potvrdil to hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

"Návrh ministra vnútra bol do Kancelárie prezidenta SR doručený v pondelok popoludní. Prezidentka sa s ním oboznámi," uviedol Strižinec.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) minulý týždeň uviedol, že Kurilovská, ako aj šéf katedry telesnej výchovy a športu Rastislav Kurilovský by mali vyvodiť zodpovednosť v súvislosti s kauzou postrelenej študentky.

Študentku prvého ročníka policajnej akadémie postrelil 1. marca inštruktor počas výcviku. K udalosti došlo v priestoroch streleckého polygónu Akadémie PZ v Bratislave. Študentku so zraneniami previezli do nemocnice. Policajti začali trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví.

(tasr)

  |  

Česko nezakáže dovoz ukrajinského obilia, podľa ministra to nič nevyrieši

Jednostranné zákazy dovozu ukrajinského obilia, ktoré zaviedlo Poľsko, Maďarsko a najnovšie aj Slovensko, sú podľa stanoviska Českej republiky v rozpore s podmienkami jednotného trhu EÚ aj Svetovej obchodnej organizácie. Česko s ich zavedením nepočíta, situáciu chce riešiť na úrovni celej EÚ. V pondelok tento postoj Česka ozrejmilo tamojšie ministerstvo poľnohospodárstva, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šéf rezortu Zdeněk Nekula o dovoze poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny počas víkendu rokoval s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechowským. "Jednoznačne mi potvrdil, že podobné jednostranné opatrenia sú neprijateľné," uviedol Nekula. S komisárom chce budúci týždeň hovoriť o spoločnom postupe celej EÚ.

Česko podľa rezortu poľnohospodárstva zákaz dovozu obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny zatiaľ neplánuje. V súvislosti s ochranou zdravia spotrebiteľov však zintenzívnilo kontroly dovozu. Testy zatiaľ neodhalili žiadnu závadnú vzorku.

https://standard.sk/344773/slovensko-docasne-pozastavuje-dovoz-obilia-z-ukrajiny-nasleduje-priklad-polska-a-madarska/

"Je dôležité, aby Európska komisia aj jednotlivé krajiny starostlivo monitorovali dôsledky dovozu z Ukrajiny do EÚ vrátane vplyvu na trh Únie a domácich producentov. Jednostranné zákazy jednotlivých krajín ale nič nevyriešia," vyhlásil český minister.

Podľa neho je potrebné nájsť zhodu na pravidlách tranzitu ukrajinských komodít a zabezpečiť, aby smerovali do krajín mimo EÚ, ktoré sú od tejto produkcie závislé. "Musí vzniknúť politická dohoda medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá jasne nastaví pravidlá tranzitu tak, aby každá zásielka kompletne dorazila do krajiny mimo EÚ," spresnil Nekula.

Dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny cez víkend zakázalo Poľsko a Maďarsko. V pondelok o dočasnom pozastavení dovozu obilia a ďalších vybraných produktov z Ukrajiny informovala aj slovenská vláda.

(tasr)

  |  

Spoločnosť SpaceX odložila štart rakety Starship – najsilnejšej v dejinách

Spoločnosť SpaceX v pondelok odložila prvý skúšobný let rakety Starship, najsilnejšej rakety v histórii, ktorá má v budúcnosti dopraviť astronautov na Mesiac, Mars a ďalej do vesmíru. Štart bude odložený najmenej o 48 hodín, informovala agentúra AFP, z ktorej čerpala TASR.

Štart rakety Starship bol zrušený pre problémy s tlakom na prvom stupni nosnej rakety (Falcon Heavy), dodala AFP s odvolaním sa na vyhlásenie spoločnosti SpaceX.

Podľa pôvodných plánov raketa mala štartovať zo základne Starbase, kozmodrómu spoločnosti SpaceX v Boca Chica v americkom štáte Texase, o 08.20 h miestneho času (15.20 h SELČ).

Spoločnosť SpaceX v pondelok zverejnila plán letu: Približne tri minúty po štarte sa prvý stupeň rakety (Super Heavy) odpojí a spadne do vôd Mexického zálivu, zatiaľ čo druhý stupeň (Starship – podľa neho je pomenovaná celá raketa) bude pokračovať vo výstupe samostatne. Po dosiahnutí obežnej dráhy kozmická loď vykoná necelý jeden obeh okolo Zeme a potom má dopadnúť do Tichého oceánu.

Pri tomto skúšobnom lete dopadnú do oceána oba stupne rakety, ale spoločnosť SpaceX plánuje, že v budúcnosti sa Starship aj Super Heavy vrátia na Zem, čím sa raketa stane plne opakovane použiteľnou.
Tento úvodný let je veľmi ostro sledovaný americkým Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý loď Starship vybral na pristátie svojich astronautov na povrchu Mesiaca počas misie Artemis 3, ktorá je oficiálne naplánovaná na rok 2025.

Astronauti sa na Mesiac vydajú v kapsule Orion, ktorá sa následne spojí s novou verziou lode Starship, predtým umiestnenou na obežnej dráhe Mesiaca. Tá potom bude slúžiť ako lunárny pristávací modul.

(tasr)

  |  

EÚ skúma zákaz dovozu ukrajinského obilia a chystá druhý balík pomoci farmárom

Európska komisia (EK) v pondelok zopakovala svoje nedeľňajšie stanovisko, podľa ktorého jednostranné opatrenia členských štátov EÚ na zákaz dovozu obilia a iných potravín z Ukrajiny s cieľom chrániť svoj agrosektor sú neprijateľné. Komisia zároveň oznámila, že "zvažuje" poskytnúť druhý balík pomoci pre farmárov v krajinách, ktoré sa sťažujú na kolaps cien v dôsledku prebytku ukrajinského obilia.

Komisia zareagovala na to, že Poľsko a Maďarsko v sobotu (15. 4.) oznámili, že chcú chrániť svojich farmárov, a preto zakazujú dovoz obilia a iných poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny do 30. júna. Slovensko o podobnom opatrení informovalo v pondelok.

Ide o situáciu, ktorá nastala po tom, ako EÚ v máji 2022, v dôsledku ruskej agresie proti Ukrajine, na jeden rok pozastavila clá na všetok dovoz z Ukrajiny. Únia po uzavretí vývozných námorných trás v Čiernom mori povolila vývoz ukrajinských zásob obilia cez vnútrozemie, cez krajiny s ňou susediace. To viedlo k zvýšenému dovozu obilia z Ukrajiny do susedných štátov, k zaplneniu sýpok a kolapsu miestnych cien.

Hovorkyňa EK Miriam Garciová Ferrerová v pondelok spresnila, že exekutíva EÚ si vyžiadala od kompetentných úradov v krajinách so zákazom dovozu ukrajinského obilia doplňujúce informácie, aby mohla vyhodnotiť tieto opatrenia, najmä ich právny základ.

"Je dôležité zdôrazniť, že obchodná politika patrí do výlučnej kompetencie EÚ a že jednostranné kroky nie sú prijateľné. V týchto ťažkých časoch je kľúčové koordinovať a zosúladiť rozhodnutia v rámci EÚ," odkázala hovorkyňa EK.

Zároveň dodala, že eurokomisia uvažuje o rozšírenej pomoci pre farmárov z týchto krajín. "Uvažujeme o druhom balíku pomoci, už sa o ňom diskutuje," povedala hovorkyňa s tým, že EK "berie do úvahy" vplyv tejto situácie na krajiny "v prvej línii".

V Poľsku sa zákaz vzťahuje na dovoz obilia, cukru, mäsa, ovocia, zeleniny, mlieka, vajec a iných potravinárskych výrobkov. V Maďarsku pokrýva dovoz obilnín, olejnín a niekoľkých ďalších produktov.

Podľa tlačovej agentúry AFP sa v roku 2022 hodnota dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do EÚ medziročne zvýšila o 88 % (na 13 miliárd eur), k čomu prispeli prevažne obilniny.

Eurokomisia 20. marca navrhla vyčleniť 56,3 milióna eur z rezervy EÚ pre krízové poľnohospodárske situácie na podporu postihnutých farmárov v Poľsku, Rumunsku a Bulharsku. Koncom marca však päť štátov eurobloku, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, požiadalo EÚ o dodatočnú pomoc na podporu farmárov, ktorí pre dovoz obilia a iných potravín z Ukrajiny utrpeli veľké straty.

(tasr)

  |  

Hirman: Výhodné dodávky lacnej elektriny pre domácnosti sú zabezpečené

Dodávky lacnej elektriny pre slovenské domácnosti nielen na tento rok, ale až do roku 2027 sú zabezpečené, a to vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami (SE). Uviedol to pre TASR dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman, v reakcii na pondelkové vyjadrenia predstaviteľov opozičnej strany SaS.

"Na rozdiel od memoranda podpísaného Richardom Sulíkom sme v ňom ochránili aj záujmy občanov, štátu a Slovenského plynárenského priemyslu. V prípade, keby boli dodávky znížené pre neskoršie spustenie tretieho bloku v Mochovciach, tak budú zo strany SE finančne kompenzované. To, čo dnes na tlačovom brífingu tvrdil Sulík, je zavádzanie a nepochopenie textu dodatku memoranda," priblížil Hirman.

Zdôraznil, že netreba šíriť paniku a strašiť ľudí ani v prípade zásob plynu. "Zásoby máme už v tejto chvíli dostatočné na to, aby sme dokázali zvládnuť ďalšiu vykurovaciu sezónu. Je kontraproduktívne predkladať neodborné a nekvalifikované opatrenia, ktoré by na trh priniesli nestabilitu, tak ako to robí strana SaS," dodal dočasne poverený minister hospodárstva.

Predseda SaS Richard Sulík a podpredseda SaS Karol Galek, ktorí boli v tomto volebnom období vo vedení Ministerstva hospodárstva SR, v pondelok na brífingu uviedli, že vláda pri nákupe lacnej elektriny pre obyvateľov zlyhala. Nepodpísala Európskou komisiou (EK) schválenú záväznú zmluvu so SE na lacnejšiu elektrinu pre domácnosti, ale podpísala nezáväzný dodatok k nezáväznému memorandu so SE, ktorý bude treba dať opäť schváliť EK.

"Nič nebránilo novému ministrovi hospodárstva, aby podpísal ostrú zmluvu, s ktorou súhlasili SE a ktorú odobrila aj EK. Lenže to sa nestalo. Naopak, k nezáväznému memorandu minister hospodárstva Karel Hirman vyjednal nezáväzný dodatok k memorandu. Sme v podstate tam, kde sme boli pred rokom. Dodatok hovorí, že tento rok SE nedodajú šesť terawatthodín (TWh) lacnejšej elektriny pre všetky domácnosti, ale iba 2,7 TWh, teda o 60 percent menej," priblížil Sulík.

(tasr)